|
Nitriansky kraj, ktorý sa rozprestiera na výmere 6343,4 km2, je rozdelený do 7 okresov (Levice, Komárno, Nitra, Nové Zámky, Šaľa,Topoľčany, Zlaté Moravce). Na západe susedí s Trnavským krajom, na severe s Trenčianskym a na východe s Banskobystrickým krajom. Tento kraj má zvučné meno nielen vďaka dejinám formovania slovenského národa, ale aj jeho "pôdohospodárske prednosti" ho zaraďujú medzi kraje s najlepšími podmienkami pre poľnohosposársku výrobu.
Táto oblasť patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Severom územia sa tiahne pohorie Tríbeč, Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec ho lemujú zo severovýchodnej strany. Pre juh a juhovýchod je charakteristická kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova, ktorý je najväčším riečnym ostrovom Európy. Je vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom a má bohaté zásoby podzemných vôd. Krajom preteká viacero riek - najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava.
V tomto kraji sa nachádza 14 pôdnych typov, z ktorých je najviac
černozemí a čiernic (Tab. 1).
Tab. 1
|
Pôdne typy
|
%
|
|
Čiernice
|
16,83
|
|
Černozeme
|
32,81
|
|
Fluvizeme
|
10,87
|
|
Gleje
|
0,32
|
|
Hnedozeme
|
22,21
|
|
Kambizeme
|
2,76
|
|
Kultizeme
|
0,11
|
|
Litozeme, Rankre
|
0,01
|
|
Luvizeme
|
0,96
|
|
Organozeme
|
0,1
|
|
Pseudogleje
|
0,82
|
|
Rendziny
|
0,28
|
|
Regozeme
|
11,75
|
|
Slaniská,Slance
|
0,16
|
|
Sú to naše najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy vhodné pre pestovanie najnáročnejších plodín. Ich výskyt je podmienený nížinatým až pahorkatinovým reliéfom do 300 m n.m.
Pretože sa nachádzajú v oblastiach so zdrojmi podzemnej vody,
mimoriadne cenná je ich dobrá schopnosť filtrácie, neutralizácie
a premeny látok. V alúviách Hrona, Váhu a Nitry sa vyskytujú fluvizeme.
Sú to azonálne pôdy, vyvinuté z recentných fluviálnych náplavov
v rôznych nadmorských výškach a klimatických oblastiach Slovenska.
Na územiach pahorkatín a nižšie položených kotlín sa vyvinuli hnedozeme
(Mapa 1).
Mapa 1: Pôdne typy
Pôdotvorným substrátom sú spraše, sprašové hliny, svahoviny a neogénne sedimenty. Hnedozeme patria medzi naše najviac skultúrnené pôdy.
Z hľadiska zrnitosti sú v Nitrianskom kraji zastúpené najmä stredne ťažké pôdy (Tab. 2.).
Tab. 2
|
Pôdne druhy
|
%
|
|
Ľahké pôdy
|
5,5
|
|
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
|
67,9
|
|
Stredne ťažké pôdy
|
17,1
|
|
Ťažké pôdy
|
6,5
|
|
Veľmi ťažké pôdy
|
3,0
|
|
Ide o piesčitohlinité až hlinité pôdy s obsahom frakcie < 0.01
mm s podielom 20-45%.
Prevažne rovinatý charakter reliéfu Nitrianskeho kraja a výskyt
kvalitných pôd predurčuje využívanie poľnohospodárskych pôd predovšetkým
ako orné pôdy. Dokazuje to aj zastúpenie druhov pozemkov v registri
poľnohospodárskej pôdy (LPIS)(Tab 3.).
Tab. 3
|
Druh pozemku (LPIS)
|
%
|
|
orné pôdy
|
95
|
|
vinice
|
2
|
|
ovocné sady
|
1
|
|
trvalé trávne porasty
|
2
|
|
Zanedbateľnou výmerou podľa LPISu sa vyznačujú chmeľnice a záhrady.
Z pohľadu morfometrických charakteristík (vychádzali sme z digitálneho terénneho modelu) prevažuje v tomto kraji rovinatý reliéf so svahovitosťou do 3 stupňov. Iba v severnej a východnej časti kraja prevláda svahovitý terén nad 12 stupňov (Mapa 2).
Mapa 2: Svahovitosť reliéfu
Z hľadiska expozície prevažuje východná a južná orientácia svahov (Tab.4).
Tab. 4
|
Svahovitosť
|
%
|
Expozícia
|
%
|
|
0-3°
|
66,5
|
sever
|
17,9
|
|
3-7°
|
19,3
|
východ
|
28,1
|
|
7-12°
|
7,8
|
juh
|
27,2
|
|
12-17°
|
3,4
|
západ
|
26,8
|
|
17-25°
|
2,3
|
|
|
|
nad 25°
|
0,7
|
|
|
|
V súčasnej dobe patrí erózia pôdy k vážnym degradačným rizikám,
ktoré vplývajú na znižovanie kvality pôdy a v konečnom dôsledku
sa podieľajú aj na zhoršovaní celkového potenciálu územia a kvality
života v ňom. Členitosť resp. tvar reliéfu je jedným z významných
faktorov ovplyvňujúcich plošnú distribúciu erózie pôdy spôsobenej
vodou. Svahovitejšie územia sú senzitívnejšie (majú vyššie riziko)
k vzniku pôdnej erózie. Z tohto pohľadu (prevaha rovinatého reliéfu)
má Nitriansky kraj relatívne nízky potenciál na vznik a priebeh
vodnej erózie (Mapa 3).
Mapa 3: Potenciálna vodná erózia
Tab. 5
|
Potenciálna vodná erózia
|
%
|
|
Žiadna až nízka
|
79,4
|
|
Stredná
|
11,0
|
|
Vysoká
|
8,3
|
|
Extrémna
|
1,3
|
|
V zmysle Zákona č. 220/2004 je poľnohospodárska pôda zaradená podľa bonity do 9 skupín kvality. Takmer 58% poľnohospodárskych pôd kraja tvoria chránené pôdy (1-4 skupina kvality), ktoré zároveň predstavujú aj naše najprodukčnejšie pôdy (Mapa 4).
Mapa 4: Skupiny kvality pôdy
Tab. 6
|
Skupina kvality pôdy
|
%
|
|
1
|
8,72
|
|
2
|
24,1
|
|
3
|
18,3
|
|
4
|
6,75
|
|
5
|
20,7
|
|
6
|
16,7
|
|
7
|
2,06
|
|
8
|
2,09
|
|
9
|
0,61
|
|
Základnou územnou jednotkou pre zaradenie poľnohospodárskej pôdy do horských a ostatných znevýhodnených oblastí je obec, do oblastí so špecifickými nevýhodami katastrálne územie a do oblastí s environmentálnymi obmedzeniami územie NATURA 2000.Z pohľadu zaradenia Nitrianskeho kraja do znevýhodnených oblastí (LFA) len približne 13% poľnohospodárskej pôdy spadá do znevýhodnených území. Z toho väčšinu tvoria oblasti so špecifickými nevýhodami t.j. areály so zamokrenými, extrémne suchými, skeletovitými prípadne málo produkčnými pôdami. Len malú časť kraja zaberajú horské oblasti (Mapa 5, Tab. 7).
Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)
Tab. 7
|
LFA
|
%
|
|
oblasti nezaradené do LFA
|
87,2
|
|
horské oblasti
|
0,4
|
|
ostatné znevýhodnené oblasti
|
0,02
|
|
oblasti so špecifickými nevýhodami
|
12,4
|
|
Vystavené: 26.5. 2010
|
