WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Košického samosprávneho kraja

Kraj nachádzajúci sa na východe našej krajiny - Košický samosprávny kraj je nazývaný aj ako Geologický skvost Slovenska. Rozprestiera sa medzi mohutným Slovenským Rudohorím na západe, sopečným pohorím Vihorlat na severe a Slanskými vrchmi na východe, za ktorými sa ďalej na východ rozprestiera Východoslovenská nížina. Na tomto území sa nachádza aj najnižší bod SR, ktorým je ústie rieky Bodrog. Tvorí ho 11 okresov: Košice I, II, III, IV, Košice okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava,Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov.

Svoje prírodné poklady chráni v štyroch veľkoplošných chránených územiach. Perlou tohto kraja je národný park Slovenský raj, z ktorého pomenovania je zrejmé, že v sebe ukrýva mnohé prírodné krásy - tiesňavy, vodopády, jaskyne... Z dvanástich sprístupnených slovenských jaskýň sa ich v Košickom kraji nachádza päť: Domica, Gombasecká, Ochtinská aragonitová, Jasovská a Dobšinská ľadová jaskyňa. Svojou krásou nezaostáva ani naše rozlohou najväčšie krasové územie Slovenský kras, ktoré z tohto dôvodu UNESCO zaradilo do siete medzinárodných biosférických rezervácií. Toto územie sa môže popýšiť aj výskytom jedinečného lužného lesa v povodí rieky Latorica.

Na svoje si prídu aj milovníci kultúry a histórie, ktorí tu nájdu mnohé architektonické skvosty, predovšetkým hrady, zámky, kaštiele i celé historické centrá miest. K európskym unikátom patrí najrozsiahlejší slovenský hrad - Spišský hrad s rozlohou viac ako štyri hektáre. Pri návšteve tohto kraja však "naprázdno" neobídu ani milovníci vína, pretože ďalšou vzácnosťou je tokajská oblasť, kde sa pestuje a dorába jedinečné tokajské víno, ktoré už francúzsky kráľ Ľudovít IV. označil za kráľa vín a víno kráľov. Len v tejto geografickej oblasti, na južných svahoch Zemplínskych vrchov, sú najvhodnejšie klimatické a pôdne pomery na pestovanie špeciálnych odrôd hrozna.

Pôdy však nie sú vhodné len na pestovanie vínnej révy, ale v množstve pôdnych typov tu náchádzame aj pomerne kvalitné pôdy, ktoré poskytujú priaznivé podmienky pre pestovanie väčšiny druhov kultúrnych rastlín. Z pôdnych typov tu prevládajú fluvizeme a kambizeme, ktoré svojou výmerou presahujú 50 % výmery poľnohospodárskej pôdy tohto kraja. Fluvizeme patria medzi naše úrodnejšie pôdy, majú rôznorodé vlastnosti a rozdielnu produkčnú schopnosť. Podľa charakteru náplavu, na ktorom sa tieto pôdy vyvinuli, môžu byť neutrálne ale aj alkalické, piesočnaté až ílovité, kremičité aj karbonátové. Kambizem je oproti fluvizemi menej kvalitným pôdnym typom. Jej produkčná schopnosť je veľmi rozdielna a vo vyšších polohách často limitovaná okrem negatívnych chemických vlastností (kyslé pH, nenasýtený sorpčný komplex) aj vysokou skeletovitosťou pôdneho profilu. Značné percento pôd tohto kraja tvoria aj pôdy náročnejšie z pohľadu ich obrábania, pôdy ktorých pôdny profil je ovplyvňovaný dlhodobejšou prítomnosťou vody v pôdnom profile (hydromorfizmus). Ide o pôdne typy pseudoglej a glej, ktoré zaberajú takmer 29 % výmery poľnohospodárskej pôdy Košického kraja (Mapa 1, tab.1).

Mapa 1: Pôdne typy

Tab. 1

Zastúpeniu pôdnych typov na tomto území zodpovedá aj zloženie pôdnych druhov, z ktorých prevládajú pôdy s vyšším obsahom ílovej frakcie, pôdy stredne ťažké a ťažké, ktoré spolu tvoria až 75% (tab.2).

Tab. 2

Z tab. 3 je zrejmé, že tento kraj, v ktorom sa nachádza pre poľnohospodársku výrobu dôležité územie - Východoslovenská nížina, má vysoký stupeň zornenia. Orné pôdy sa nachádzajú až na 76,2 % výmery poľnohospodárskej pôdy. Rozloha sadov a viníc v posledných rokoch poklesla, v súčasnosti tvorí iba 1,3 %.

Tab. 3

Tieto druhy pozemkov sa nachádzaju zväčša na miernych svahoch. Pozemky so svahovitosťou do 3° zaberajú až 40 % výmery poľnohospodárskej pôdy, pôdy so svahovitosťou do 12 ° - vhodné z pohľadu dostupnosti pre štandardnú poľnohospodársku mechanizáciu tvoria cca 70 %. Tieto svahy sú pomerne rovnomerne orientované na všetky svetové strany, najmenej pozemkov je orientovaných na sever (tab.4).

Tab. 4

Tvar reliéfu v Košickom kraji spolu s pôdno-klimatickými charakteristikami ovplyvňujú intenzitu priebehu erózie pôdy a jej plošné rozšírenie.

Väčšia časť výmery poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na pozemkoch s nízkou svahovitosťou, preto 70,7% územia sa zaraďuje do kategórie so žiadnou až nízkou potenciálnou vodnou eróziou (Mapa 2, tab. 5). Pozemky s vyšším rizikom na vznik a priebeh erózie sa nachádzajú na úpätí Volovských a Slanských vrchov.

Mapa 2: Potenciálna vodná erózia

Tab. 5

Poľnohospodárske subjekty podnikajúce v tomto kraji môžu "voľnejšie dýchať" nielen kvôli pomerne rovinatému terénu, ale aj z pohľadu obmedzení týkajúcich sa nitrátovej direktívy. Až 76 % výmery poľnohospodárskej pôdy spadá do kategórie A, čo je kategória s najnižším stupňom obmedzenia. Kategória C, s najprísnejšími kritériami pre používanie hnojív s obsahom dusíka, tvorí iba 4,7 % tohto územia (Mapa 3, tab.6).

Mapa 3: Nitrátová direktíva

Tab. 6

Ďalšou výhodou pre poľnohospodárov hospodáriacich na tomto území je pomerne vysoká pravdepodobnosť úspešnosti podávania projektov a získavania podpôr z európskych fondov, pretože takmer 95 % výmery poľnohospodárskej pôdy je začlenenej do znevýhodnených oblastí LFA,pričom až 51,7 % tvoria pôdy zamokrené, extrémne suché, skeletovité alebo málo produkčné, ktoré sú zaradené do oblastí so špecifickými nevýhodami (Mapa 4, tab.7). Nepriaznivé podmienky pre poľnohospodársku výrobu, s ktorými sa podnikateľské subjekty musia "popasovať" sú kompenzované aj vyšším podielom dotácii.

Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Tab. 7

Začlenenie pôd do LFA súvisí aj s kvalitou pôdy, ktorú odzrkadľuje sedemmiestny číselný kód BPEJ. Bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ) sú pôdne a ekologicky relatívne najhomogénnejšie jednotky bonitačného informačného systému.

V podstate predstavujú hlavné pôdno-klimatické jednotky, ktoré sú podrobnejšie rozdelené podľa kategórií ich sklonu svahov, expozície svahov k svetovým stranám, skeletovitosti, hĺbky pôdy a zrnitosti povrchového horizontu. Na Slovensku sú podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy všetky poľnohospodárske pôdy podľa bonitácie (BPEJ) zaradené do 9 skupín kvality pôdy, pričom prvé 4 skupiny sú zákonom chránené podľa §12 tohto zákona. V Košickom kraji spadá do tejto skupiny zákonom chránených pôd iba 1,1 % výmery poľnohospodárskej pôd. 57 % výmery sa nachádza v skupine kvality 5 a 6 (Mapa 5, tab.8).

Mapa 5: Skupiny kvality pôdy

Tab. 8

Aj napriek nie práve najkvalitnejším pôdnym pomerom je tento kraj z veľkej časti využívaný práve na poľnohospodársku výrobu. Košický kraj bol v r. 2009 druhým v poradí dôležitosti pri tvorbe HDP. Poľnohospodárstvo spolu s priemyslom (hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťažobný, stavebných hmôt, palív a energetiky), stavebníctvom a dopravou patria medzi ťažiskové ekonomické odvetvia. Poľnohospodárska produkcia je sústredená najmä v okresoch Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a Sobrance.

Vystavené: 13.7. 2010