|
Zunčavka jačmenná, kvetárka obilná a zelenuška
žltopása patria k dôležitým škodcom obilnín. V niektorých rokoch
vystupujú ako okrajový škodcovia, no v priaznivých podmienkach môže
ich význam stúpať. Typickým príkladom bol uplynulý rok, kedy sa
na mnohých porastoch ozimnej pšenice zistil ich vysoký výskyt, najmä
zunčavky jačmennej. O tom sa na jar presvedčili mnohí pestovatelia,
keď vo vzorkách z niektorých porastov bolo možné nájsť larvy zunčavky
prakticky v každej druhej-tretej odnoži. Z hľadiska ochrany proti
nim je dôležité poznať ich bionómiu a ekologické nároky, ktorých
rozdielnosť môže zapríčiňovať ich lokálny vzostup.
Na základe dopytu mnohých pestovateľov po súčasných
poznatkoch o týchto škodcoch prinášame žiadané informácie:
Zunčavka jačmenná – Oscinella frit
V súčasnosti sa jedná o veľmi významného škodcu. Poškodzuje oziminy
– pšenicu, jačmeň a tiež obilniny vysievané na jar - ovos,
jačmeň. Hostiteľskými rastlinami sú tiež kukurica a rôzne druhy
tráv, vrátane pýru plazivého. Problémom pri ochrane proti tomuto
škodcovi je dlhá doba kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev.
Imágo - dospelec zunčavky je 2 - 3 mm veľká, lesklá čierna muška,
ktorá má žltkasté nohy a červené oči. Larvy sú 3-4 mm dlhé, beznohé,
lesklé, biele, s čiernymi ústnymi háčikmi a dvomi bradavičnatými
výrastkami. Je to málo plachá muška, ktorá pri vyplašení najskôr
lezie niekoľko milimetrov a až potom odletia.
Zunčavka jačmenná prezimuje v štádiu dospelej
larvy, ktorá sa nachádza vo vnútri stebiel obilnín, prípadne rôznych
druhov tráv. Práve v tomto štádiu spôsobuje v niektorých
rokoch veľké škody. Larvy sa liahnu za 3 – 4 dni z vajíčok,
nakladených na koleoptile vzchádzajúcich rastlín ozimín. Pre kladenie
vajíčok samičky prednostne vyberajú rastliny v rastovej fáze
2 – 3 listov, ktoré poskytujú larvám najlepšie podmienky a sú
najvhodnejšie pre ich ďalší rozvoj. Ak sa larvy vyliahnu v starších
rastlinách, nenachádzajú tu vhodné podmienky a hromadne hynú.
Mladé larvy prenikajú za listové pošvy až k vegetačnému vrcholu.
Cicaním a vylučovaním toxických slín dochádza k poškodeniu
vegetačného vrcholu a deformáciám napadnutých rastlín, ktoré vytvárajú
ďalšie odnože. Rastliny slabšie vyvinuté, v zlom kondičnom
stave a rastliny s dvomi vytvorenými listami odumierajú. Typickým
symptómom napadnutých rastlín je poškodený vegetačný vrchol, posledný
list žltne a vädne. Dá sa veľmi ľahko vytiahnuť a v spodnej
časti listu môžu byť viditeľné požerky, akoby bol vo vnútri rastliny
odstrihnutý. Rastliny nadmerne odnožujú, aby nahradili stratu odumretých
odnoží. Spodná časť odnoží môže byť v niektorých prípadoch
cibuľovito zhrubnutá. Vo vnútri rastlín sa nachádza jedna alebo
niekoľko lariev škodcu.
Tieto typické symptómy boli pozorované
aj na jar v tomto roku, najmä v porastoch zo skorších výsevov.
Napadnutie odnoží sa v niektorých prípadoch blížilo až k hranici
50%. Zvýšené napadnutie rastlín bolo zapríčinené zosúladením aktivity
samičiek škodcu a vhodnej rastovej fázy pšenice, ktorá bola v čase
náletu práve vo fáze 2-3 listov, čo je optimálne pre kladenie vajíčok.
Neskoršie siate porasty neboli v čase hromadného náletu v atraktívnej
rastovej fáze, alebo neboli vôbec vzídené. To bolo aj príčinou ich
nižšieho napadnutia.
Na jar sa mušky prvej generácie zunčavky jačmennej
opäť objavujú v máji. Po párení samičky kladú vajíčka na vzchádzajúce
porasty jarných obilnín. Vývoj vyliahnutých lariev trvá 2 až 3 týždne
a celý vývojový cyklus tejto generácie, v závislosti od
teploty trvá 22 – 46 dní. Kukly sa nachádzajú v pletivách napadnutých
rastlín alebo medzi hornými listami.
Samičky druhej generácie, ktorá sa objavuje koncom
júna, kladú vajíčka za pošvy mladých listov alebo na klasy. Ak klasy
ešte nie sú úplne vyvinuté, larvy sa živia základmi kvietkov a po
vyklasení je klas v hornej časti hluchý. Neskôr sa larvy živia
obsahom jednotlivých kláskov, ktoré potom zasychajú, zožltnú a zhnednú.
Toto poškodenie je možné pozorovať najmä na jačmeni. Larvy sa môžu
vyvíjať aj na zrnách v mliečnej zrelosti, poškodené klásky
sú potom čiastočne a lebo úplne prázdne – vybielenie klasov.
Straty na úrode môžu dosiahnuť až 10%.
Tretia generácia sa môže objaviť už na začiatku augusta.
Vyvíja sa hlavne na burinných trávach, najmä na pýre, lipnici a môže
prechádzať aj na výdrv a tiež na oziminy. Larvy zo zaoraných
tráv opúšťajú v hĺbke zahrabané rastliny a môžu poškodzovať
zasiate a vzídené rastliny ozimín. Kukurica i cukrová
kukurica bývajú napádané na jar, hlavne ak sú zasiate skoro v máji.
Z preventívnych ochranných opatrení proti zunčavke
jačmennej sa odporúča pestovať ovos, pšenicu a jačmeň v ohrozených
oblastiach na agrotechnicky dobre pripravených pozemkoch. Podporiť
rýchly vývoj obilnín v skorých rastových fázach (klíčenie,
vzchádzanie) aby rastliny čo najskôr prekonali pre napadnutie kritické
štádium 2 – 4 listov. Tak isto sa odporúča jariny vysievať čo
najskôr na jar a oziminy čo najneskôr na jeseň, aby unikli
hromadnému napadnutiu v prípade skorších výsevov, ako napr. vlani.
Chemická ochrana sa môže robiť podľa potreby na ochranu
rastlín proti imágam (ochrana odnoží) alebo proti larvám škodcu
(ochrana zrna). Ošetrujú sa porasty jarného jačmeňa a ovsa,
ktoré vzchádzajú, prípadne sa ošetrujú k dátumu zistenia začiatku
výskytu imág zunčavky. Proti larvám v klasoch sa ošetrujú porasty
ovsa týždeň po jeho vyklasení, ošetrenie sa opakuje o 14 dní.
Na ošetrenia je povolené použiť prípravky Anthio 33, Decis 2.5 EC,
Decis 25 Flow, Karate 2.5 EC, Sumithion 50 EC.
Prípravky Decis a Karate sú povolené len na
ochranu porastov pestovaných na osivo a na kŕmenie. Ošetrenie
proti prvej generácii škodcu sa robí po vzídení do rastovej fázy
2 – 3 listov. Proti druhej generácii sa uskutočňuje aplikácia prípravkov
na 7. deň po vyklasení hlavného stebla.
Anthio a Sumithion je možné aplikovať po vzídení
do rastovej fázy 2 – 3 listov a ošetrenie opakovať o 8
– 10 dní. Tieto ošetrenia účinkujú proti 1. generácii škodcu. Proti
2. generácii prvýkrát aplikujeme prípravok na 7. deň po vyklasení
hlavného stebla a druhýkrát o 14 dní neskôr.
Pri oziminách v štádiu vzchádzania, resp.
vo fáze 2-3 listov (citlivej fáze pre infekciu) však metodická príručka
s chemickým ošetrením nepočíta. Určitou alternatívou sa do budúcnosti
črtá použitie insekticídnych moridiel, ktoré by túto citlivú fázu
prekryli a popri týchto škodcoch riešili i otázku skorých náletov
cicavého hmyzu - vektorov viróz. V súčasnosti však u nás ešte nie
sú povolené a ich určitou nevýhodou je zatiaľ vysoká cena a otázne
je aj kombinované morenie, nakoľko vynechať fungicídne moridlá nie
je fytopatologicky žiadúce.
Kvetárka obilná – Delia (syn.: Hylemia, Phorbia)
coarctata
Larvy kvetárky obilnej napádajú a poškodzujú porasty
ozimnej, ale aj jarnej pšenice a jačmeňa. Veľké škody vznikajú
hlavne v oslabených porastoch. Ak ozimné obilniny dobre prezimujú
a na jar sú priaznivé podmienky pre ďalší vývoj a regeneráciu
rastlín, tak rastliny môžu nahradiť zničené odnože novými a straty
sa výrazne znížia.
Imága - muchy, ktoré sú sivožltej farby, 6 – 7 mm
dlhé, sa liahnu v júni. Vajíčka kladú najmä v auguste
na zorané polia, alebo na polia s riedkou vegetáciou. Po prezimovaní
sa z vajíčok koncom februára a v marci liahnu larvy,
zavŕtavajú sa do pôdy a vyhľadávajú rastliny, ktoré poškodzujú.
Jedná sa hlavne o pšenicu, jačmeň, pýr a rôzne druhy tráv.
Po nájdení rastliny larvy prenikajú do listových pošiev až k srdiečku,
ktoré vyžierajú. Srdiečkový list rýchle žltne a usychá. Neskôr
vyžierajú všetky vnútorné časti listovej pošvy. Takto zničené odnože
larvy opúšťajú a poškodzujú ďalšie. Počas života môže jedna
larva poškodiť 5 – 6 odnoží. Toto je dôležitý rozdiel v porovnaní
so zunčavkou, t.j. že larva kvetárky poškodzuje viacero odnoží,
pričom larva zunčavky iba jednu. Z tohto pohľadu je kvetárka nebezpečnejšia,
prakticky je to však naopak, nakoľko sa kvetárka plošne vyskytuje
v menšom meradle ako zunčavka. Larvy sa kuklia v zemi, v blízkosti
poškodených rastlín, v hĺbke 1 – 2 cm.
Na reguláciu tohto škodcu je možné využiť obdobie,
keď samičky kladú vajíčka najmä na nekrytú pôdu, alebo pôdu so slabým
porastom. Dôležitá je teda signalizácia náletu imág, ktorá je rozdielna
podľa miestnych podmienok.
Zelenuška žlutopása - Chlorops pumilionis
Zelenuška žltopása napáda najmä jačmeň, pšenicu, raž a niektoré
druhy tráv, najmä pýr. Oziminy poškodzuje druhá generácia, najmä
skôr zasiate porasty (hlavne jačmeňa). Na poškodených rastlinách
dochádza k odumieraniu vegetačného vrcholu. Na jar je možné
pozorovať zosilnené a zdurené steblá. Škody na jeseň nebývajú
veľké, ale pri neskoršom výseve jarných obilnín, v dôsledku
napadnutia môže byť úroda nižšia až o 30 %.
Prvá generácia poškodzuje jarné obilniny. Poškodené
rastliny neklasia, alebo len veľmi ťažko, často bývajú zdeformované.
V hornej časti stebla býva zreteľná ryha – požerok a v blízkosti
horných kolienok je možné nájsť svetlú larvu dlhú až 7 mm alebo
hnedú kuklu. Imága ďalšej generácie kladú vajíčka koncom septembra
a v októbri. Larvy prenikajú do srdiečka, v ktorom
sa vyvíjajú počas zimy a na jar sa kuklia. Larvy poškodzujú
vegetačný vrchol ozimín. Dochádza k hálkovitému zdureniu odnoží
a k skrúcaniu listov. Rastliny vytvárajú ďalšie, dobre
vyvinuté odnože. Na jar sa larvy kuklia a imága škodcu sa opäť
objavujú máji, v júni.
Z ochranných opatrení sa odporúča oziminy
nesiať veľmi skoro, zabezpečiť čo najskoršiu sejbu jarných obilnín
a podporiť rýchly vývoj rastlín v jarnom období.
S chemickou ochranou na oziminách na jeseň sa v metodickej
príručke (MP) tak isto nepočíta. Na jarinách je podľa MP insekticídy
potrebné aplikovať na základe kontroly porastov, ktorá sa robí v druhej
polovici mája, ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko,
alebo na viac ako 20 % stebiel boli vajíčka nakladené.
Záver a odporúčania
Ako vyplýva z charakteristiky uvedených škodcov, poškodenie
hrozí najmä v porastoch, ktoré boli vysiate v skoršom termíne. Podľa
odporúčaní sa vyššiemu napadnutiu dá predísť najmä neskoršou sejbou,
resp. s termínom sejby sa netreba ponáhľať. Je však otázne, čo je
to skorý termín sejby. Táto záležitosť sa nedá paušálne vymedziť
dátumom a vystihnúť správny termín sejby je skutočným umením agronóma,
nakoľko každý rok a každá lokalita je iná. Mementom však zostáva
vlaňajší rok, resp. oziminy zberané v tomto roku, kde bolo takmer
všade pravidlom, že postihnuté boli predovšetkým skoršie výsevy.
Poškodené boli uvedenými škodcami, vyskytli sa vo zvýšenej miere
aj virózy a najmä porasty skoro siatych ozimných jačmeňov boli decimované
v drvivej väčšine fyziologickými chorobami (príčiny tohto stavu
boli publikované v tomto časopise). Pritom pod termínom “skoršie
výsevy” sme často museli rozumieť aj porasty siate v správnom agrotechnickom
termíne. Zdá sa, že v poslednom decéniu sa klimatické zmeny podpisujú
aj na oziminách, no o jednoznačnom a paušálnom posúvaní dátumov
sejby môžu rozhodnúť iba viacročné pozorovania. Podľa skúseností
z posledných niekoľkých rokov sa však ukazuje ako vhodné siať porasty
ozimín o niekoľko dní neskôr, často aj za hranicou agrotechnického
termínu. Avšak nikto nevie predpokladať aké budú podmienky v tomto
roku a možno práve skoršie siate porasty budú vynikajúce a neskoršie
výsevy sa stanú úskalím...
Ďalšou alternatívou je chemická
ochrana, ktorá musí byť vykonávaná cielene, na základe analýzy skutočného
stavu. Podľa vlaňajších skúseností do úvahy prichádza aj jesenná
aplikácia insekticídov v skorých fázach rastu, s čím však platné
metodiky zatiaľ nepočítajú.
|
|
Obr. 1
Napadnutie zunčavkou spoznáme podľa posledného žltnúceho a
vädnúceho listu s antokyanovým nádychom (v strede), ktorý
sa dá ľahko vytiahnuť
|
Obr. 2
Obrázky lariev uvedených škodcov:
a. larva zelenučky žltopasej
b. larva kvetárky
c. larva zunčavky jačmennej |
|
Obr. 3
Larvy škodcov nájdeme vo vnútri odnože. Zostáva ich ešte rozlíšiť
podľa uvedených znakov |
Vystavené 24. 3. 2003
|
