|
Zemiaky sú v podmienkach Slovenska hlavnou okopaninou a ich
význam spočíva hlavne v ich produkčnej schopnosti látok dôležitých
pre výživu ľudí, spracovateľský priemysel a kŕmenie hospodárskych
zvierat. V roku 2002 je predpoklad, že celková výmera zemiakov dosiahne
22 303 ha a celková produkcia zemiakov, vrátane sadiva, sa
odhaduje na úrovni 391 654 tisíc ton (s priemernou ha úrodou 17,56
t.ha-1). Aj napriek tomu, že sa nebude celá produkcia
uskladňovať, predsa je potrebné venovať veľkú starostlivosť uskladneniu
produkcie, pretože inak môžu škodlivé činitele spôsobiť veľké škody.
Na základe výsledkov výskumu môžu straty v priebehu skladovania
dosahovať až 30 % a niekedy i viac ako 50 %. Tieto veľké
straty sú podmienené viacerými činiteľmi a to jednak tými, ktoré
vznikajú životnými pochodmi (dýchanie, transpirácia, klíčenie) a
jednak tými, ktoré závisia od odrodových vlastností, zrelosti, transportu
zemiakov a nešetrnej pozberovej manipulácie, ktorá veľmi poškodzuje
hľuzy. K ďalším predpokladom vzniku strát je treba brať do
úvahy aj predčasný zber fyziologicky nevyzretých hľúz, nevyrovnaná
výživa (hlavne dusíkom), nedostatočné odstránenie prímesí (organické
zvyšky, hlina a pod.), nerešpektovania potrebnej doby a podmienok
na zacelenie mechanického poškodenia hľúz, nesprávna technológia
skladovania a s tým súvisiace veľké výkyvy hlavne teplotné
a vlhkostné. Tieto činitele potom vytvárajú predpoklady pre
výskyt škodlivých organizmov, ktoré výšku strát ešte
znásobia.
V príspevku sa zaoberáme výskytom najdôležitejších škodlivých
organizmov, ktoré sú najviac rozšírené na zemiakoch uskladnených
v rôznych skladoch a s rôznou intenzitou starostlivosti.
Medzi takéto škodlivé organizmy zaraďujeme mokrú hnilobu, suchú
(fuzáriovú) hnilobu, fómovú hnilobu, pleseň zemiaková (aj
keď táto choroba nie je v pravom slova zmysle chorobou uskladnených
zemiakov, má však veľký význam z hľadiska možnosti prieniku
skladových patogénov), zo živočíšnych škodcov môžeme zaradiť slizniaky
a slizniačiky (hlavne vo voľne-ložených skladoch). Okrajovo
si spomenieme aj niektoré druhy chorôb a škodcov, ktoré priamo
v skladoch nespôsobujú škodlivosť, ale ich pričinením sa vytvára
vstupná brána pre mnohé patogény.
Mokrá hniloba
|
|
|
|
| Obr. 1. Mokrá hniloba (počiatočný
symptóm) |
Obr. 2. Mokrá hniloba (ostré
ohraničenie od zdravého pletiva)
|
Obr. 3. Mokrá hniloba (rozšírené
lenticely) |
D i a g n ó z a
V skladoch kde sú uskladnené zemiaky je cítiť odpudzujúci
zápach, pričom pletivo hľúz sa zo začiatku mení na ružovkastú
a neskôr na hnedo – čiernu kašovitú, mazľavú hmotu. Tieto symptómy
sú typické pre mokrú hnilobu. S chorobou na zemiakoch sa
môžeme stretnúť počas skladovania (mokrá hniloba), ako aj vo všetkých
fázach rastu (černenie byle). Hnitie začína na povrchu hľuzy (Obr.
1.) a postupne prechádza do vnútorných pletív hľuzy a na
prerezanej hľuze sa tento prechod prejavuje hnedou až čiernou (atramentovou)
farbou ostro ohraničenou od zdravého pletiva (Obr. 2.). Povrchová
nákaza vo forme nekrotických škvŕn sa šíri cez rozšírené povrchové
lenticely (Obr. 3.). Odporný zápach pochádza od sekundárnych mikroorganizmov,
ktoré napádajú infikované tkanivo. V prípade, že v sklade
prevládajú suché podmienky, môže sa na zemiakoch objaviť tzv. suchá
hniloba.
Patogenéza tejto choroby je zapríčinená baktériami a to zástupcami
rodu Erwinia: Erwinia carotovora subsp. carotovora,
Erwinia chrysanthemi (tieto zapríčiňujú hlavne tzv. mokrú
hnilobu) a Erwinia carotovora subsp. atroseptica
(táto baktéria spôsobuje hlavne černenie byle v priebehu vegetácie,
počas uskladnenia ale tiež zapríčiňuje mokrú hnilobu).
Škodlivosť tejto choroby, podľa literárnych údajov, najlepšie dokumentujú
jej odhadované ročne straty na svetovej produkcii zemiakov, ktoré
predstavujú sumu 50 – 100 mil. dolárov. Na Slovensku predstavujú
ročné straty bežne 10-15 % z produkcie. V prípade väčšieho
mechanického poškodenia zemiakov alebo nevhodného uskladnenia môžu
byť straty vyššie ako 50 % a v mnohých prípadoch táto
choroba spôsobuje totálne zhnitie hľúz. Pre úplnosť treba dodať,
že táto bakterióza napáda okrem zemiakov ešte aj mrkvu, kel, rajčiak,
papriku, tekvicu, cibuľu, fazuľu, hrach a repu.
Baktérie rodu Erwinia (Erwinia carotovora var. carotovora,
E. chrysanthemi, Erwinia carotovora var. atroseptica;
parazit je gram – negatívna tyčinka dosahujúca veľkosť 0,5-0,8 x
1,0-2,5 µm a pohybuje sa pomocou peritrichiálneho bičíka) sú
v prírode veľmi rozšírené. Nachádzajú sa hlavne v malých
potôčikoch, ktoré pretekajú cez poľnohospodárske polia. V pôde
sa nachádzajú veľmi málo, ale na druhej strane sa do pôdy dostávajú
infikovaným sadbovým materiálom a tiež zvyškami mokrých rastlín.
Infekcia na poli je podporovaná vysokou pôdnou vlhkosťou a vysokými
teplotami, ďalej sú to anaeróbne podmienky a rozšírené lenticely
(Obr. 3.), cez ktoré nastáva invázia aj iných patogénov. Baktérie
vstupujú do hľúz cez lenticely, mechanické trhliny alebo cez rôzne
iné poranenia. Patogenita týchto baktérií spočíva najmä v tom,
že baktérie produkujú veľké množstvo pektínolytických enzýmov, ktoré
spôsobujú rozpúšťanie strednej lamely buniek čo má za následok rozpadávanie
pletiva na kašovitú hmotu.
P r o g n ó z a a s i g n a l
i z á c i a
Zvýšený výskyt tejto choroby v skladoch je podmienený mechanickým
poškodením hľúz, zvýšenou a dlhotrvajúcou vlhkosťou povrchu
hľúz a vyššou teplotou na začiatku skladovania. Treba však uviesť,
že významným faktorom pre vznik a rozšírenie mokrej hniloby
je pestovanie zemiakov na nevhodných ťažkých a vlhkých pôdach,
pri nesprávnom využívaní doplnkovej závlahy, neskoré hnojenie, chladné
a vlhké podmienky v priebehu vegetácie a tiež nadmerné
zrážky začiatkom leta.
K o m p l e x n á o c h r a n a
Preventívna ochrana začína už “na poli” a spočíva hlavne
v pestovaní menej náchylných odrôd čo v praxi zabezpečuje
šľachtiteľský program na odolnosť proti tejto chorobe. K sadbe
sa používajú iba zdravé hľuzy. Zemiaky je treba sadiť do dobre pripravenej
a vyhriatej pôdy (najmenej na 8 0C). Pri zbere a preprave
je treba dbať na to, aby boli hľuzy čo najmenej mechanicky poškodené.
Zber zemiakov vykonávať za suchého počasia, (dužina ale nemá mať
vyššiu teplotu ako 21 0C) dbať na to aby sa na povrchu
zemiakov neobjavovala voľná voda . Do skladov dávať iba zdravé,
nepoškodené, fyziologicky vyzreté a nenamrznuté zemiaky so
zacelenými ranami. V klimatizovaných skladoch zemiakov ale
aj v iných skladoch, dodržiavať princíp postupného znižovania
teploty až na konečných 2 - 5 0C. Túto teplotu udržiavame
až do vyskladnenia zemiakov a súčasne zabezpečujeme dobrú ventiláciu
vzduchu v skladoch.
Represívna ochrana sa zatiaľ proti tejto chorobe na uskladnených
zemiakoch v praxi nevyužíva.
Suchá (fuzáriová) hniloba
|
|
|
| Obr. 4. Suchá (fuzáriová) hniloba |
Obr. 5. Suchá (fuzáriová) hniloba (pokročilejšie štádium)
|
D i a g n ó z a
Obyčajne po niekoľkých týždňoch po uskladnení zemiakov do skladov,
môžeme na zemiakoch pozorovať (hlavne na poranených miestach) akési
preliačiny, viac-menej okrúhleho tvaru, dužina hľúz pod preliačinami
hnedne a neskôr pokožka na týchto miestach je akási zošúverená
do koncentrických kruhov (Obr. 4.). Farba týchto preliačin je najprv
hnedá, potom šedá a neskôr až čierna a postupne tieto
miesta uschýnajú (symptómy sú pri zbere zemiakov takmer nepostihnuteľné
a tiež ani pri expedícii alebo pri začiatku uskladnenia, objavujú
sa až o niekoľko týždňov po uskladnení). Hniloba postupne zasahuje
hlboko do dužiny hľuzy až vytvára dieru so šedo-bielym mycéliom,
pričom toto pletivo neskôr hnedne a trúchniveje (Obr. 5.).
Postupne suchá hniloba zachvacuje celú hľuzu a jeho dužina
sa premieňa na suchú prášivú hmotu. Vo vnútri dužiny ako aj na povrchu
hľuzy pozorujeme biele, ružové až červené kôpky reprodukčných orgánov
huby z rodu Fusarium.
Najčastejšie bývajú z tohto rodu zastúpené druhy: Fusarium
solani var. coeruleum, F. solani, F. sambucinum
(syn. F. sulphureum; F. roseum var. sambucinum),
F. oxysporum, F. avenaceum, F. culmorum. Títo
pôvodcovia sa do skladov zavlečú infikovanými alebo kontaminovanými
hľuzami z poľa. V pôde táto huba zotrváva veľa rokov. Fusarium
tvorí tri druhy spór: microspóry, macrospóry a chlamydospóry. Veľké
spóry a microspóry, ktoré sa veľmi rýchlo šíria, pretože sú
prenášané vzduchom, pôsobia ako ustavičné inokulum. Chlamydospóry
zotrvávajú v pôde aj viac rokov a pri zbere zemiakov prilipnú
k hľuzám a cez poranené miesta prenikajú dovnútra a spôsobujú
hnilobu. Fusarium vytvára makrokonídie na vzdušnom mycéliu alebo
v sporodochiách slabo kosákovito prehnuté, na konci zaoblené,
väčšinou trojpriehradkové.
Škodlivosť tejto choroby veľmi závisí od toho, či dodržiavame správny
režim skladovania, pretože v opačnom prípade môže fuzáriová
suchá hniloba spôsobiť veľmi veľké straty.
P r o g n ó z a a s i g n a l
i z á c i a
Výskyt suchej hniloby je veľmi podporovaný poranenými a otlčenými
hľuzami, ktoré boli spôsobené nešetrným zaobchádzaním pri zbere
a expedícii a nezahojenými ranami. Tiež skladovanie hľúz pri
nízkej počiatočnej teplote (2-5 0C) a vysoká relatívna
vlhkosť podporujú šírenie tejto choroby. Zvýšený výskyt tejto choroby
sa dá tiež predpokladať, keď sa v skladoch so zemiakmi zvýši
teplota (z akejkoľvek príčiny) na 10 – 15 0C a najnebezpečnejšie
je takéto zvýšenie teploty hlavne na konci zimy a na jar, pretože
výskyt tejto choroby v tomto období môže spôsobiť veľmi veľké
škody. Predpokladom rozšírenia tejto choroby je aj predčasné strojové
triedenie hľúz, hlavne keď to robíme v zime. Rozšíreniu suchej
hniloby prispieva aj nesprávne vetranie a pohyb so zemiakmi
v zimných mesiacoch. Optimálna teplota pre nákazu hľúz je v rozpätí
15-25 0C.
K o m p l e x n á o c h r a n a
Preventívna ochrana pred napadnutím suchou hnilobou spočíva
hlavne vo výbere odolných odrôd voči rodu Fusarium. Do skladov
sa majú zemiaky uskladňovať suché, nepoškodené bez prímesí hliny.
V prípade, že je potrebné uskladniť zemiaky s malým poškodením,
je potrebne ich nechať asi 2 týždne pri teplote 10 – 12 0C,
90 % relatívnej vlhkosti vzduchu a za stálej cirkulácie vzduchu,
aby sa poranené miesta zahojili a zacelili. Po tejto procedúre
sa môže teplota postupne znižovať na 2 – 5 0C pri ktorej
potom uskladňujeme zemiaky. Na jar, keď zistíme výskyt suchej hniloby
v skladoch, neodporúča sa predčasná manipulácia so zemiakmi
a ich prípravou na sadbu, pretože pri tomto zásahu dochádza
k ďalšiemu mechanickému poškodeniu hľúz čo vedie k novej
nákaze touto chorobou. Treba mať na zreteli, že už pri 15 % poškodení
hľúz, tieto nemôžeme použiť ako sadbový materiál. Zber zemiakov
je potrebné uskutočniť v optimálnom termíne, pretože neskorý
zber obsahuje už viac zeminy, a hľuzy zbierané v chladnejšom
období, sú oveľa viac citlivejšie na otlčenie a rôzne poranenia.
Pravidelná kontrola zdravotného stavu v priebehu skladovania
je považovaná za samozrejmosť.
Represívna ochrana spočíva v používaní prípravkov, ktoré
sú na báze thiabendazolu (TBZ), zastúpené prípravkami Tecto 450
FW, Vincit F. Tieto prípravky sa môžu aplikovať po zbere úrody.
TBZ má špecifickú aktivitu proti druhom z rodu Fusarium.
Doporučuje sa aplikácia s malým množstvom vody, pretože je
dôležité aby prípravkom bol zasiahnutý celý povrch hľuzy. Treba
upozorniť, že v poslednom čase sa objavuje už určitá rezistencia
rodu Fusarium na používanie TBZ. V niektorých oblastiach
môžeme proti tejto chorobe moriť zemiaky hneď po zbere prípravkami
napr. Dithane M 45, Novozir MN 80.
Fómová hniloba zemiakov
|
|
|
| Obr. 6. Fómová hniloba zemiakov
(“odtlačky prsta”) |
Obr. 7. Fómová hniloba zemiakov
(šedé mycélium a pyknidy) |
D i a g n ó z a
Na hľuzách uložených v sklade pozorujeme tmavohnedé až čiernohnedé
miskovité, v priemere až 3 cm veľké nepravidelné priehlbiny
(akési “odtlačky prsta”, Obr. 6.). Pokožka po okraji je zvrásnená
a väčšinou je i popraskaná. Na jednej hľuze môže byť viac
takýchto “odtlačkov”. Pri prerezaní hľuzy je vidieť v dužine
zemiaka dutinky a v nich sa objavuje fialovo šedé mycélium
a neskôr aj tmavohnedé pyknidy huby z rodu Phoma
(Obr. 7.). Na rozdiel od fuzarióz, infikovaná dužina zemiaka je
sfarbená do hnedočierná a ostro ohraničená od zdravých pletív.
Postupne pletivá infikovaných zemiakov hnednú, černejú a celý
hľuzy nekrotizujú a uschýnajú. Choroba je známa ako fómová
hniloba alebo aj pod názvom gangréna zemiakov.
Patogénom tejto choroby je huba z rodu Phoma. Najrozšírenejšie
sú dva druhy a to Phoma exigua, ktorá je pomerne rozšírená
na rôznych druhoch poľnohospodárskych plodín i keď treba poznamenať,
že Phoma exigua var. exigua nemá praktický význam
pre zemiaky. Na zemiakoch je najviac rozšírený a najškodlivejší
druh Phoma exigua var. foveata, ktorý spôsobuje aj
najväčšie straty tak v skladoch, ako aj v priebehu vegetácie.
Huba vytvára v pletivách pyknidy. Pyknospóry sú jednobunkové,
hyalinné, oválneho tvaru a často sa tvoria v skupinkách. Infekcia
nastáva infikovanými hľuzami, ktoré sa dostávajú do skladov z poľa.
Ochorenie v skladoch sa obyčajne prejaví až o niekoľko
týždňov (2 - 16) po zbere zemiakov.
Škodlivosť tejto choroby závisí od podmienok skladovania. V prípade,
že sú teploty v skladoch vyššie (8 – 10 0C), môže
dôjsť k situácii, že v skladoch prevládnu huby rodu Fusarium
a iné saprofytické huby alebo baktérie a potlačia fómovú
hnilobu (Phoma exigua var. foveata). Z tohto
dôvodu býva niekedy táto choroba prehliadaná alebo zamieňaná za
fuzáriovú hnilobu.
P r o g n ó z a a s i g n a l
i z á c i a
Výskyt fómovej hniloby je podporovaný zvýšeným výskytom poranených
hľúz pri zbere. Riziko poranenia môžeme minimalizovať, keď sa vyhneme
zberu zemiakov za veľmi chladného alebo veľmi suchého počasia. Ďalším
faktorom, ktorý zvyšuje riziko prepuknutia choroby sú nízke teploty
v sklade alebo ich kolísanie na začiatku skladovania (4 – 5
0C, 80 % relatívna vlhkosť vzduchu, nadmerné vetranie).
Naopak vyššie teploty rozvoj choroby potláčajú (zvyšuje sa ale riziko
výskytu fuzarióz).
K o m p l e x n á o c h r a n a
Preventívna ochrana pred napadnutím fómovou hnilobou spočíva
hlavne vo výbere odolných odrôd voči rodu Phoma aj keď treba
povedať, že väčšina pestovaných odrôd je veľmi alebo stredne náchylná
voči tomuto patogénovi. Pri zbere zemiakov sa treba vyvarovať možného
poranenia hľúz, či už mechanického alebo nešetrného otlčenia zemiakov.
Treba pri uskladnení vytvoriť podmienky aby sa slabé poranenia zahojili
(spôsobom aký uvádzame pri fuzariózach). Pred uskladnením treba
odstrániť infikované hľuzy a znečistené zeminou.
Represívna ochrana spočíva v používaní prípravkov, ktoré
sú na báze thiabendazolu (TBZ), zastúpené prípravkami Tecto 450
FW, Vincit F a tiež prípravkami na báze tolclofos-methyl (zastúpené
prípravkom Rizolex 50 FL) a na báze imazalil (prípravky Baytan
Universal 094 FS, Raxil 5 WS, Raxil ES). Tieto prípravky sa môžu
aplikovať po zbere úrody.
Pleseň zemiaková
|
|
|
|
Obr. 8. Pleseň zemiaková (oloveno-sivý nádych)
|
Obr. 9. Pleseň zemiaková
(hrdzavo-hnedé prstencovité výbežky) |
D i a g n ó z a
Na zemiakoch uložených v sklade pozorujeme šedo-hnedé vpadnuté
škvrny s oloveno-sivým nádychom (Obr. 8). Bočné očká sú
na napadnutých miestach hľúz odumreté. Na prerezanej hľuze je dužina
priamo pod infikovaným miestom hrdzavo hnedá a od okraja preniká
hnedými prstencovitými výbežkami do zdravej dužiny zemiaka (Obr.
9.). Tieto príznaky môžu byť menej zreteľné na červenohnedých a
červeno-fialových odrodách. Dužina je nekrotická, zrnitej štruktúry
a pevná. Na infikovaných miestach je vidieť zamatovo hebké, biele
mycélium huby rodu Phytophthora; Phytophthora infestans
– pleseň zemiakovú. Rýchla infekcia hľúz sa prejaví rozsiahlym
hnitím, často sprevádzaným aj sekundárnou infekciou saprofytických
húb a baktérií (napr. baktérie mokrej hniloby).
Pleseň zemiaková patrí medzi najvážnejšie choroby zemiakov (ale
napáda aj iné druhy z čeľade Solanaceae napr. rajčiaky).
Treba však poznamenať, že počiatočná infekcia zemiakov, ktoré uskladňujeme
začala už na poli, infekciou listov a z listov počas daždivých
dní sa infekcia, hlavne zoospórami, dostala aj na hľuzy v pôde.
V tomto príspevku informujeme o najdôležitejších škodlivých
organizmoch na uskladnených zemiakoch, preto bližšie neuvádzame
priebeh napadnutia a ochorenia listov a vňate, v priebehu
vegetácie. Na druhej strane, k primárnej infekcii plesňou zemiakovou
na jar, dochádza infikovanými hľuzami v ktorých huba prezimovala
vo forme mycélia v skladoch alebo v pôde. Následne na
to keď nastane vlhké a chladné počasie, časté prehánky, teploty
vzduchu nad 10 0C a dlhodobé zvlhčenie listov, je
potom výskyt a šírenie tejto choroby veľmi epidemický. Vo väčšine
prípadov sa k výskytu plesni zemiakovej v skladoch pridružia
aj saprofytické huby a baktérie a potom je škoda na uskladnených
zemiakoch 100 %.
P r o g n ó z a a s i g n a l
i z á c i a
Výskyt plesni zemiakovej v skladoch je podporovaný zvýšeným
výskytom nevyzretých hľúz, poranených hľúz pri zbere a zberaných
za chladného a vlhkého počasia. Nákaza môže vniknúť aj pri
nesprávnom zbere vtedy, keď prídu do styku s infikovanou vňaťou.
Rozvoj choroby je podporovaný vtedy ak v skladoch so zemiakmi
dôjde z nejakých príčin k vysokej vzdušnej vlhkosti, pretože
za týchto podmienok môže dochádzať k novej infekcii. V prípade,
že uskladníme zemiaky s viac ako 5 % výskytom infikovaných
hľúz, dá sa predpokladať, že v skladoch vzniknú veľké škody.
Výskyt plesni zemiakovej v priebehu vegetácie sa prognózuje
a signalizuje podľa metód krátkodobej prognózy a signalizácie,
ktorú vypracováva ÚKSÚP Bratislava a oznamuje ich vo svojich
signalizačných správach a vo verejnoprávnych médiách. Pretože,
infekcia hľúz nastáva z infekcii listov, je potrebné venovať
zvýšenú pozornosť prognóze a signalizácii plesni zemiakovej,
ktorej výskyt je signalizovaný už v priebehu vegetácie.
K o m p l e x n á o c h r a n a
Preventívna ochrana pred napadnutím plesňou zemiakovou spočíva
vo výbere odolných odrôd, ktoré by vykazovali vysokú polygenetickú
rezistenciu voči tejto chorobe. K obmedzeniu možnosti prechodu
infekcie z napadnutej vňate do hľúz pri zbere je potrebné využiť
mechanické a chemické spôsoby predčasného zničenia vňate. Z chemických
prípravkov sa na ničenie vňate používajú prípravky ako Reglone (4-5
l), Harvade 25 F (2-3 l), Basta 15 (1,5 l). Plieseň zemiaková nepretrváva
na mŕtvej vegetácii, takže potom je málo pravdepodobne, že by hľuzy
pri zbere boli infikované. Vlastný zber zemiakov je treba vykonať
za suchého počasia, hľuzy vytriediť a ponechať na dočasných
skládkach aby sa zahojili mechanické poranenia a až potom ich môžeme
uskladniť do vydezinfikovaného skladu. Hľuzy treba ukladať do skladov
suché a vyzreté, so zahojenými ranami. Sklady pravidelne vetráme.
Represívna ochrana v aplikácii nejakých prípravkov
v skladoch so zemiakmi, sa priamo nepoužíva, pretože by to neprinieslo
žiaden očakávaný efekt. Z represívnej ochrany v skladoch
môžeme uplatniť iba tzv. negatívne výbery, pri ktorých mechanicky
odstraňujeme podozrivé hľuzy. Represívnu ochranu je potrebné dôsledne
dodržať podľa signalizačnej správy v priebehu vegetácie a to
je aj dobrý predpoklad toho, že plesňou zemiakovou sa nenainfikujú
hľuzy.
Na zemiakoch sa môžu vyskytovať aj ďalšie druhy bakteriálnych a hubových
ochorení. Medzi takéto patria: Baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter
michiganensis subsp. sepedonicus), prašná chrastavitosť
zemiakov (Spongospora subterranea), koreňomorka (vločkovitosť)
zemiakov (Thanatephorus cucumeris sterilné štádium Rhizoctonia
solani), pythiová mäkká hniloba zemiakov (Pythium ultimum).
Živočíšni škodcovia v skladoch zemiakov nemajú taký hospodársky
význam, z hľadiska škodlivosti ako majú choroby. V skladoch
sa môžu objaviť a spôsobovať primárne alebo sekundárne poškodenia
hlavne slizovce, slizniačiky a háďatká.
Najznámejšie druhy, ktoré okrem výskytu na poli a v záhradách,
môžeme nájsť aj v skladoch so zemiakmi sú:
Slizovec záhradný – Arion hortensis
Slizovec škvrnitý – Arion circumscriptus
| Slizniačik sieťkovaný – Deroceras reticulatum |
Slizniak najväčší – Limax maximus |
|
|
|
| Obr. 10. Slizniačik sieťkovaný (poškodenie
na hľuzách) |
Obr. 11. Slizniak najväčší |
D i a g n ó z a
Na zemiakoch uložených v sklade pozorujeme na povrchu hľúz
požerky rôzneho tvaru (Obr. 10.). Na stenách, ale i na debnách,
môžeme vidieť perleťovo lesklé slizovité pásiky, ktoré charakterizujú
výskyt “slimákov”. Niekedy o prítomnosti jednotlivých druhov
nám napovedá aj farba slizu. Žltý sliz je charakteristický pre slizniaka
pestrého (Limax flavus), bezfarebný sliz pre slizniaka najväčšieho
(Limax maximus Obr. 11.). Komodity keď sú pokryté mliečne
bielym slizom charakterizuje, že hľuzy boli poškodené od slizniačiky
sieťkovaného (Deroceras reticulatum). Tým, že spôsobujú požerky,
aj keď na zemiakoch nie veľkých rozmerov, predsa sa tieto potom
stávajú vstupnou bránou pre rôzne saprofytické huby a baktérie.
Škodlivosť týchto “slimákov” je závislá od ich množstva výskytu, pretože
pri malom počte nemusia byť nebezpeční. Akonáhle sa im vytvoria
podmienky (vlhko a teplo) môžu sa premnožiť a veľmi poškodiť
uskladnené zemiaky.
P r o g n ó z a a s i g n a l
i z á c i a
Výskyt “slimákov” veľmi podporujú teplé a vlhké podmienky
v skladoch. Vo vlhkých rokoch môžeme očakávať masový výskyt
týchto druhov, ktoré potom budú za určitých podmienok prenikať aj
do skladov. Vlhké leto, mierne teplá jeseň s hmlami a s
výskytom rosy, ponechávanie slamy po zbere obilnín na poli, mierna
zima, veľmi prospievajú k premnoženiu týchto druhov.
K o m p l e x n á o c h r a n a
Preventívna ochrana pred napadnutím uskladnených zemiakov
spočíva hlavne v tom, že pred zahájením uskladnenia urobíme
dôkladnú kontrolu a dezinfekciu skladov. Týmto zabezpečíme,
že sklad je “čistý”. V skladoch udržiavame správnu teplotu
a vlhkosť.
Represívna ochrana spočíva v ručnom zbere, najmä podvečer,
a chytaniu do rôznych návnad. Ďalej môžeme posypať podlahu
práškovým vápnom. Táto látka dráždi “slimáky” leptaním pokožky a tieto
sa proti tomu chránia nadmerným vylučovaním slizu čo má za následok
ich vysilenie a úhyn. Na cestičky a pásiky ktoré sú vyznačené
slizom, môžeme použiť aj prípravky ako napr. Mesurol Schneckenkorn
(0,5 g.m-2).
vystavené 27. 1. 2003
|
