WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Nový druh obilnej vošky ohrozujúci porasty obilnín

Suché a teplé počasie v jarnom období posledných rokov malo nepriaznivý vplyv predovšetkým na celkový zdravotný stav a výšku úrod jarného jačmeňa. Porasty boli hlavne na južnom Slovensku často nízke, preriedené, so schnúcimi a nerovnomerne dozrievajúcimi rastlinami. No a takýto stav bol vodou na mlyn pre nový druh vošky Diuraphis noxia (Kurdjumov)(Homoptera: Aphididae), úspešne sa šíriaci aj na území Slovenska.

Rozšírenie

Voška Diuraphis noxia, "ruská pšeničná voška", ako sa nazýva v anglosaskej literatúre je v súčasnosti jednou z hospodársky najvýznamnejších vošiek pšenice a jačmeňa. S výnimkou Austrálie sa vyskytuje vo všetkých najvýznamnejších oblastiach pestovania obilnín vo svete. Pôvodný areál jej rozšírenia sa nachádza v centrálnej a západnej Ázii, zahŕňajúc východné pobrežie Stredozemného mora. V centrálnej a západnej Európe bola v minulosti neznáma. Po prvýkrát bola popísaná ako významný škodca obilnín na Ukrajine v roku 1972. Jej výrazné rozširovanie začalo až v roku 1989, keď ju zistili v Macedónsku, Srbsku a Maďarsku.

Na Slovensku sme ju zaznamenali po prvýkrát v lete roku 2000. Najväčšie napadnutie sme pozorovali na južnom Slovensku, no dalo sa s ňou stretnúť prakticky na celom území. Vyskytovala sa tu už ale pravdepodobne oveľa skôr, čomu nasvedčujú údaje o jej nálezoch zo susedných krajín - Maďarska (1989) a Českej republiky (1993). Bola však prehliadaná napriek tomu, že na mnohým poliach (najmä jačmeňa) už má v súčasnosti dominantné postavenie. K doteraz najrozšírenejším obilným voškám na Slovensku, voške ovsenej (Sitobion avenae), voške čremchovej (Rhopalosiphum padi) a voške trávovej (Metopolophium dirhodum) tak pribudla nová, teplomilná voška, ktorá má potenciál stať sa najvýznamnejšou (v dôsledku otepľovania a ubúdania zrážok).

Popis škodcu

D. noxia je bledo zelená až žltozelená voška (obr. 1 a 2). Jej tvar je veľmi charakteristický. Telo je viac zašpicatené (vretenovitého tvaru) ako u iných vošiek. Tykadlá má krátke - výrazne kratšie ako polovica tela. Sifunkuly sú veľmi krátke (širšie ako dlhšie) a nevýrazné. Pri pohľade z boku vytvára cauda (chvostík) a supracaudálny výbežok dojem "dvojitého chvostíka", ktorý však nie je jasný pri okrídlených jedincoch. Kombinácia týchto charakteristík ju odlišuje od ostatných bežných vošiek už pri pohľade volným okom, prípadne pri použití lupy z 10 násobným zväčšením (obr. 3).

Životný cyklus

Ruská pšeničná voška toleruje chladné počasie a môže prežiť aj teploty pod bodom mrazu. V našich podmienkach vystupuje ako holocyklický druh a prezimuje v štádiu vajíčka (avšak prezimovanie v štádiu partenogenetických jedincov nie je tiež vylúčené). Samičky zakladateľky sa objavujú v porastoch obilnín od konca apríla a produkujú partenogenetické potomstvo, okrídlené či neokrídlené, vyskytujúce sa v priebehu celého vegetačného obdobia. Percento okrídlených jedincov sa zvyšuje začiatkom júla, kedy opúšťajú dozrievajúce porasty obilnín. V pozberovom období sa vyvíja na výdroloch obilnín rastúcich na strniskách, prípadne na rôznych druhoch tráv. Nové populácie môžeme v porastoch ozimín zaznamenať od polovice septembra do konca októbra.

Poškodenie

Poškodenie sa obmedzuje na druhy z čeľade lipnicovitých (Poaceae). Spomedzi pestovaných plodín sú najcitlivejšie jačmeň a pšenica. Tritikale je poškodzované menej a ovos takmer vôbec. Napadnutie kukurice nebolo zaznamenané.

D. noxia vylučuje počas vyciciavania rastlinných štiav toxické sliny. Toxíny v nich obsiahnuté sú príčinou väčšiny charakteristických symptómov. Najtypickejšími sú biele, žlté, prípadne purpurové pozdĺžne pásiky na listoch (obr. 4) a niekedy aj stonkách. Tento symptóm sa zvykne objaviť s určitým meškaním a tak sa stáva, že na listoch s pásikmi už vošky nenájdeme (dôsledok migrácie). Veľmi napadnuté rastliny sú zakrpatené. Listy sú napoly či úplne rúrkovite skrútené a vzriamené (pripomínajú listy cibule; obr. 5). Vošky sa nachádzajú v ich bazálnych častiach. Takto uzavreté v skrútených listoch sú chránené a menej prístupné nielen pre prirodzených nepriateľov, ale i insekticídy aplikované postrekom (čo sťažuje ochranu). Skrútením terminálneho (vlajkového) listu, ktorý vošky preferujú dochádza zvyčajne k "uväzneniu" ostín, klas sa často ani neobjaví (obr. 6) alebo dôjde k jeho zdeformovaniu a minimálnemu opeleniu. Zrno sa tvorí len veľmi slabo alebo vôbec.

Škody teda vznikajú v dôsledku vyciciavania rastlinných štiav a vylučovania toxických slín. Škodlivosť ruskej pšeničnej vošky ako vektora vírusov je na rozdiel od iných obilných vošiek zanedbateľná. D. noxia nie je napríklad ani vektorom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (barley yellow dwarf luteovirus - BYDV).

Na rozdiel od teplejších oblastí sveta, kde je hlavná škoda spôsobená napadnutím mladých porastov, je u nás vďaka klimatickým podmienkam škodlivosť posunutá až do obdobia dozrievania klasov. D. noxia ako výrazne sucho- a teplomilný druh pritom obsadzuje miesta uvolnené pôvodnými druhmi vošiek (ovsená, čremchová, trávová), ktoré v čase dozrievania porastov obilnín odlietajú.

Ochrana

Agrotechnické opatrenia

Hoci chemická ochrana poskytuje najefektívnejší spôsob regulácie ruskej pšeničnej vošky, môžu niektoré správne vykonané agrotechnické opatrenia minimalizovať potrebu insekticídov.

1. Najlepším agrotechnickým opatrením v oblastiach, kde je ruská pšeničná voška problémom, je čo najskorší výsev jarných obilnín (znižuje i riziko vodného stresu) a pri jesenných výsevoch zasa siať čo najneskôr ako je to možné. V našich podmienkach sú najväčším problémom vo všeobecnosti neskoro na jar vysievané obilniny (hlavne jačmeň).

2. Ničenie a odstránenie výdrolových porastov obilnín rastúcich po zbere na strniskách môže výrazne pomôcť zredukovať alebo aspoň oddialiť rozvoj populácie ruskej pšeničnej vošky v jesennom období. Po zbere úrody obilnín totiž nastáva obdobie, kedy sa ruská pšeničná voška musí sťahovať na alternatívne hostiteľské rastliny (pravdepodobne niektoré druhy tráv, čo doteraz nie je potvrdené) aby takto prečkala letné obdobie. Výdrolové porasty obilnín sú pritom pre vošku ideálnymi refúgiami. V tejto súvislosti je tiež vhodné zakladať nové porasty čo najďalej od trvalých trávnych porastov.

3. Keďže zdravé porasty dokážu najlepšie odolávať nielen voškám, ale i iným škodlivým činiteľom je zabezpečenie optimálnej vlhkosti pôdy, hnojenia a rovnomerného výsevu veľmi dôležité. Väčšiemu napadnutiu voškou sú vo všeobecnosti vystavené porasty fyziologicky stresovaných rastlín (nedostatok vody a živín). Najmä dlhé suché periódy napadnutie výrazne zvyšujú, pretože voška uprednostňuje porasty suchšie, nižšie, redšie (medzerovité) a nerovnomerne dozrievajúce (obr. 7).

V mnohých krajinách dokonca niektorí pestovatelia prestávajú pri premnožení vošky D. noxia pestovať veľmi náchylný jačmeň a dávajú prednosť ovsu alebo miešankám ovsa, pšenice a jačmeňa, ktoré sú napádané podstatne menej.

Biologická regulácia

D. noxia je napádaná rozličnými predátormi (lienky, bystrušky, larvy pestríc a zlatoočiek) a parazitoidmi (najmä druhy z rodu Aphidius, Diaeretiella rapae a Ephedrus plagiator) bežne sa vyskytujúcimi spolu s inými obilnými voškami. Ich účinnosť v biologickej regulácii tejto vošky nie je zatiaľ úplne zhodnotená. Veľmi dôležitá by mala byť snaha o udržanie a podporenie týchto prirodzených nepriateľov regulujúcich tiež populácie iných obilných vošiek. Nový prístup k regulácii vošiek (no i iných škodcov) smeruje k vytvoreniu čo najpriaznivejších podmienok pre vývoj prirodzených nepriateľov a čo najnepriaznivejších pre škodcov.

Rezistentné odrody

Žiadna z komerčne pestovaných odrôd nie je rezistentná voči ruskej pšeničnej voške. Vedci však už objavili niekoľko zdrojov takejto rezistencie a úsilie smeruje k jej začleneniu do bežne pestovaných odrôd.

Monitorovanie a termíny ošetrovania

Polia je potrebné kontrolovať hneď od vzchádzania rastlín. Pokiaľ sa ruská pšeničná voška vyskytuje v malých množstvách, je ju často zložité nájsť. Treba sa zamerať na charakteristické žlté alebo biele prúžky na listoch a stonkách. Prvé napadnutie sa zvyčajne objavuje na okrajoch polí, obzvlášť na náveternej strane. Vošky sa po založení populácie rýchlo rozšíria na celé pole. Hraničná hodnota populačnej hustoty, pri ktorej sa odporúča ošetrenie zatiaľ nebola presne stanovená.

Počas zisťovania napadnutia poľa voškami je potrebné odoberať náhodné vzorky z celej plochy poľa (aspoň zo štyroch kvadrantov). Správne zhodnotenie napadnutia poľa vyžaduje odber aspoň 100 náhodných rastlín či odnoží. Pre stanovenie potreby chemického ošetrenia sa treba vyvarovať odberov iba tých rastlín, ktoré vykazujú jednoznačné symptómy napadnutia (prúžky na listoch). Veľmi dôležitá je správna identifikácia vyskytujúcich sa vošiek, pretože iné obilné vošky sú oveľa menej škodlivé a hraničné hodnoty pre ošetrenie sú vyššie. Na rozdiel od ostatných vošiek je ruská pšeničná voška schopná poškodzovať rastliny aj keď je menej početná.

Aspoň pre orientáciu, kedy je potrebné aplikovať chemickú ochranu, môžu poslúžiť hodnoty uvedené v tabuľke 1 (vypracované pre porasty obilnín v USA).

Tabuľka 1: Hraničné počty vošiek v jednotlivých rastových fázach, kedy sa odporúča chemické ošetrenie.

Na jar sa dá potreba chemického ošetrenia stanoviť aj podľa percenta napadnutých rastlín, odobratých náhodne ako bolo popísané vyššie. Pričom za napadnuté sa považujú tie rastliny, ktoré majú napadnutú aspoň jednu odnož. Od začiatku klasenia po kvitnutie je hraničnou hodnotou 10 - 20 percent a od kvitnutia ďalej viac ako 20 percent napadnutých rastlín.

Keď sa vošky vyskytujú len ohniskovo alebo na okraji poľa, chemické ošetrenie stačí cieliť iba na napadnuté plochy (aplikácia na celé pole je zbytočná a drahá). Populácia vošiek sa takto zníži, rastliny sú menej stresované a prirodzení nepriatelia vošiek na neošetrených plochách nie sú zabití a rýchlo sa rozšíria aj na ošetrené plochy. Ošetrovať porasty je však potrebné vždy na čas (Tabuľka 1), pretože ak sa ruská pšeničná voška vyskytuje v stočených listoch vo veľkých množstvách je ťažké dosiahnuť dostatočnú ochranu. Vždy nejaké vošky prežijú a dokážu sa rýchlo opäť rozmnožiť.

Pri chemickom ochrane cielenej proti ruskej pšeničnej voške je potrebné používať systémové insecticídy. Kontaktné môžu byť neúčinné, keďže voška sa nachádza v stočených listoch poskytujúcich jej výbornú ochranu.