WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Možný výskyt škodcov na uhorkách

Uhorky pestované v krytých priestoroch chránime pred vonkajšími nepriaznivými vplyvmi tým dosiahneme vyrovnanejšiu a vyššiu úrodu. Priaznivé podmienky tak nezabezpečíme iba rastlinám, ale i škodcom a chorobám.

V poslednom čase sú najvážnejším problémom pri pestovaní uhoriek strapky. Je to drobný hmyz štíhleho a čiarkovitého tvaru tela, články tykadiel sú korálovité, krídla s dlhými hustými brvami sú zložené vedľa tela. Ich výskyt zistíme na žltých, ale hlavne na modrých lepových doskách. Strapka záhradná, predovšetkým strapka západná - Frankliniella occidentalis sú jedným z najvážnejších škodcov skleníkových kultúr. Rastlinám škodí nielen satím, ale aj prenášaním vírusových chorôb. Strapka západná môže mať až 15 generácií do roka a pri 25^o C trvá vývoj jednej generácie len 18 dní. Strapka západná je tiež odolná voči väčšine chemických insekticídov. Proti strapkám môžeme použiť dravého roztoča Amblyseius cucumeris. Tento dravý roztoč je 0,5 mm veľký, mliečne bielej, alebo ružovkastej farby. Je dodávaný v substráte, ktorý obsahuje obilné klíčky a múčne roztoče, ktorými sa počas prepravy živí. Tieto múčne roztoče nenapádajú rastliny. Dravý roztoč vysáva larvy strapky aj roztoče. Vývoj z vajíčka na dospelé v závislosti na teplote a potrave trvá 6 – 10 dní. Nasadiť tohoto roztoča je vhodné na začiatku sezóny v období krátkeho zimného dňa, kde sa ešte strapky neobjavujú masovo a dravý roztoč kolonizuje rastliny aj bez prítomnosti strapiek. Na 1 m² treba 100 Amblyseius cucumeris. Doporučujeme opakovať násadu o 5 týždňov.

Ďalším vážnym škodcom na uhorkách je molica skleníková – Trialeurodes vaporariorum. Dospelé molice sú drobné, dobre lietajúci, snehobielo sfarbený hmyz. Po vyrušení rýchlo odlietajú. V kľude sú krídla strechovito založené nad zadočkom. Výskyt zistíme na žltých lepových doskách. Larvy sú drobné, ploché, vajcovito oválne, sú prisaté na listy a pokryté bielym povlakom. Samica kladie niekoľko desiatok až stoviek vajíčok v závislosti na rastline a teplote. Molica škodí priamym satím aj tvorbou medoviny, od ktorej sú rastliny čierne. Proti moliciam nasadíme moličiara skleníkového - Encarsia formosa, ktorý parazituje na larvách molice. Na 1 m² treba nasadiť 3 moličiarov. Veľmi dôležité je opakovať tento postup podľa výskytu molíc 3 – 5 týždňových intervaloch. Na korekciu môžeme použiť dravé bzdochy- Macrolophus caliginosus. Ďalším pomocníkom proti moliciam je huba Verticillium lecanii, spôsobujúca splesnivenie molíc. Rastlinám absolútne neškodí.

Horúce, suché, slnečné dni sú ideálne na premnoženie roztočcov, ktoré dokážu, v skleníku a vo fóliovníku rýchlo zničiť uhorky. Najčastejšie sa na uhorkách vyskytuje roztočec chmeľový – Tetranychus telarius. Je drobný, 1 mm veľký, s dlhými chĺpkami a 4 pármi nôh. Je hnedozelenej až žltej, alebo oranžovo červenej farby. Vyskytujú sa v kolóniách, obalené pavučinkami. Je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich škodcov na uhorkách. V optimálnych podmienkach tj. 30^o C nakladie jedna samička až 100 vajíčok. Za týchto podmienok sa z vajíčok vyvinie za 7 dní nová generácia. Populácia roztočcov sa rýchlo stáva odolnou voči chemickým postrekom, preto je ochrana málo účinná a neprimerane nákladná. Vhodné je použiť dravého roztoča – Phytoseiulus persimilis. Je podobne ako roztočec veľkosti asi 0,5 mm na rozdiel má však výrazne oranžovú farbu a rýchlo sa pohybuje. Dravý roztoč vysáva dospelé, nymfy, larvy a vajíčka roztočcov. Dospelý roztoč vysaje denne až 5 dospelých roztočcov alebo 20 lariev a vajíčok. Celý vývoj jednej generácie trvá iba 9 dní. Na 1 m² treba nasadiť 6 dravých roztočov.

Na uhorkách sa často objavujú zelené alebo čierne vošky – Aphididae. Je to drobný hmyz so 6 nohami a zreteľnými tykadlami. Má mäkké, zavalité, vajcovité telíčko po stranách zadočku dve trubičky. Krídla, pokiaľ ich má, sú priehľadné, blanité, v kľude ich má strechovito zložené nad zadočkom. Farba je žltozelená, zelená, hnedozelená, alebo trošku do červena. Skleníkové populácie vošiek sú tvorené väčšinou bezkrídlymi živorodými samičkami. Problémom pri ochrane voči voškám je skutočnosť, že jednotlivé druhy majú rôznu citlivosť na chemické látky. Ochranu komplikuje ešte aj získaná odolnosť voči chemickým prípravkom. Premnoženie vošiek môžeme zvládnuť nasadením parazitnej osičky – Aphidius colemanii. Je v dospelosti asi 2 mm dlhá. Samičky kladú vajíčka do vošiek jednotlivo. Vo vnútri vošky, ktorá je parazitáciou znehybnená a neskôr aj zahubená, prebieha celý vývoj larvy a kukly parazita. Parazitované vošky sú typicky mumifikované (stmavnené a akoby nafúknuté). Jedna samička Aphidia parazituje okolo 300 vošiek. Napadnuté vošky vylučujú poplašný feromón, na ktorý reagujú ďalšie vošky padaním na zem, kde ich veľké množstvo tiež zahynie.

Ochrana uhoriek živými organizmami má svoje opodstatnenie aj z ekologického hľadiska, pretože pri použití nehrozí nedodržanie ochrannej doby a šetrne pôsobí na pestovateľské prostredie i na pestované rastliny, ktorých plody sa konzumujú prevažne v surovom stave.

Vystavené 3. 3. 2005