|
Fuzáriá patria k dôležitým patogénom obilnín, ktorých
symptómy môžeme diagnostikovať prakticky vo všetkých rastových fázach,
na všetkých vegetatívnych či generatívnych častiach rastlín. V procese
ontogenézy a jednotlivých rastových fáz druhové spektrum fuzárií
podlieha rôznym zmenám, v závislosti od podmienok, ktoré preferujú
jednotlivé druhy.
Zložitým obdobím pre porasty obilnín je obdobie prezimovania, ktoré
mnohé rastliny neprežijú. Dôvodom tzv. vyzimovania môže byť komplex
abiotických faktorov, alebo napadnutie fytopatogénnymi hubami. Z
abiotických činiteľov medzi najvýznamnejšie faktory patrí vplyv
sucha a naopak nadmernej vlhkosti, nízkych teplôt a výkyvov mikroklimatických
pomerov, ktoré spôsobujú fyziologické stresy a oslabenie rastlín,
vedúce k ich nekróze. Oslabovaním fyziologickej rovnováhy a odolnosti
rastlín podmieňujú aj zníženie odolnosti proti fytopatogénnym hubám.
Pri vyzimovaní môže dôjsť k 50 a viac percentnému poškodeniu porastov.
Dôležitým faktorom vyzimovania porastov je najmä skupina fytopatogénnych
a fakultatívne saprofytických húb. Na tomto fenoméne sa v rôznej
miere podieľa celá škála zástupcov epifytnej mikroflóry zŕn, ako
i zástupcov pôdnej, fakultatívne parazitickej mikroflóry. Redukcia
počtu rastlín začína prakticky už v procese klíčenia, kedy niektoré
zrná nevzídu vôbec, alebo rastlinky odumierajú krátko po vyklíčení.
Práve klíčivosť zŕn negatívne ovplyvňujú už spomínaní zástupcovia
epifytnej mikroflóry zrna, medzi iným huby z rodov Penicillium,
Aspergillus, Rhizopus, Septoria, Helminthosporium, Alternaria
a samozrejme Fusarium. Tieto huby bývajú často vyizolované
z odumretých a odumierajúcich zŕn, pričom prioritu a kauzalitu jednotlivých
druhov je často ťažké až nemožné určiť.
Ďalším procesom redukcie počtu rastlín je napadnutie klíčkov počas
klíčenia a prerážania si cesty profilom pôdy. Pri tejto forme napadnutia
majú význam tak huby prítomné na povrchu zrna, ako i huby nachádzajúce
sa v pôde. Najvýznamnejšiu skupinu tvoria práve fuzáriá. Klíčky
rastlín sa po napadnutí skrúcajú, deformujú a odumierajú skôr ako
prerazia povrch pôdy. Ak rastliny prekonajú túto fázu, môžu ešte
odumierať neskôr, po prerazení povrchu pôdy. Tento spôsob redukcie
často uniká pozornosti, nakoľko rastliny ešte nevzišli, takže patologické
procesy prebiehajúce pod zemou oko pestovateľa ani nepostrehne.
Z hľadiska makroskopických symptómov je redukcia a napadnutie rastlín
markantnejšie po vzídení, kedy sa do popredia jednoznačne dostávajú
fuzáriá. Odumreté rastliny vytvárajú v poraste prázdne miesta, ktoré
pri väčšom výskyte upútajú aj oko laika. K napadnutiu a odumieraniu
vzídených rastlín dochádza i na jeseň, no typickým obdobím škodlivosti
fuzárií je skoré jarné obdobie, vo forme dobre známej plesne snežnej.
Ako pôvodca plesne snežnej bola v minulosti označovaná huba
Fusarium nivale. Podobne ako iné vedné oblasti,
tak i mykológia a fytopatológia podliehajú dynamickým zmenám. Symptómy
chorôb sa postupom času menia iba zriedkavo, častejšie však dochádza
k zmenám v klasifikácii, nomenklatúre a v poznatkoch v oblasti patofyziológie
a infekčného cyklu jednotlivých druhov. Podobné inovácie sú i v
prípade plesne snežnej. Huba Fusarium nivale bola v dôsledku
nových prístupov systematikov preklasifikovaná do rodu Microdochium
a v modernej nomenklatúre jej bol priradený názov Microdochium
nivale. F. nivale sa v modernom názvosloví uvádza už iba ako
staršie synonymum, ktoré však je a zrejme ešte dlho bude zaužívané
v širokej poľnohospodárskej praxi. Ďalšou klasikou v prípade plesne
snežnej sú často mechanicky preberané údaje od starších autorov,
ktorí uvádzali ako pôvodcu plesne snežnej iba jedného patogéna (F.
nivale), ktorý sa vyskytuje iba v horských a podhorských oblastiach.
V súčasnosti je potrebné pristupovať k problematike fuzarióz komplexne,
nakoľko pri fuzariózach (chorobách, spôsobených fuzáriami) býva
napadnutie výsledkom infekcie viacerými druhmi, nielen jednej huby.
Takže aj na plesni snežnej sa podieľa viacero druhov, aj keď priorita
a prevalencia sa hube M. nivale uprieť nedá. Ďalším inovačným
aspektom z hľadiska geofytopatológie je distribúcia a rozšírenie
M. nivale v rôznych agroekologických podmienkach. V modernej
fytopatológii už nehodnotíme M. nivale ako patogéna viazaného iba
na podhorské a horské oblasti. Huba je síce psychrofilným druhom,
dobre tolerujúcim nízke teploty a dobre sa rozvíjajúcim aj pri teplotách
blízkych bodu mrazu, ale to neznamená, že sa vyskytuje iba v chladných
regiónoch. Teplotné optimum pre rast mycélia tejto huby, podobne
ako pri iných fuzáriách osciluje okolo 20 °C. M. nivale býva izolované
zo všetkých častí obilnín, aj zo zŕn, v období dozrievania ktorých
panuje pomerne teplé počasie. Podobne i na našom pracovisku sa pri
izolácii fuzárií stretávame s týmto druhom aj vo vzorkách z teplejších
regiónov Slovenska. Huba M. nivale je teda bežným druhom,
podieľajúcim sa spolu s ostatnými druhmi na fuzariózach obilnín
v rôznych rastových fázach a v rôznych regiónoch, pričom ako prevalentný
druh vystupuje v jarnom období, pri splnení podmienok pre úspešnú
infekciu.
S plesňou snežnou sa stretávame najčastejšie po dlhom a pomalom
topení vysokej snehovej pokrývky, pod ktorou sa vytvára veľmi vysoká
vzdušná vlhkosť. M. nivale je totiž huba, ktorá má relatívne
širokú toleranciu teplotných podmienok, ale vysoké požiadavky na
vlhkosť. A práve vysoká vlhkosť je dôvodom primárnej úlohy tejto
huby na plesni snežnej, nakoľko väčšina fuzárií nie je schopná rastu
pri takých nízkych teplotách. Pod snehom sa huba rozrastá vo forme
vzdušného mycélia, ktoré infikuje jednotlivé rastliny. Toto mycélium
možno vizuálne pozorovať krátko po roztopení snehu, avšak pri zmene
vlhkosti vzduchu veľmi rýchlo mizne a odumiera. Neodumiera však
mycélium prítomné v pletivách rastlín, pretože prerastá difúzne
pletivom a spôsobuje postupnú nekrózu rastlín, alebo pretrváva v
latentnej forme a postupne s inými druhmi spôsobuje neskôr iné formy
fuzarióz. Škodlivosť choroby závisí od počtu napadnutých rastlín
a od stupňa ich poškodenia. Najťažšou formou je napadnutie rastového
vrcholu, pri ktorom rastlina odumiera a prakticky nie je schopná
ďalšieho rastu. Pri napadnutí listov, bez poškodenia rastového vrcholu
môžu rastliny zregenerovať, ale ich vývoj a zdravotný stav závisí
od ďalšieho priebehu počasia a patogenézy. Takže pri prejave plesne
snežnej po roztopení snehu a zmiznutia povlaku sa môžeme o skutočnej
škodlivosti presvedčiť zhodnotením stupňa poškodenia rastlín. Často
totiž pohľad na plesnivým povlakom povlečený porast vyvoláva v mysli
pestovateľa katastrofálnejší scenár, ako je skutočnosť. No stávajú
sa aj prípady, že porast vyzerá prezimovaný pomerne dobre, ale nenápadná
infekcia v dôsledku vhodných podmienok prerastie v postupné odumieranie
rastlín, takže skutočná výška poškodenia je značne vyššia, ako sa
pôvodne zdalo.
Zdroje infekcie
Najvýznamnejším zdrojom inokula je pôda s vysokým infekčným potenciálom,
t.j. pôda, na ktorej sa často (príp. monokultúrne) pestujú obilniny,
s pravidelným výskytom choroby. Zdrojom infekcie môže byť i samotné
osivo, najmä osivo pochádzajúce z fuzarióznych oblastí. Huby prežívajú
i na infikovaných rastlinných zvyškoch a rastlinách, ktoré boli
napadnuté v skorších fázach vývoja. Konídie tvoriace sa na týchto
rastlinách sú vetrom a dažďom roznášané na ďalšie porasty, v období
klasenia a kvitnutia sú translokované až do klasov.
Ochrana proti plesni snežnej
Výskyt tejto choroby sa nedá s určitosťou predpovedať a ani sa nedá
odhadom presne určiť stupeň skutočného poškodenia porastu pri jej
výskyte. To je orientačne možné zvládnuť iba vyjadrením počtu odumretých
rastlín, ktorých podiel však postupne môže podliehať zmenám, alebo
byť kompenzovaný v procese odnožovania. Preto pre zhodnotenie skutočnej
škodlivosti treba mať určité skúsenosti, znalosti miestnych pomerov,
štúdium a interpretáciu výsledkov exaktných pokusov a aj určitú
dávku správnej intuície. V každom prípade však chorobe musíme predchádzať
preventívne, pretože pri sejbe nikto nevie, aká bude zima a koľko
snehu napadne, nakoľko vhodné podmienky pre chorobu nemusia byť
aktuálne iba vo vyššie položených oblastiach. Často sa totiž pri
vhodných podmienkach areál výskytu choroby posúva i do južnejších
regiónov.
Z hľadiska profylaxie je v oblastiach s pravidelným výskytom
základným predpokladom správne striedanie plodín, optimálny čas
a výška výsevku a kvalitné osivo. Prirodzenú odolnosť porastu podporuje
harmonická výživa a hnojenie fosforom a draslíkom na jeseň. V jarnom
období rýchlu regeneráciu porastu dosiahneme bránením a regeneračným
prihnojením dusíkom. Silno poškodené porasty môžeme i podsiať jarnou
formou pšenice.
Základnou formou chemickej ochrany je morenie osiva účinnými
moridlami, ktoré zaujímajú v boji proti chorobe významné postavenie,
pokiaľ sú aplikované v kontexte s ostatnými opatreniami. Treba si
však uvedomiť, že pri vysokom infekčnom tlaku a mimoriadne vhodných
podmienkach aj morenie osiva s komplexnou prevenciou nemusí dokázať
zabrániť stratám na úrode. V každom prípade si však aplikáciou účinných
moridiel vytvárame určitú poistku, pretože s výskytom fuzárií musíme
počítať prakticky vo všetkých podmienkach. Spomedzi moridiel môžeme
proti plesni snežnej použiť niektoré širokospektrálne fungicídy,
napr. Vitavax 200 FF, Vitavax 2000, alebo iné (Panoctine Total,
Baytan Universal a pod.), uvedené v metodickej príručke pre jednotlivé
plodiny.
Na foliárnu aplikáciu proti plesni snežnej máme k dispozícii iba
jeden na raži registrovaný prípravok - Fundazol 50 WP, ktorý sa
aplikuje na jeseň, tesne pred zamrznutím porastov. Jeho aplikácia
je rentabilná iba v podmienkach pravidelného výskytu a na silno
ohrozených porastoch.
Foto: 1
2
3
|
