WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Živočíšni škodcovia repky olejnej ozimnej, na jeseň

Repka olejná (Brassica napus L. var. napus) je jedna z mála plodín pri ktorej sme v posledných rokoch zaznamenali zvýšenie jej pestovateľských plôch. Príčiny rozšírenia plôch spočívajú najmä v tom, že repka v osevnom postupe patrí medzi zlepšujúce predplodiny a tiež v tom, že sa prejavil veľký záujem spracovateľských a exportných organizácií čo veľmi ovplyvnilo ekonomiku pestovania repky olejnej. Pestovatelia majú záujem aby úrody repky boli optimálne. Na dosiahnutie optimálnych úrod sa podieľa nielen dobrá prípravy pôdy a sejba v agrotechnickom termíne, ale aj ochrana proti škodlivým organizmom a v jeseni hlavne ochrana pred živočíšnymi škodcami.

Výskyt živočíšnych škodcov na repke zisťujeme prehliadkami porastov tzv. poľnými kontrolami. V priebehu vegetácie, za účelom uplatnenia integrovanej ochrany rastlín, ich vykonávame 3 - 4 krát. Prvá takáto poľná kontrola sa uskutočňuje v jeseni. Dobre zapojený porast repky olejnej po vzídení, pomerne dobre odoláva napadnutiu živočíšnymi škodcami. V jeseni sa môžu objaviť najmä slizniačiky, skočka repková a iné skočky, krytonos kapustový a piliarka repková. Potrebné je preto pravidelne robiť pozorovania aby boli včas zaznamenané prípadné symptómy poškodenia. V jeseni je dôležité, aby sme sa správne rozhodli, či je alebo nie je, potrebná ochrana proti larvám skočky repkovej. Prehliadku robíme diagonálne cez pole a kontrolujeme na rastlinách (10 x 5) napadnutie stopiek listov, larvami.

Slizniačik poľný - Deroceras agreste (Linnaeus, 1758)
Slizniačik sieťkovaný - Deroceras reticulatum (Müller, 1774)

Diagnóza

Na vzchádzajúcich porastoch repky, môžeme pozorovať veľké požerky až holožery niektorých rastlín od slizniačikov. Diferenciačnou diagnózou požerky od iných škodcov odlíšime veľmi ľahko podľa toho, že slizniačiky zanechávajú slizovitý “perleťový” pásik na listoch. Treba pripomenúť, že biomasa klíčiacich rastliniek je veľmi malá a preto sú slizniačiky schopné poškodiť rozsiahle plochy. V prípade, že ich maximum výskytu bol pozorovaný neskôr, repka je síce poškodená, ale dokáže ešte do zimy regenerovať.

V rokoch 1994 – 1997 sa po prvý krát slizniačiky objavili aj na repke ozimnej a v niektorých oblastiach západného Slovenska spôsobili vážne škody. Práve pri prehliadkach týchto napadnutých porastov sa dospelo k záveru, že sú to slizniačiky (slizniačik poľný - Deroceras agreste a slizniačik sieťkovaný - Deroceras reticulatum). Masový výskyt týchto druhov môžeme očakávať vo vlhkých rokoch. Oba tieto druhy sú známe po celej Európe. Podľa literárnych zdrojov je slizniačik sieťkovaný viac rozšírený, ako slizniačik poľný. Vonkajšie znaky a sfarbenie sú pri oboch druhoch veľmi variabilné a preto na odlíšenie je potrebné urobiť anatomickú štúdiu.

Slizniačik poľný (Obr. 1.) má telo podlhovasté, vretenovité, dlhé 40 - 50 mm, široké 5 mm. Sfarbenie je veľmi premenlivé, od žltkastej, cez svetlo hnedé až po tmavo hnedé až šedé.

Obr.1. Slizniačik poľný

Slizniačik sieťkovaný (Obr. 2.) je v dospelosti o niečo väčší (až 60 mm). Sfarbenie má premenlivé, odlišuje sa od predchádzajúceho tmavými podlhovastými škvrnami na chrbte.

Obr.2. Slizniačik sieťkovaný

Bionómia: Slizniačiky prezimujú najmä vajíčkami, ale aj pohlavne dospelé a nedospelé jedince a to v horných vrstvách pôdy, pod hrudkami alebo zvyškami rastlín. Vývoj oboch druhov je veľmi podobný (iba pri slizniačikovi sieťkovanom nedochádza k samooplodneniu). Na jar sa z vajíčok liahnu mladé slizniačiky, ktoré v noci obžierajú kultúrne rastliny. Cez deň sa skrývajú na vlhkých miestach, pod hrudkami zeme. Dospievajú za 5 - 6 týždňov a žijú približne 6 - 8 mesiacov s kulmináciou výskytu v auguste a v septembri. V priebehu roka znášajú do pôdy 100 - 300 vajíčok a to v hromádkach po 10 - 30 ks. Obdobie kladenia vajíčok je pomerne dlhé, takže v priebehu vegetácie sa môžeme stretnúť s rozličnými vývojovými štádiami týchto slizniačikov. O 3-4 týždne sa vyliahnu mladé slizniačiky o veľkosti 3 - 5 mm.

Prognóza a signalizácia

Slizniačikov hľadáme hlavne pri vlhšom počasí, v noci, prípadne skoro ráno (pri rozklade polysacharidov sú rastliny sladšie). Na monitorovanie výskytu slizniačikov v porastoch, môžeme použiť nepriesvitnú fóliu pod ktorou slizniačiky zostávajú na povrchu pôdy aj v priebehu dňa. Odpočet robíme na 1 m².

Komplexná ochrana

Preventívna ochrana sa zameriava v prvom rade na kvalitnú agrotechniku. Rozšírenie slizniačikov bolo hlavne zapríčinené: nedodržiavaním osevného postupu, zapracovaním väčšieho množstva organických pozberových zvyškov, dlhodobo zanedbané vápnenie pôdy tiež zvýšený podiel minimalizačného spracovania pôdy. Odporúča sa aj ručný zber v ranných a večerných hodinách.

Represívnaochrana sa vykonáva aplikáciou práškového vápna a draselnej soli (nepoužívať v priebehu vegetácie nehasené vápno, vzniká nebezpečie popálenia rastlín). Na lokálnu aplikáciu môžeme použiť aj návnady (návnadové prípravky nesmú prísť do styku s rastlinami) a to: Lumachicida Vebi (5 kg/ha), Vanish Slug Pellets (4-5 kg/ha), Mesurol Schneckenkorn (5 kg/ha). Odporučiť je možné aj Mesurol Alimax (5 kg/ha).

Skočka repková - Psylliodes chrysocephala (Linnaeus, 1758)

Diagnóza

Na vzchádzajúcich porastoch repky ozimnej, pestovanej na ľahších piesočnatých pôdach, môžeme pozorovať na klíčnych listoch (Obr. 3.) a na pravých listoch okrúhle jamky (1-2 mm), ktoré pri silnom napadnutí môžu splývať (poškodenie od chrobáka). Neskôr môžeme pozorovať žltnutie listov až ich postupné odumieranie. Na listových stopkách nachádzame chodbičkovitý požerok (Obr. 4.), ktorý môže končiť pod vegetačným vrcholom. Tento symptóm spôsobujú larvy skočky repkovej.

Obr.3. Skočka repková - poškodzovanie klíčnych listov

Skočka repková sa vyskytuje škodlivo hlavne na repke olejnej a na niektorých kapustovitých rastlinách ako sú repica, kvaka, kel hlávkový a i. Imága tohto škodcu sú menej škodlivé ako larvy. Larvy v niektorých rokoch môžu spôsobovať, že repka "vyzimuje". Spôsobené je to tým, že larvy sa zavrtávajú až pod vegetačný vrchol ešte na jeseň a tým ho poškodia. Taktiež sa do týchto chodbičiek dostáva voda, ktorá cez zimu zamrzne. Takto poškodené rastliny ľahko podliehajú aj rôznym hnilobám. Škodlivosť je vyššia pri skorých výsevoch v rokoch s dlhou a teplou jeseňou. Prah škodlivosti v dobe vzchádzania je 10 % poškodenej listovej plochy, na jeseň vo fáze 4 pravých listov, výskyt 3 a viac chrobákov na 1 m² alebo viac ako 5 ks lariev na rastlinu. Skočka môže napádať v jeseni veľmi dlho, pretože samičky kladú vajíčka pokiaľ teplota neklesne pod 5 ⁰C. Na jar, je prah škodlivosti, výskyt 1 – 2 lariev v priemere na rastlinu.

Skočka repková meria 3 - 4,5 mm. Telo má elipsovité, modrozelené alebo čierno modré, so značným kovovým leskom. Krovky, prípadne i celé telo sú niekedy žltohnedé. Hlava, článkované (10) tykadlá a nohy sú hrdzavočervené, stehná zadných nôh sú tmavé. Larvy v štádiu dospelosti merajú asi 7 mm, sú oligopódne, špinavobielej farby s mnohými tmavými škvrnami, z ktorých vyrastajú štetiny. Typické sú dva tŕne na poslednom bruškovom článku. Bionómia: Skočka repková môže prezimovať všetkými vývojovými štádiami ako: chrobák, vajíčko alebo larva v rôznych instaroch. Chrobáky sa objavujú na jeseň na mladých porastoch ozimnej repky, kde prekonávajú obdobie dospelostného žeru. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy k báze repky. Z neskoro nakladených vajíčok sa larvičky neliahnu, ale v tomto štádiu prezimujú. Z vajíčok, ktoré boli nakladené skoro na jeseň, sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi pohyblivé. Vyliezajú po rastline a prechádzajú na listy a zavrtávajú sa z vrchnej alebo spodnej strany do listových stopiek alebo do hlavnej žilnatiny. V týchto miestach vyžierajú pozdĺžne chodbičky. Spravidla larvy prechádzajú do viacerých listových stopiek. Napadnuté listy žltnú a odumierajú. Vývoj lariev je pomalý a nekončí pred zimou. Larvy, ktoré sa vyliahli na jeseň, prezimujú vo vnútri listovej stopky a na jar pokračujú v žere až do skorého leta a potom opúšťajú rastlinu a prenikajú do pôdy, kde sa zakuklia. Mladé chrobáky sa liahnu ešte začiatkom leta, ale po krátkom žere sa uchyľujú k letnému spánku. V auguste precitnú a nachádzame ich na mladej repke olejnej. Skočka repková má do roka jednu generáciu.

Obr.4. Skočka repková - larva- v listovej stopke

Prognóza a signalizácia

Skočku repkovú môžeme pozorovať hlavne na ľahších piesočnatých pôdach, pri skorých výsevoch a v rokoch s dlhou a teplou jeseňou. Na zisťovanie aktivity môžeme použiť žlté misky, ale zahrnuté až po okraj do pôdy. V miskách chytené chrobáky signalizujú iba začiatok a koniec, nie vrchol aktivity. Pri zachytení 5-10 ks chrobákov na misku sa odporúča plošné ošetrenie, ale najneskôr do dvoch pravých listov repky.

Komplexná ochrana

Preventívna ochrana je zameraná na boj proti burinám, na ktorých skočky na jar prekonávajú tzv. dospelostný žer. Tým, že skočky prezimovávajú v pôde, potrebné je kvalitne urobiť orbu, čím sa prezimujúce chrobáky dostávajú do väčších hĺbok.

Represívna ochrana sa robí len pri výskyte veľkého počtu chrobákov alebo pri silnom poškodení. Pri tejto skočke sú však už stanovené aj prahy škodlivosti, ktorými sa riadime pred aplikáciou pesticídov. Na chemickú ochranu proti skočkám vôbec, môžeme použiť nasledovné prípravky. Decis EW 50 (0,15 l), Decis 25 FLOW (0,3 l), Karate 2,5 WG (0,3 kg). V miestach s opakovaným výskytom môžeme použiť aj moridlá Cosmos 500 FS (2,5 l/t) alebo Chinook 200 FS (2 l/t).

Skočka kapustová - Phyllotreta nemorum (Linnaeus, 1758)
Skočka poľná - Phyllotreta undulata (Kutschera, 1860)
Skočka čierna - Phyllotreta atra (Fabricius, 1775)
Skočka čiernonohá - Phyllotreta nigripes (Fabricius, 1775)

Diagnóza

Na vzchádzajúcich porastoch môžeme pozorovať už na klíčnych listoch dierkovité až okienkovité požerky, ktoré sa na repke ozimnej objavujú sporadicky, ale na repke jarnej pravidelne, práve od niektorých skočiek (Obr. 5.). Poškodené rastliny ale aj listy môžu usychať.

Škodlivý výskyt týchto skočiek sa na repke ozimnej prejavuje len na niektorých lokalitách a hlavne na porastoch so skorým výsevom. Na týchto miestach môžu na jeseň chrobáky v neuveriteľne krátkom čase zničiť vzchádzajúcu repku.

Komplexná ochrana

Ochrana proti týmto skočkám, v prípade potreby, je rovnaká ako proti skočke repkovej.

Obr. 5. Skočka čiernonohá (vľavo) a s. kapustová (vpravo) - na klíčnych listoch repky

Krytonos kapustový - Ceutorhynchus pleurostigma (Marshall, 1802)

Diagnóza

Na niektorých lokálnych miestach v poraste repky ozimnej pozorujeme na jeseň, akoby sa rastliny zastavili vo vývoji. Navonok sa to prejavuje zakrpatením vzrastom jednotlivých rastliniek. Keď takéto rastlinky vytiahneme z pôdy, vidíme na koreňovom krčku alebo aj na hlavnom koreni viac-menej okrúhle hálky od veľkosti hráškového semena až po veľkom vlašského orecha. Pri prerezaní tejto hálky nájdeme vo vnútri beznohé larvy krytonosa kapustového.

Škodlivosť krytonosa bola predtým považovaná ako bezvýznamná (až na niektoré roky 1985 – 1987 v okresoch Lučenec a Veľký Krtíš, kedy došlo k plošnému napadnutiu) v poslednom čase ale začína tento škodca sa rozširovať v teplejších oblastiach repárskeho a kukuričného typu. Škodia larvy a treba poznamenať, že má dve geneticky fixované populácie z ktorých prvá je aktívna na jar a škodí hlavne karfiolu a kalerábu, ktorý pri veľkom napadnutí nedávajú nijakú úrodu. Druhá je aktívna na jeseň a škodí hlavne na repke ozimnej. Môže byť jednou z príčin vymŕzania alebo zhoršovania jej ďalšieho jarného vývoja, pretože pletivo hálok sa pôsobením mrazov ľahšie a viac poškodzuje, ako pletivo koreňov zdravých.

Krytonos kapustový (Obr. 6.) meria 2,3 - 3 mm, je sivočierny, s ryhovanými krovkami, ktoré na povrchu sú pokrytými šupinkami s chĺpkami. Chodidlá nôh sú často smolovo hnedočervené.

Tykadlá sú lomené s kyjačikovitým bičíkom, ktorý je porastaný brvami. Spodná strana tela je riedko šupinatá. Na konci stehien všetkých nôh je malý zúbok. Larvy dorastajú v dospelosti do dĺžky 4 - 5 mm, sú apódne eucefalné, belavej farby, tučné, rožkovité prehnuté so zlatohnedou hlavou. Telo majú veľmi silne priečne zvráskavené. Celé telo i hlava sú priesvitné. Bionómia: Pri jarnom kmeni prezimujú chrobáky, ktoré na jar (asi tak v marci) sa prebúdzajú a vyliezajú zo zimných úkrytov. Po 2 - 3 týždňoch dospelostného žeru, na rôznych kapustovitých rastlinách, sa pária a samičky kladú vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku hostiteľských rastlín ako sú reďkovka, karfiol, reďkev ale aj kaleráb. Asi o týždeň sa liahnu larvy, ktoré sa živia rastlinnými pletivami. Prítomnosť vyliahnutých lariev dráždi pletivá napadnutých rastlín, ktorých bunky sa zmnožujú (hyperplazia) a ich výsledkom je vznik okrúhlych, hladkých nádorčekov - hálok, veľkosti hrachu až vlašského orecha (Obr. 7.). Často býva na koreňovom krčku viac týchto hálok, niekedy aj 10 - 15, ktoré potom splývajú do jedného veľkého nádoru, pripomínajúceho svojím vzhľadom nádor od hubovitej choroby Plasmodiophora brassicae (oba nádory ľahko rozoznáme podľa toho, že hálky od krytonosa majú vo vnútri komôrku, v ktorej je buď larva alebo je prázdna, kým hálky od nádorovitosti sú plné). Larvy žijú vo vnútri hálky niekoľko týždňov (asi 10). Kuklia sa v pôde v hlinených kokónoch. Celý vývoj od vajíčka až po imágo trvá asi 4 mesiace. Od konca júla až do októbra sa liahnu chrobáky s príchodom chladného zimného počasia sa uchyľujú do zimných úkrytov, ktoré opúšťajú až v marci budúceho roka. Pri jesennom kmeni prezimuje krytonos kapustový larvami (alebo aj neskoro nakladenými vajíčkami na koreňovom krčku) vo vnútri hálok - nádorčekov na koreňoch ozimnej repky olejnej. Po prezimovaní pokračujú larvy v žere na jar a keď dospejú (v marci až apríli) opúšťajú hálku. V pôde si vytvoria hlinený kokón a zakuklia sa. Mladé chrobáky sa liahnu v druhej polovici mája a v júni. Po letnom spánku a intenzívnom dospelostnom žere v polovici augusta na hostiteľských rastlinách, samičky po kopulácii kladú vajíčka do koreňového krčku mladej repky olejnej. Imága ešte do zimy hynú a larvy vyliahnuté z vajíčok prezimujú v hálkach. Krytonos kapustový má jednu generáciu do roka.

Komplexná ochrana:

Preventívna ochrana je zameraná hlavne na včasnú prípravu pôdy pre sejbu, aby sa dodržal správny agrotechnický termín sejby repky. Zabezpečiť aby sa z poľa včas a bezo zvyšku odstránili pozberové zvyšky po zbere kapustovitej zeleniny a následne potom urobila kvalitná orba.

Represívna ochrana sa robí zatiaľ iba morením osiva pre výsev len v tých oblastiach, kde sa zaznamenáva pravidelný škodlivý výskyt krytonosa kapustového. Na morenie môžeme použiť Cosmos 500 FS (2,5 l/t), prípadne prípravkom Chinook 200 ES (2 l/t). Prahom škodlivosti sú v priemere 2 chrobáky na 1 m riadku, na jeseň, alebo 60 % rastlín s hálkami alebo viac ako 4 chrobáky na m2 v apríli.

Vystavené: 20.7.2004