WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Najvýznamnejší živočíšni škodcovia repky olejnej ozimnej, na jar

Repka olejná (Brassica napus L. var. napus) patrí medzi plodiny pri ktorej sa prejavuje v posledných rokoch vzostupná tendencia hodnotenia z hľadiska hospodárskej významnosti. Repka sa u nás pestuje v dvoch formách: f. bienis - repka olejná ozimná a f. annua - repka olejná jarná. Repka je aj z agronomického hľadiska vysoko cenená kultúra v rámci osevného postupu. Pozitívne ovplyvňuje život v pôde, vplýva na vodný režim, na drobnohrudkovitú štruktúru a v zime tiež zabraňuje vyplavovaniu nitrátov. Tiež je nemalá aj jej proti erózna vlastnosť na rizikových pôdach a tiež schopnosť do určitej miery zvyšovať obsah humusu v pôde. Pri jarnej prehliadke si v prvom rade všímame stav prezimovania repky olejnej kde si okrem dôležitých pestovateľsko-technologických hodnôt všímame aj kritickú hranicu poškodenia porastu, ktorou je 25 - 30 rastlín na m2 (alebo menej ako 15 zdravých rastlín). Rozširovanie plôch repky spôsobuje, že sa v týchto pestovateľských oblastiach premnožujú aj živočíšni škodcovia.

Na jar najvýznamnejšie poškodzujú repku tri druhy živočíšnych škodcov, krytonos repkový (Ceutorhynchus napi Gyllehall, 1837), krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus Marsham, 1802 = quadridens), ktoré poškodzujú stonky repky a blyskáčik repkový (Meligethes aeneus Fabricius, 1775), ktorý poškodzuje generatívne orgány repky.

Najvýznamnejší škodcovia stonky

Diagnostikáciou na stonke identifikujeme symptómy poškodenia, ktoré sú viditeľné buď tesne pod vegetačným vrcholom, ako akási zdurenina, ktorá často praská, okraje prasklín sa vzdúvajú a stonok sa deformuje do typického zakrivenia tvaru “S” ( Obr.4-5 ). Tento symptóm spôsobuje krytonos repkový ( Obr. 1 ). V prípade, že pozorujeme poškodenie listovej stopky a hlavnej žilnatiny listu ide o krytonosa štvorzubého ( Obr. 2 ).

Vo všeobecnosti je z hľadiska škodlivosti krytonos repkový omnoho viac škodlivejší ako k. štvorzubý. Škodlivosť k. repkového nespočíva ani tak v jeho požerku ako v tom, že samičkou uložené vajíčko (ktoré ukladá pod vegetačný vrchol) počas embryonálneho vývoja vylučuje látky (hlavne enzýmy), ktoré spôsobujú zdurenie, praskanie a pokrútenie stonky a spomalenie jej rastu. Zvlášť citlivé na praskanie sú stonky od začiatku predlžovacieho rastu do fenofázy diferencovania pupeňov krycích listov. Stupeň škodlivosti je teda vyšší pri skorom prílete chrobákov pred predĺžovacím rastom stonky. Larvy svojím požerkom nespôsobujú veľké škody. K. repkový je typickým škodcom stoniek na okraji porastu do hĺbky asi 10 – 25 m. Imága krytonosa štvorzubého sú neškodné a larvy žijúce v stopkách a v žilnatine listu nespôsobujú významné škody. K. štvorzubý sa stáva škodlivým hlavne vtedy, keď jeho požerky bývajú vstupnou bránou pre sekundárne napadnutie listov, prípadne stoniek, niektorými hubovými chorobami (Sclerotinia, Verticillium a iné).

Obr. 1. Krytonos repkový - imágo	Obr. 2. Krytonos štvorzubý

Krytonos repkový je dlhý 3 - 4 mm. Povrch tela je jednofarebne bielo alebo sivobielo šupinatý. Telo má zavalitejšie a štít má jednoduchý, bez zreteľného hrboľu na vonkajších okrajoch (týmto sa aj odlišuje od podobného - k. šešuľového). Farba tela je tmavohnedá resp. šedá. Na holeniach 2. a 3. páru nôh je u samčekov veľký výbežok v podobe tŕňa, ktorý samičkám chýba. Vajíčka sú oválne, mliekovo biele. Larva je apódna, eucefalná, valcovitého tvaru a bielej farby. Kukla je mäkká, šedo-biela, voľná a uložená v hlinenom kokóne.

Krytonos repkový je škodcom teplejších polôh, prezimuje v štádiu imága v pôde v hlinenom kokóne na pozemkoch, kde sa pestovala repka. Na jar sa prvé chrobáky objavujú pomerne skoro, keď teplota pôdy v hĺbke 20 mm dosahuje asi 6 ⁰C Najprv ich nachádzame na starých miestach kde sa pestovala repka a až po niekoľkých dňoch, keď teplota vzduchu vystúpi na 9 – 12 ⁰C jedným preletom prelietavajú (pri kľudnom počasí) už na nové porasty repky (v prípade nepriaznivého počasia je prelet rozdelený a chrobáky osídľujú iba okraje porastu). Počas dospelostného žeru, ktorý trvá 2 - 3 týždne, chrobáky vyžierajú do listovej čepele malé dierky (pripomínajúci požerok od skočiek). Samičky po kopulácii kladú jednotlivo vajíčka do stonky tesne pod vegetačný vrchol.  Vplyvom enzymatických výlučkov vajíčka počas embryonálneho vývoja, stonky praskajú, zhrubnú a ohýbajú sa obyčajne v tvare písmena “S” (Obr. 4-5). Vyliahnuté larvičky vyžierajú dreň byle pod vegetačným vrcholom a neskôr aj chodbičku smerom dolu. Po 4 - 5 týždňoch žeru, larvy dospievajú a opúšťajú byľ. Zaliezajú do pôdy a vo vytvorenom hlinenom kokóne v hĺbke asi 60 - 100 mm sa zakuklia. Mladé chrobáky sa liahnu asi o 25 dní, ale nevyliezajú von z pôdy, ostávajú v hlinených kokónoch až do budúcej jari. Krytonos repkový má do roka jednu generáciu.

Obr. 3. Prvé symptómy od k. repkového	Obr. 4. a 5. Typické symptómy v tvare "S" od k. repkového

Krytonos štvorzubý je dlhý okolo 3 mm s dlhým tenkým noscom s hrdzavočervenými tykadlami. Telo má čierne a matne lesklé. Na krovkách pri štítku sa nachádza pravouhlá škvrna, ktorá je zreteľná biela (od vytvorených zhustených bielych šupiniek). Tykadlá a chodidlá nôh sú hrdzavo červenej farby. Samčekovia majú na holeniach 2. a 3. páru končatín tŕňovité výbežky (samičky nemajú). Vajíčko je elipsovitého tvaru, zo začiatku mliekovo-biele a neskôr priezračné. Larva je apódna eucefalná v dospelosti meria okolo 5 mm, belavej až žltobielej farby. Kukla je asi 4 mm veľká, voľná, krémovej alebo špinavobielej farby, uložená v hlinenom kokóne.

Krytonos štvorzubý prezimuje ako chrobák v pôde, kde sa pestovala repka, alebo pod vrstvou lístia. K aktivite sa prebúdza pri teplote okolo 10 ⁰C a na porasty repky chrobáky prelietavajú pri teplotách nad 12 ⁰C, čo znamená, že na repku prelietavajú neskôr ako k. repkový. Pri teplotách okolo 20 ⁰C môžu prelietavať aj na veľké vzdialenosti. Chrobáky vyžierajú otvorčeky do listových čepelí, alebo komôrky do listových stopiek, alebo aj bodové požerky na rôznych častiach stonky. Po krátkom dospelostnom žere sa chrobáky pária a samičky kladú vajíčka v skupinkách (5-6 ks) do stopky mladých listov. O 5 - 7 dní sa z vajíčok liahnu larvičky, ktoré sa živia pletivom listovej stopky, pričom vytvárajú úzku chodbičku. V rastovej fáze kvitnutia prechádzajú larvičky z listových stopiek do stoniek, kde svojím požerkom rozrušujú dreň. Napadnuté rastliny žltnú a listy strácajú turgor. Larvy o 5 - 6 týždňov dospievajú a prehryznú sa otvorom zo stonky von. Padajú na zem kde pod povrchom pôdy sa kuklia v hlinenom kokóne. O 3 - 4 týždne sa liahne nová generácia, ktorá po krátkom žere vyhľadáva vhodné miesto na prezimovanie a prechádza do diapauzy až na jari budúceho roku.

Prognóza a signalizácia týchto krytonosov vychádza z monitorovania ich náletu. V marci akonáhle denné teploty vystúpia na 8 - 10 ⁰C, je potrebné zisťovať nálet krytonosa repkového a krytonosa štvorzubého pomocou 2 žltých misiek alebo lepových pásov umiestnených v porastoch repky. Na základe odpočtov zistíme aj to, že ktorý krytonos prevláda (v prípade menšieho výskytu ako 20 chrobákov na chytiacom mieste, nepredpokladáme škodlivý výskyt v sledovanom roku). S prvou prehliadkou po prezimovaní je potrebné začať v asi 10 - 14 dní po zistení náletu. Kontrolujeme rastliny (10 x 5 rastlín) v mieste vegetačného vrcholu prechádzaním po diagonále pozemku. Misky kontrolujeme 2 x týždenne od dosiahnutia teploty 6 ⁰C do zistenia zreteľného maxima náletu do porastov. Prah škodlivosti pri k. repkovom je výskyt 6 a viac imág v priemere na 1 misku za 3 dni alebo 2 a viac chrobákov na 1 lepový pás. Priemer sa počíta zo 4 misiek alebo 4 lepových pásov. Pri k. štvorzubom je to viac ako 25 imág v priemere na 1 misku alebo 8 imág na 1 lepový pás. Pre prax sa odporúča prah škodlivosti a to výskyt 4 chrobákov na 1 m².

Najvýznamnejší škodcovia generatívnych orgánov

Diagnostikáciou na generatívnych orgánoch identifikujeme symptómy poškodenia v podobe poškodených kvetných pupeňov (ešte nerozkvitnutých ale už nie zelených) požerkom ( Obr. 6 ) alebo už môžeme pozorovať aj zaschnuté niektoré pupene. Tieto symptómy spôsobuje blyskáčik repkový jeho imágo - chrobák.

Škodlivosť, spôsobuje najmä imágo blyskáčika a je veľká v prípadoch, keď vládne studené, prípadne striedavo teplé a studené počasie, pretože dochádza k predlžovaniu obdobia kvitnutia repky. Jeden chrobák denne môže zničiť až 7 kvetných pupeňov. V tých prípadoch keď za pekného slnečného počasia repka zakvitne veľmi rýchlo, škody sú pomerne malé, v opačnom prípade, keď sa vplyvom počasia (pod mrakom, chladnejšie počasie) alebo zle urobenej agrotechniky kvitnutie repky predĺži, straty na nevytvorenom semene sú veľké a niekedy škody predstavujú až 25 - 75 %. Vo všeobecnosti tiež môžeme povedať, že škody spôsobené blyskáčikom sú vždy vyššie na rastlinách, ktoré trpia nedostatkom výživy a vody a na rastlinách, ktoré boli poškodené žerom od krytonosov.

		Blyskáčik repkový meria 2 - 2,5mm. Hlava je malá, široká a až po oči vtiahnutá pod štít. Telo zo spodnej strany je lesklé, čierno-zelené až čierne a vrchná strana tela je kovovo lesklá, krovky sú husto bodkované, modré. Tykadlá sú čierne s hnedočerveným 2. článkom a trojčlánkovanou kompaktnou paličkou. Nohy sú smolovo-hnedé alebo hnedé. Vajíčka sú sklovito priesvitné, neskoršie mliekovo-biele, valcovité a na póloch zaoblené. Larva je oligopódna dorastajúca do dĺžky asi 4 mm a je mliečnobiela s čiernymi škvrnami, ktoré sa nachádzajú po oboch stranách jednotlivých článkov a sú okrúhle. Larva má telo zakončené 2 tmavými, tupými špičkami. Kukla je žltobiela, voľná a meria asi 4 mm.
Obr. 6. Blyskáčik repkový v kvetnom puku

Blyskáčik repkový prezimuje v štádiu imága v pôde, v hĺbke niekoľko cm alebo pod opadaným lístím. Na jar chrobáky opúšťajú zimovištia pri teplote 8 ⁰C. Na divoko rastúce rastliny prelietavajú, keď teploty dosiahnu 12 – 13 ⁰C. K hromadnému preletu na väčšie vzdialenosti dochádza pri teplotách okolo 15 ⁰C. Zo začiatku po prelete, obžierajú vrchné mladé listy a povrch kvetných pukov (Obr. 6.). Neskôr, keď teplota začína stúpať ich žer sa zintenzívňuje a aby sa dostali k peľu, vyžierajú vo veľkých kvetných pupeňoch repky väčšie alebo menšie dutiny, kým malé pupene môžu celkom zničiť. Zbytky veľmi poškodených kvetných pupeňov zasychajú a opadávajú. Blyskáčiky takto môžu behom krátkej doby zničiť veľké množstvo kvetných pupeňov. Poškodenie chrobákmi prestáva, keď sa kvetné puky začínajú roztvárať. Samičky o niekoľko dní po kopulácii kladú vajíčka do polorozvinutých pupeňov, ktoré kladielkom nabodávajú, alebo kladú do vyžraných dutín vo väčších pupeňoch. Jedna samička nakladie priemerne okolo 40 - 50 vajíčok a kladené sú jednotlivo. Pri teplote 18 - 29 ⁰C sa liahnu v priebehu 3 - 4 dní larvy, ktoré sa živia peľom a nektárom a sú prakticky neškodné. Larvy prechádzajú z kvetu na kvet a na konci obdobia kvitnutia repky sú sústredené na vrchných kvetoch. V priebehu 20 - 30 dní ukončia vývoj. Dospelé larvy opúšťajú kvety, padajú na zem, kde si v hĺbke niekoľko cm vytvoria malú komôrku a zakuklia sa. Pri teplote 13 – 19 ⁰C sa liahnu z kukiel chrobáky blyskáčika repkového. Imága po niekoľkotýždňovom žere, na rôznych kapustovitých rastlinách, sa koncom júla a v auguste uchyľujú do pôdy kde prezimujú. Blyskáčik repkový má do roka jednu generáciu.

Prognóza a signalizácia vychádza z monitorovania a na monitorovanie sa používajú žlté misky umiestnené v poraste tak, aby ich dno bolo v úrovni vrcholov rastlín. Nálet je treba sledovať od dosiahnutia teploty 9 ⁰C (o 14 hod.). Najvhodnejšia metóda zistenia chrobákov je odobratie 100 kvetenstiev (5x po 20), ktoré uložíme do igelitových vreciek a prenesieme ich do miestnosti s teplotou najmenej 20 ⁰C. O 2 hod. sa spočítajú chrobáky. Sledovanie náletu končí, keď už je odkvitnutých 10 % porastu. Odber vzoriek kvetenstva zo všetkých okrajov je nevyhnutný. Bez takéhoto odberu nevieme stanoviť smer preletu ako aj najracionálnejší spôsob prípadného zásahu.

Prahová hodnota chrobákov na vrcholovom kvetenstve

Komplexná ochrana:

Preventívna ochrana je zameraná hlavne na správnu a včasnú sejbu repky olejnej a to hlavne v rajonizovaných oblastiach. Vyhovujú jej oblasti vlhšie, teplejšie, bez kolísavých teplôt v zime a počas kvitnutia. Pestovanie repky zaradiť po skoro zberaných predplodinách (ozimný jačmeň alebo skorý jarný jačmeň), aby bolo dostatok času na včasnú prípravu pôdy. Hnojenie dusíkom aplikujeme vo viacerých dávkach. Zameriavame sa tiež na priestorovú izoláciu a preto neodporúčame pestovať repku v blízkosti pestovania kapustovej zeleniny. Dôkladne očistiť pole od pozberových zvyškov po zbere kapustovej zeleniny. Kvalitne urobiť hlbokú orbu, čím premiestnime prezimujúcich chrobákov do väčších hĺbok. Na poliach s väčším výskytom treba venovať aj veľkú pozornosť odburiňovaniu, hlavne z č. kapustovité.

Represívna ochrana spočívajúca v chemickej ochrane, sa uskutočňuje na základe signalizácie a po prekročení prahu škodlivosti. Pri krytonosoch sa začiatok ošetrenia signalizuje na začiatok náletu krytonosa repkového na porasty repky olejnej. Ošetruje sa, keď sa zistí nasledovný výskyt: A) 25 a viac ks imág za 3 dni v 4 Mórickeho miskách, B) viac ako 40 chrobákov za týždeň na HPS fóliách. Keď sa neskôr opäť zvýši výskyt škodcu na prahovú hodnotu (2 - 3 imága na 1 m²) ošetrenie treba zopakovať. V prípade zlého prezimovania porastov repky olejnej odporúča sa na jar v ohrozených oblastiach (podľa prognózy) zostávajúce slabé a preriedené porasty na celej výmere ošetriť. Na chemické ošetrenie proti krytonosovi repkovému a štvorzubému môžeme použiť napr. nasledovné prípravky. Bancol 50 WP (1 kg), Calypso 480 SC (0,2 l), Decis 25 Flow (0,3 l), Fury 10 EW (0,15 l), Komplet NC (0,5 l), Polytrin 200 EC (0,2 l), Talstar 10 EC (0,1 l), Sancyper 10 EC (0,4 l). Chemickú ochrana treba urobiť proti imágam ešte pred vykladením vajíčok. Represívnu ochranu proti blyskáčikovi vo forme prvého ošetrenie sa môže uskutočniť vtedy, ak výška rastlín je asi 0,20 m, základ súkvetia je prilbicovito krytý zelenými lístkami a dosiahne sa kritický počet a to 1 chrobák v priemere na jedno vrcholové súkvetie (ošetrenie stačí urobiť pozemne aj to len okraje porastov). Keď vo vývinovej fáze dorastených púčikov vrcholového súkvetia, presvitajú korunné lupienky a počet chrobákov prekročí v priemere 2 na jedno vrcholové súkvetie, je potrebné urobiť ošetrenie. Tesne pred kvitnutím je prah škodlivosti, 3 chrobáky na jedno vrcholové súkvetie. Ak po ošetrení dosiahne napadnutie znova prah škodlivosti, je potrebné ošetrenie opakovať. Treba pamätať, že chemická ochrana proti blyskáčikovi, zakvitnutím porastov repky olejnej, končí. Najvhodnejšia doba k ošetreniu repky je od 17 hod. do súmraku a po východe slnka do 7 oo hod. Na chemickú ochranu môžeme použiť nasledovné prípravky. Acord (0,6 l), Actellic 50 EC (1,5 l), Bancol 50 WP (1 kg), Calypso 480 SC (0,1 l), Cyper NC 10 EM (0,2 l), Cyperkill 25 EC (0,1 l), Decis 25 Flow (0,1-0,3 l), Fury 10 EW (0,1 l), Komplet NC (0,4 l), Polytrin 200 EC (0,15 l), Ripcord 20 EC (0,15 l), Sancyper 10 EC (0,2 l), Talstar 10 EC (0,1 l).

Vystavené: 18.4. 2004