|
Pestovatelia obilnín sa vo viacerých regiónoch Slovenska
aj vo vegetačnom ročníku 2001/2002 opäť presvedčili, že i zdanlivo
bezproblémové plodiny – hustosiate ozimné obilniny – môžu byť zdrojom
neočakávaných komplikácií. V dôsledku kombinácie priebehu počasia,
termínov sejby, následného rastu a vývinu rastlín, výskytu
biotických škodlivých činiteľov sa vyvinula v ročníku 2001/2002
nepriaznivá situácia.
Žiaľ, často na základe nedostatočnej analýzy príčin tohto stavu,
zjednodušených, miestami až nepodložených a neodborných
stanovísk (aj publikovaných v médiách), sa niektorí pestovatelia
snažili všemožne vyriešiť miestami až kritickú situáciu, ktorá sa
napriek rozmanitým zásahom nijako nezlepšila. Komplexnejší pohľad
na problematiku, syntetizovaný z operatívnej porady MP SR,
na ktorú boli prizvaní odborníci z rôznych inštitúcii, bol
v skrátenej forme publikovaný v Roľníckych novinách (17. 4. 2002).
V nasledujúcom príspevku podrobnejšie rozoberieme uvedené faktory,
ktoré ovplyvnili tento stav.
Ozimný jačmeň
Situácia s ozimným jačmeňom bola na jar obdobná v mnohých
oblastiach Slovenska: žltnúce porasty, strácajúce sa zo dňa na deň,
napriek prihnojeniu a iným opatreniam bežnej agronomickej praxe.
Žltnúce porasty v zlom kondičnom stave boli na jar pozorované
aj v okolitých krajinách (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko).
Napr. v Rakúsku boli zažltnuté porasty už v novembri.
Pri pohľade na takmer 100% poškodený porast možno spoľahlivo vylúčiť
ako primárnu príčinu akúkoľvek chorobu alebo škodcu. Tieto faktory
totiž málokedy postihnú porasty celoplošne ale nikdy na veľkých
územných celkoch.
Výskyty chorôb
Virózy
V mnohých vzorkách z porastov ozimín boli na základe
analýz ÚKSÚP-u stanovené výskyty vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa.
Avšak na základe uvedených zistení a najmä štatisticky nepreukazného
počtu analyzovaných rastlín iba z niektorých porastov sa ale nedá
urobiť predikcia plošného výskytu vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa.
Na obilninách sa vyskytujú dva druhy zakrpatenosti. Okrem vírusu
žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV - obrázok 1)
sa vyskytuje aj vírus zakrpatenosti pšenice (WDV). Každý druh viróz
má špecifického prenášača. Vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, ktorý
má niekoľko kmeňov, sa prenáša iba voškami, hlavne voškou čremchovou,
ale vírus zakrpatenosti pšenice cikádkami, pričom pre oba vírusy
sú hostiteľskými rastlinami ako jačmeň tak aj pšenica.
Diagnostika viróz iba na základe vizuálnych symptómov v rastovej
fáze odnožovania, keď je celý porast zažltnutý, je veľmi neobjektívna
a takmer nemožná. Ani vysokému náletu vošiek nemožno prisúdiť automaticky
lineárne vysoký výskyt viróz, najmä bez ich bližšej druhovej špecifikácie.
Nie všetky druhy vošiek sú totiž vektormi BYDV a navyše nie všetky
jedince prenášačov sú viroformné. Hlavným zdrojom vírusov sú trváce
trávy na medziach, odkiaľ sú prenášané vektormi na porasty obilnín.
Viroformné prenášače spravidla osídľujú okraje porastov a potom
migrujú ďalej. Pritom treba vedieť, že BYDV patrí medzi vírusy prenášané
cirkulatívne, tzn. že prenášač asi po 5 dňoch stráca infekčnosť.
Okrem toho je známe, že vírus prenášajú okrídlené formy vošiek,
pričom na ďalšiu generáciu, resp. potomstvo - nymfy sa vírus neprenáša.
Preto sa viróza obvykle objavuje typicky kruhovite, hlavne na okrajoch
porastov. Z bionómie vírusu sú známe aj fakty, že vírus sa
neprenáša ani osivom ani mechanicky. Treba vedieť aj to, že zakrpatenie
rastlín a žltnutie listov zapríčinené napadnutím floému vírusom
BYDV sa veľmi podobá poškodeniam mrazom, vlhkým počasím, nedostatkom
vody, nedostatkom dusíka, alebo iným neinfekčným - fyziologickým
chorobám. Najtypickejšie symptómy vírusu sa prejavujú hlavne pri
klasení rastlín, kedy napadnuté rastliny nápadne zaostávajú v raste.
Okrem toho sme na viacerých lokalitách pozorovali susediace porasty
pšenice a jačmeňa, kde bol porast jačmeňa poškodený úplne a pšenica
bola bez poškodenia (na snímke). Ak by teda bol príčinou vírus BYDV,
určite by bola napadnutá aj pšenica, ktorá je tiež hostiteľskou
rastlinou tohto vírusu.
Posledný závažný argument je údaj zo svetovej literatúry, kde
ani z jednej krajiny virológovia neudávajú plošný výskyt BYDV väčší
ako niekoľko percent. Ak by podľa stanovísk niektorých autorov celoplošné
napadnutie porastov spôsobili virózy a najmä BYDV, znamenalo by
to úplne novú situáciu, s katastrofálnymi dopadmi na pestovanie
obilnín.
Na základe uvedeného možno skonštatovať, že výskyt viróz bol síce
vyšší ako minulé roky, ale podľa poznatkov z epidemilógie virózy
nemohli byť primárnou príčinou poškodenia porastov ozimín.
Fuzáriá a iné hubové choroby
Napriek tomu, že problém fuzárií na obilninách je aktuálny,
nemožno im pripísať hocijaký symptóm (výskyt snehu neznamená automaticky
aj výskyt plesne snežnej), ako bolo publikované aj v niektorých
článkoch v médiách. Na Katedre ochrany rastlín SPU v Nitre boli
na jar zanalyzované mikroskopicky, kultivačne a inými metódami desiatky
vzoriek z rôznych porastov a lokalít. Paluškova hniloba, hrdza jačmeňová
a helmintosporiózy sa vyskytovali len ojedinele, lokálne bol registrovaný
silnejší výskyt múčnatky trávovej so špecifickými symptómami - žltnutie
a rýchla nekróza pletiva v mieste infekcií, často s absenciou
typického múčnatého povlaku. Listové choroby však neboli v tejto
fáze rozhodujúce.
Z uvedených analýz v krátkosti vyplýva záver: mykózy v
porastoch ozimných jačmeňov boli zistené, nie však vo významne vyššej
miere ako je ich bežný výskyt, takže hubové choroby tiež nemohli
byť primárnou príčinou uvedeného stavu.
Škodcovia
Typickí živočíšni škodcovia ozimných obilnín (zunčavka jačmenná,
kvetárka obilná), ktorí prichádzajú v tomto období do úvahy, boli
zistení na rozdiel od pšeníc v podstatne menšej miere, v závislosti
od lokality. Ich podiel však len zriedka prekračoval 10 %-ný výskyt
v porastoch, takže ich nie je možné považovať za rozhodujúce faktory
daného stavu.
Čo bolo teda príčinou ?
Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že na poškodení porastov
ozimného jačmeňa sa podieľali nasledovné faktory:
- Primárnou príčinou bolo klasické vyzimovanie porastov,
v dôsledku nepriaznivého priebehu zimy. Tento stav mohol byť podporený
lokálnym nedostatkom zrážok, ale najmä nízkymi teplotami, keď
najmä mesiac december bol podľa dlhodobého normálu najchladnejším
mesiacom za posledných niekoľko desaťročí. Porasty v priebehu
niekoľkých dní zamrzli a počas nasledujúcich týždňov prakticky
nerozmrzli, pričom teploty miestami dosahovali hranicu mínus 20°C.
V dôsledku mrazového poškodenia a pohybov pôdy mali rastliny poškodený
koreňový systém a fyziologické poškodenie pletív. Ďalej v dôsledku
prudkého odbúravaniu chlorofylu v nadzemnej časti rastliny
nemohli vytvoriť dostatok rezervných látok, takže pri silnom poškodení
koreňov a rastového vrcholu napriek otepleniu na jar rastlinky
neregenerovali a postupne odumierali.
- Jedince, ktoré napriek tomu prežili, čiastočne regenerovali
koreňovú sústavu, ale mnohé boli poškodené chorobami, ktoré na
oslabených pletivách našli vhodné prostredie. Výskyt chorôb (hubových
aj vírusových) bol síce miestami vyšší ako v minulých rokoch,
ale ich podiel na danom stave nemožno považovať za dominantný.
Presvedčili sa o tom mnohí pestovatelia, ktorí vykonali fungicídnu,
resp. insekticídnu ochranu porastov, ale očakávané zlepšenie situácie
nenastalo a porasty tak či tak zaorali.
- Podľa dátumu výsevu sa zistilo, že najviac boli postihnuté skoršie
výsevy. Tento stav možno odôvodniť tým, že skoršie vzídené porasty
prerástli do fázy, kedy sa znižuje ich prirodzená mrazuvzdornosť
a extrémne podmienky nevydržali. Vo väčšine prípadov neskoršie
siate porasty prezimovali dobre. Všeobecne je známy aj fakt, že
jačmeň je menej mrazuvzdorný ako pšenica, preto aj porasty pšeníc
boli na jar v lepšom stave. Otázkou je i zimovzdornosť odrôd
zahraničného šľachtenia pochádzajúcich z podmienok, kde výskyt
dlhotrvajúcich nízkych teplôt v zimnom období nie je typický.
- Považovať za dôvod daného stavu nekvalitné osivo alebo nedostatočnú
účinnosť aplikovaných moridiel je z nášho pohľadu chybné
a neopodstatnené. Situácia bola totiž podobná v rôznych pôdnych
podmienkach, po rôznych predplodinách, po rozdielnej príprave
pôdy, pri použití rôznych moridiel, na rôznych lokalitách a s
osivom rôzneho pôvodu.
- Odrodová závislosť bola pozorovaná sporadicky. V niektorých
podmienkach sa ukázalo, že niektoré odrody boli k týmto faktorom
viacej tolerantné, no na jednoznačný uzáver by bolo potrebné viacročné
sledovanie tohto faktora.
Obrázok 2
Ozimná pšenica
Stav porastov ozimnej pšenice bol zapríčinený podobnými
faktormi ako pri jačmeni, treba však poukázať na určité
špecifiká. Nepriaznivý stav bol spoločným znakom porastov vysiatych
koncom septembra, prípadne v prvej dekáde októbra. Tieto porasty
boli jednoznačne citlivejšie na poškodenie mrazom a komplexom nepriaznivých
faktorov.
Pri skorých sejbách bol pozorovaný vyšší výskyt živočíšnych škodcov,
najmä zunčavky jačmennej. Napadnutie odnoží sa blížilo v niektorých
prípadoch až k hranici 50 %. Napadnuté rastliny zaostávali
v raste a typická rýchla jarná regenerácia nenastávala.
Bolo pozorované žltnutie a postupné odumieranie najmladšieho listu
napadnutých odnoží v dôsledku poškodenia vegetačného vrcholu
prevažne larvou zunčavky. Bázy napadnutých odnoží boli zhnednuté,
vegetačné vrcholy po poškodení larvami bez typického lesku a turgoru,
čiastočne nekrotizované. Rastliny aktívne odnožovali a poškodené
odnože nahradzovali novými odnožami. Príčinou zvýšeného napadnutia
rastlín zunčavkou bola synchronizácia vhodnej rastovej fázy porastov
pšenice a aktivity imág škodcu. Pri kladení vajíčok totiž uprednostňuje
rastliny vo fáze 2-3 listov. Neskoršie siate porasty neboli v čase
hromadného náletu v citlivej rastovej fáze alebo neboli vôbec
vzídené.
Výskyt hubových a iných ochorení bol závislý od lokálnych agroekologických
podmienok. V niektorých podmienkach bol zistený ich vyšší výskyt,
v mnohých prípadoch ale neprevyšoval bežnú hranicu z minulých rokov.
V niektorých analyzovaných vzorkách bolo stanovené zvýšené napadnutie
rastlín fuzáriami, ktoré bolo lokalizované na jednu až dve listové
pošvy odnoží. Infekcia však nepostupovala na bázu rastlín, bez odumierania
odnoží, takže existoval vysoký predpoklad ich regenerácie. Bol analyzovaný síce
aj taký porast (PD Jaslovské Bohunice), kde napadnutie rastlín hubou
Microdochium (Fusarium) nivale v prvej
polovici marca dosiahlo 100 %, napadnutie však bolo lokalizované
na listové pošvy a časť listových čepelí odumierajúcich listov,
takže bol predpoklad regenerácie rastlín. Počet odumretých rastlín
dosahoval iba cca 3 %. Porast bol prebránený, prihnojený regeneračnou
dávkou N a po zvýšení teploty nad 10 °C ošetrený fungicídom.
Pri prehliadke 18. 4. bol v dobrom kondičnom stave s minimálnym
výskytom iných chorôb.
Výskyt múčnatky trávovej bol stanovený na najstarších listoch
s rôznym rozsahom poškodenia. Dva až tri najmladšie listy boli
bez príznakov infekcií.
Na analyzovaných vzorkách sme zistili i ojedinelý výskyt
septorióz bez závažných dôsledkov pre zdravotný stav porastu.
Pre cca 60 % analyzovaných vzoriek boli charakteristické príznaky
červenofialového zafarbenia koncov listových čepelí nápadne pripomínajúcich
nedostatok fosforu, či čiastočne symptómy viróz. Podobné príznaky
ale vyvolávajú aj nízke teploty.
Podobne ako pri ozimnom jačmeni, bol pozorovaný čiastočne poškodený
koreňový systém, najmä pri rastlinách z plytkej sejby. Regenerácia
koreňového systému však bola podstatne lepšia ako pri ozimnom jačmeni.
Pri analýzach rastlín ozimnej pšenice na obsah živín pre potrebu
prihnojovania bol pri väčšine vzoriek zistený nedostatok fosforu
a draslíka v pletivách. Nedostatok bol miestami spojený
s deficitom živín v pôde, ale v niektorých prípadoch sa mohlo jednať
aj o fyziologické príčiny, pre ktoré rastlina neprijala z pôdy dostatočné
množstvo fosforu.
Vzhľadom na to, že výskyt uvedených chorôb bol zistený len na
časti rastlín, v závislosti od konkrétnych podmienok, ani
pri ozimnej pšenici nemožno výskyt chorôb hodnotiť ako jedinú a
dominantnú príčinu poškodenia porastov.
Odporúčania
Napriek nepriaznivému ročníku pre vegetáciu ozimín vôbec a najmä
pre ozimný jačmeň, netreba podliehať panike a robiť neuvážené katastrofické
závery a zásahy bez poznania príčinných súvislostí. Ďalšie ročníky
môžu byť totiž pestovaniu ozimného jačmeňa a ozimín aspoň tak pozitívne
naklonené, ako mnohé predchádzajúce.
Skúsenosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že v budúcnosti
je potrebné venovať náležitú pozornosť agrobiologickej kontrole
porastov už v jesennom období. Zvlášť je potrebné rozšíriť
pozornosť o sledovanie výskytu zunčavky jačmennej, kvetárky
obilnej, zvýšeným výskytom vošiek v juvenilných fázach rastu
ozimín a v odôvodnených prípadoch vykonávať i ochranu
proti nim. Nepodceňovať voľbu predplodiny, prípravu pôdy, správny
agrotechnický termín sejby (najmä nerobiť príliš skoré výsevy),
nákup certifikovaného a kvalitne moreného osiva, či prípadnú aplikáciu
morforegulátorov v prerastených porastoch. Akonáhle to stav počasia
umožní, na jar kontrolovať stav porastu a vykonať agrotechnické
zásahy na rýchlu jarnú regeneráciu porastov.
V prípade opakujúceho sa stavu, aký bol tento rok, pri pochybnostiach
pri determinácii škodlivého činiteľa je nutné skutkový stav konzultovať
a v nijakom prípade nevykonávať unáhlene a za každú cenu fungicídnu
resp. insekticídnu ochranu porastov. Vyhneme sa tak zbytočne vynaloženým
nákladom, ktoré v tomto roku do neúčinných postrekov investovali
niektorí pestovatelia. Príkladom neodôvodneného ošetrenia porastu
je ošetrenie proti zunčavke, proti ktorej niektorí pestovatelia
zasahovali na jar kontaktnými insekticídmi. Ničiť larvy zunčavky
na jar nemá zmysel, pretože larva už poškodila alebo zničila vegetačný
vrchol. Ďalšie odnože nepoškodzuje a napadnutá odnož bez rastového
vrcholu je tak či tak vyradená z produkčného procesu. Naviac,
kontaktne pôsobiace insekticídy neprenikajú dovnútra odnoží, kde
sú larvy, takže ich nijako nemôžu ohroziť (ochranným opatreniam
proti zunčavke bude venovaný príspevok v budúcich číslach).
Pri silno poškodených porastoch (ak sa na väčšine rastlín netvoria
v porovnaní s inými porastami nové korienky, príp. je odumretý rastový
vrchol), je namieste zaoranie porastu a výsev náhradnej plodiny
(kukurica, slnečnica,...), ako k tomu došlo aj v tomto roku.
Na základe dvojročných skúseností sa ukazuje, že vedeckovýskumná
základňa, poradenský servis, i samotná agronomická prax musí
byť lepšie a odbornejšie pripravená na zvládnutie výnimočných situácií,
ako napr. extrémnych ročníkov, výskytov menej známych, resp. v minulosti
okrajových škodcov a chorôb, a to nielen v porastoch obilnín.
Prognóza a signalizácia výskytu škodlivých javov a činiteľov
musí byť vykonávaná pravidelne, počas celého vegetačného obdobia,
odborne pripravenými pracovníkmi, na pracoviskách vybavených diagnostickými
prístrojmi a samotnými modernými diagnostikami, ktorí sú schopní
určiť kauzalitu javov a navrhovať správne ochranné opatrenia.
Tabuľka 1. Výskyt Microdochium
(Fusarium) nivale a zunčavky jačmennej na vzorkách ozimnej
pšenice z dvoch lokalít Trnavského kraja (marec – apríl 2002)
|
