WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Choroby maku siateho

Pestovanie a konzumácia maku má na Slovensku veľké tradície. Avšak spotreba maku na jedného obyvateľa sa v posledných rokoch znížila. Kým v roku1994 spotreboval obyvateľ Slovenska 0,9 kg maku, v roku 1997 už len 0,3 kg. V roku 1999 dosiahla spotreba 0,4 kg a v roku 2000 sa spotrebovalo 0,3 kg maku na obyvateľa. Produkcia maku v rokoch 1998 až 2000 taktiež klesala. V roku 2000 dosiahla objem 584 ton, čo bolo najmenej od roku 1976. V hospodárskom roku 2001 –2002 sa predpokladal osev maku na úrovni 2 000 hektárov. Skutočný osev maku sa k 20.5.2001 vykázal na 2 113 ha. Pri predpokladanej úrodnosti 0,6 ton z hektára sa odhaduje produkcia 1 300 ton (Tabuľka 1).

Tabuľka 1: Bilancia maku na Slovensku v rokoch 1998 - 2002

Najväčším producentom maku v Európe je Česká republika. Údaje o produkcii maku v Českej republike sú uvedené v tabuľke 2. Vo viacerých krajinách Európy patria údaje o produkcii maku medzi strategické a sú väčšinou nezverejňované.

Tabuľka 2:Údaje o zberových plochách a produkcii maku v ČR

Medzi najvýznamnejšie a hospodársky najdôležitejšie choroby maku siateho patria pleseň maková, helmintosporióza a baktériová škvrnitosť. Okrem týchto chorôb sa môže objaviť aj spála, srdiečková hniloba, biela hniloba, pleseň sivá a čerň.

Pleseň maková (Peronospora arborescens) obr.1 obr.2
Choroba sa môže prejavovať dvomi odlišnými formami:

Pri systemickej infekcii - napadnutí mladých rastlín mycélium huby prerastá postupne celou rastlinou a zasahuje aj vegetačný vrchol. Napadnuté rastliny výrazne zaostávajú v raste, sú zakrpatené, deformované a odumierajú. Listy bývajú infikované pri listovej sopke a infekcia sa spravidla šíri od základu listu k vrcholu. Na vrchnej strane listov sa tvoria chlorotické škvrny, ktoré sa na spodnej strane pokrývajú hustým povlakom sporangionosičov a sporangií. Povlak je najskôr špinavo bielej farby, postupne nadobúda sivo-fialové zafarbenie. Napadnuté listy sú zhrubnuté, skučeravené, krehké a okraje listov sa stáčajú smerom nadol. Pri neskorších infekciách sa kvetné stonky ďalej nepredlžujú, dochádza k ich zhrubnutiu a silnej deformácii. Kvetné puky sa nevytvárajú vôbec, alebo bývajú malé a zdeformované. Na deformovaných stonkách sa tvoria deformované makovice, ktoré sú drobné, často fialovo zafarbené a bez semien.

Pri infekcii dospelých rastlín sa na listoch vytvárajú drobné, ostro ohraničené, žltkasté škvrny, ktoré postupne hnednú a nekrotizujú. Huba len veľmi slabo sporuluje na spodnej strane listov. Najviac bývajú poškodené najstaršie, spodné listy, menej často stonky a makovice.
Patogén prezimuje mycéliom v endosperme napadnutého osiva. Oospóry, ktoré sa tvoria vo veľkom počte v odumierajúcom pletive rastliny, nemajú pre vznik infekcií praktický význam. Počas vegetácie sa huba rozširuje spórami, ktoré klíčia priamo klíčnym vláknom pri teplotách od 4 do 26°C, s optimom pri 17 - 18°C. Infekcia rastlinných orgánov nastáva priamo cez kutikulu. Optimálna teplota pre vznik infekcie v poľných podmienkach je 12 - 14°C a inkubačná doba je 4 - 6 dní.
Z agrotechnických opatrení pre ochranu porastov je dôležité použitie len zdravého, moreného osiva z uznaných množiteľských porastov. Pestovanie maku na tom istom pozemku sa odporúča až po 3 - 4 rokoch. Je nutné vyhýbať sa pestovaniu maku vo vlhkých lokalitách a v hustom spone. Včasné vyjednotenie vzídených rastlín a rozrušenie pôdneho prísušku tiež znižuje riziko napadnutia maku plesňou.

Helmintosporióza maku (Pleospora calvescens, konídiové štádium Helminthosporium papaveris) Helmintosporióza je považovaná za najnebezpečnejšiu chorobu maku. Patogén môže napadnúť všetky časti rastliny a infekcia môže vzniknúť vo všetkých rastových fázach. Už na hypokotyle mladých, vzchádzajúcich rastlín maku, tesne nad pôdou, môžeme pozorovať prvé symptómy ochorenia. Koreňový kŕčok napadnutých rastlín postupne hnedne, zaškrcuje sa a rastliny odumierajú. V ďalších rastových fázach (r.f. rízemnej ružice, predĺžený rast) sa ochorenie prejavuje hnednutím a postupným zaškrcovaním koreňového krčka. Choré rastliny nemajú dostatočný prívod živín a vody a pôsobením toxínov, ktoré huba vylučuje, postupne žltnú, strácajú mechanickú pevnosť, padajú a odumierajú. Na stonkách sa napadnutie prejavuje tvorbou modročervených, pozdĺžnych pruhov. V neskorších rastových fázach, hlavne pred kvitnutím a počas kvitnutia dochádza k infekcii listov. Na listoch sa tvoria tmavohnedé až čierne hranaté škvrny, ohraničené listovou žilnatinou. Za suchého počasia škvrny zasychajú a ak prevláda vlhké počasie, pokrývajú sa sivým povlakom vzdušného mycélia a fruktifikačných orgánov huby. Pri vysokej teplote a vysokej relatívnej vlhkosti môže dôjsť k infekcii celej rastliny. Nekróza sa šíri od báz stoniek k vrcholu rastliny a postupne dochádza k zasychaniu všetkých listov, pričom stonky a makovice ostávajú ešte dočasne zelené.

K infekcii makovíc a semena dochádza cez bliznu, alebo cez poškodenia spôsobené krytonosom makovicovým (Ceutorrhynchus macula-alba). Makovice bývajú infikované tesne po odkvitnutí. K infekcii makovíc však môže dôjsť už v období, keď sú ešte uzavreté v púčiku, prerastaním mycélia patogéna z napadnutých stoniek. Silno napadnuté makovice sú malé, deformované, hnedej až čiernej farby, pokryté povlakom konídionosičov a konídií. V makoviciach sa rozrastá sivé mycélium huby, ktoré pokrýva semená. K infekcii semien dochádza uvoľnenými konídiami v napadnutých makoviciach. Tieto, tzv. zimné konídie a mycélium huby môžu v napadnutom osive prezimovať a na jar, pri vzchádzaní rastlín, spôsobujú primárnu infekciu. Optimálne teploty pre vznik infekcie sa pohybujú okolo 25°C. Infekcia askospórami, ktoré sa uvoľňujú z peritécií, nastáva až neskôr. Čierne, guľovité peritéciá (vreckaté štádium huby, plodnice huby) sa vytvárajú na jeseň alebo skoro na jar na rastlinných zvyškoch maku a slúžia na pretrvanie nepriaznivého zimného obdobia. Počas vegetácie sa patogén šíri konídiami, ktoré spôsobujú hromadnú infekciu listov a stoniek rastlín maku pred kvitnutím alebo počas kvitnutia. Optimálna teplota pre infekciu listov je 24-28°C a inkubačná doba 1-2 dni.

Dôležitými preventívnymi opatreniami, ktorými môžeme znížiť možnosť vzniku infekcie, sú nevysievať mak na pozemky s ťažkou, zlievavou pôdou, dokonalé zaoranie a likvidácia pozberových zvyškov, nepestovať mak na tom istom pozemku počas 3 – 4 rokov, a nevysievanie maku vo veľmi hustom spone. Dôležité je aj morenie osiva, ktorým sa zamedzuje prenos choroby semenami. Na morenie je povolený prípravok Rovral 50 WP, v dávke 4 g.kg^-1. Počas vegetácie je veľmi dôležité ničiť škodcov, ktorí poškodzujú stonky a makovice, čím uľahčujú prenikanie patogéna do pletív hostiteľskej rastliny.

Bakteriálna škvrnitosť listov maku (Xanthomonas papavericola)
Choroba je veľmi nápadná a prejavuje sa tvorbou nepravidelných, hranatých škvŕn, ohraničených listovou žilnatinou. Škvrny sú najskôr vodnaté, neskôr žltnú, zasychajú a ostávajú priesvitné. Medzi vrchnou a spodnou pokožkou listu môžeme pri väčšom zväčšení vidieť zaschnuté žlté vločky bakteriálneho slizu. V skorých fázach choroby sa tvorí okolo jednotlivých škvŕn svetlejší lem. Ak sa na listoch vytvorí veľké množstvo škvŕn, tieto ostávajú drobné, neskôr splývajú a nakoniec celé listy nekrotizujú, zasychajú a odumierajú.

Hlavným zdrojom infekcie je pôda, odkiaľ sa baktérie dostávajú na najspodnejšie listy. Baktérie sa môžu rozširovať anemochoricky (vetrom), hydrochoricky (kvapkami vody), vzájomným dotykom napadnutých rastlín a hmyzom. Patogén preniká do pletív hostiteľskej rastliny cez prieduchy alebo cez poranenia.

Predchádzať vzniku tejto choroby je možné hlavne dodržiavaním preventívnych ochranných opatrení. Dôležité je používať zdravé, vyčistené osivo zo zdravých porastov, dodržiavať správny osevný postup a mak nepestovať na príliš vlhkých pozemkoch. Epidemickému výskytu ochorenia je možné zabrániť použitím insekticídov proti škodcom, ktoré môžu baktérie prenášať.

Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum)
Symptómy je možné pozorovať na napadnutých rastlinách až po odkvitnutí. V miestach vetvenia stoniek a prirastania listov sa tvoria svetlozelené až hnedé, postupne sa zväčšujúce škvrny. Listy a postranné stonky nad miestom napadnutia postupne hnednú a odumierajú. Postupne sa mycélium huby rozrastá po celom objeme stonky v dĺžke až 10 a viac cm. Časť rastliny nad napadnutým miestom zasychá. Škvrny sa často objavujú aj na stonkách tesne pod makovicami, ktoré ostávajú drobné a tvoria sa v nich nevyvinuté, drobné semená. Napadnuté časti stonky ostávajú bledé, pričom zdravé časti postupne tmavnú a vplyvom saprofytických húb černejú. Na vonkajšej strane stoniek, a aj vo vnútri stonky, ktorá je vyplnené bielym vatovitým mycéliom huby, sa tvoria čierne, okrúhle až predĺžené skleróciá huby.

Pleseň sivá (Botryotinia fuckeliana, konídiové štádium Botrytis cinerea)
V niektorých rokoch (hlavne vlhkých) sa na listových pošvách môžu objaviť sivé povlaky fruktifikačných orgánov huby. Patogén po infekcii rýchlo preniká do čepele listov, ktoré nad napadnutým miestom žltnú a usychajú. Napadnuté časti stonky hnednú, strácajú pevnosť a ľahko sa lámu. Pri napadnutí kvetov sa kvetné puky menia na tmavú, kašovitú hmotu, ktorá v suchých podmienkach zasychá. Na povrchu sa tvorí hustý sivý povlak konídionosičov a konídií patogéna.

Čerň (Pleospora herbarum, konídiové štádium Stemphylium botryosum)
Na zelených makoviciach, hlavne na tých, ktoré bývajú poškodené krúpami, škodcami a pod., sa tvoria tmavé, olivovo-čierne povlaky. Podobné povlaky sa môžu tvoriť aj na stonkách. K infekcii listov dochádza sekundárne počas vegetácie v miestach, kde sa zachytili napadnuté tyčinky alebo korunné lupienky. Huba na listoch vytvára čiernohnedé škvrny.

Z hľadiska chemickej ochrany nemáme okrem uvedeného moridla k dispozícii žiadne registrované prípravky (na foliárnu aplikáciu). V praxi sa objavujú údaje o možnom využití a sľubnej účinnosti niektorých strobilurínov, avšak podľa dostupných zdrojov nie je zatiaľ oficiálne registrovaný žiadny prípravok.

Fyziologické poruchy
Spála
Choroba sa prejavuje odumieraním mladých klíčiacich rastlín, ešte pred preniknutím nad povrch pôdy. Vyskytuje sa hlavne na ťažkých pôdach. Vznik spály podporujú nepriaznivé pôdne a poveternostné podmienky, nedostatok vzduchu v pôde, vytvorený pôdny prísušok, nedostatok vlahy na začiatku vegetácie a neskôr nadmerné vlhko. Sekundárne môžu oslabené rastliny napádať špecifické, ale aj nešpecifické pôdne patogény (Pythium spp., Helicobasidium purpureum, Helminthosporium papaveris).

Srdiečková hniloba
Vyskytuje sa na intenzívne obhospodarovaných pôdach, kde sa pestuje mak a iné plodiny náročné na bór, alebo na pôdach chudobných na bór, pretože vlastnou príčinou srdiečkovej hniloby je jeho nedostatok v pôde. Príznaky deficiencie sa prejavujú hlavne v rokoch s dlho trvajúcim suchom. Prejavuje sa zaostávaním v raste, hnednutím najmladších listov, zasychaním vegetačných vrcholov a často sa netvoria generatívne orgány. Ak sa kvety vytvoria, sú drobné, nerozvíjajú sa. Makovice rastlín sú nápadne menšie, sploštené, tmavej farby. Semená buď absentujú, alebo sú drobné, tmavohnedé, nekvalitné a je ich málo. K opatreniam, ktoré znižujú riziko fyziologických chorôb patrí voľba vhodných pôd, zabrániť tvorbe pôdneho prísušku (ak sa vytvorí - jeho včasné rozrušenie) a prihnojenie hnojivami s obsahom bóru na list, alebo do pôdy (20 – 30 kg.ha^-1).

obr. 3 obr. 4