|
Niektoré kultúrne plodiny (napr. slnečnica ročná, repka olejka
ozimná, pšenica ozimná, zemiaky a iné), sa môžu vyskytovať
ako buriny v plodinách, následné zaradených v osevnom
postupe. Za najvýznamnejšie v repe cukrovej sa považujú repka
olejka, slnečnica ročná, burinová repa a výmrvy obilnín. Problémom,
najmä v južnejších oblastiach Slovenska, začínajú byť tiež
zemiaky zo zberových strát.
Výskyt týchto zaburiňujúcich plodín v pestovanej plodine
je často škodlivejší ako samotná zaburinenosť. Odporúča sa ich dôsledná
regulácia v každej plodine osevného postupu, aby sa v pôde
sekundárne nedopĺňala zásoba ich semien. Po otočení osevného sledu
by sa mohli stať vo vlastnom kultúrnom druhu burinou a tak
by pripravili pestovateľa o možnosť venovať sa semenárstvu.
V množiteľských porastoch samoopelivých rastlín by sa nedodržala
odrodová čistota a pri cudzoopelivých plodinách by sa nevytvoril
krížením identický hybrid. Napriek tomu, že výmrvy prednostne likvidujeme
mechanicky (necháme vzísť a zaorieme na zelené hnojenie, niektoré
druhy môžeme skŕmiť v živočíšnej výrobe), je za posledných
10 rokov stav zaburinenosti repy cukrovej miestami nezvládnuteľný
(napr. v roku 1999 sa pre zaburinenosť nezozberalo 318 ha cukrovej
repy). Na reguláciu v podmienkach veľkovýroby je stále treba
chemická ochrana repy cukrovej proti burinám, zvlášť v súčasnosti
pri neustálom "šetrení naftou". Zatiaľ nie je k dispozícii
širokospektrálny herbicíd, ktorý by v repe cukrovej spoľahlivo
zreguloval zaburinenosť. Súvisí to tiež s podceňovaním základného
a predsejbového obrábania pôdy, hromadným, či etapovitým vzchádzaním
zaburiňujúcich rastlín, nevyváženou výživou, slabou fungicídnou
a insekticídnou ochranou rastlín. Teda všeobecne s opatreniami,
ktoré podporujú konkurenčnú schopnosť repy cukrovej. Najväčší preventívny
účinok na reguláciu zaburinenia má správne zvolený osevný postup.
Často vplyvom veľmi krátkeho termínu, od začiatku predsejbovej prípravy
pôdy do sejby, nemôžu buriny vzísť, a tak poslednou predsejbovou
operáciou nie sú zlikvidované. Za veľmi účinný zásah pri potlačovaní
burín je považovaná intenzívna plytká predsejbová príprava pôdy.
Žiaľ, u mnohých pestovateľov sa klasická príprava pôdy redukovala
na tzv. vlahu šetriace, alebo z ekonomických dôvodov len na
najnutnejšie operácie. A to aj mimo ekologického poľnohospodárstva,
vyznačujúceho sa kladným vzťahom ku krajine, prírode a k zvieratám,
bez používania chemických prípravkov a umelých látok, s uzatvoreným
energetickým cyklom, ale aj striktne odmietajúcim geneticky modifikované
odrody. Všetky ostatné pestovateľské systémy rátajú s rôznou
mierou aplikácie syntetických chemikálií, niektoré aj s transgénne
zmenenými organizmami.
V príspevku chceme vysvetliť ako v našich pestovateľských
podmienkach funguje regulácia zaburinenosti kultúrnymi plodinami
v repe cukrovej, a to aj vrátane repy s genetickou
modifikáciou tolerancie voči herbicídne účinnej látke glyphosate
(360 g.l-1) Roundup – ROUNDUP READY systém. V GMO
systéme s transgénne vneseným génom tolerancie voči neselektívnemu
herbicídu glyphosate regulácie zaburinenosti fungujú aj selektívne
herbicídy ako v konvenčných odrodách. V GMO systémoch
aplikuje sa neselektívny herbicíd do repy dva až trikrát za vegetáciu,
podľa pestovateľského ročníka a škály zaburinenosti, v dávke
od 1,5 do 3,0 l.ha-1 Roundup (glyphosate 360 g.l-1)
na jednotlivý postrek.
Regulácia výmrvu obilnín
Repu cukrovú z výmrvov jednoklíčnolistových kultúrnych
plodín najčastejšie zaburiňuje na jar pšenica ozimná. K nebezpečnejšej,
zvyčajne až neskorej letnej zaburinenosti prispieva proso siate
vrátane jeho burinových morfotypov. Začíname sa však stretávať aj
s výmrvom ozimného jačmeňa, so vzídeným výmrvom jarných obilnín
v ďalšom roku, dokonca aj kukurice. Problematické sú najmä
zrná, ktoré v pôde tvoria určitú zásobu. Doba ich životnosti
je síce kratšia ako pri iných kultúrnych plodinách, ale v súčasnosti
sa, vzhľadom k väčšej utuženosti pôdy a jej menšej mikrobiálnej
činnosti, predlžuje.
Nežiadúce semená a rastliny zo zberových strát možno odstrániť
bez použitia herbicídov, a to podmietkou do hĺbky 100 mm hneď
po zbere obilnín. Nasleduje jesenná príprava pôdy, pozostávajúca
zo strednej a hlbokej orby. Občas tieto opatrenia nie sú na
sto percent účinné. V tom prípade na rok zregulujeme v poraste
repy cukrovej výmrv chemicky. Vzchádzajúce výmrvy ozimných a jarných
obilnín sú v repe cukrovej bez problémov regulované aj mierne
zníženými dávkami graminicídov, za predpokladu, že aplikujeme aj
herbicídy proti dvojklíčnolistovým burinám na báze ethofumesate,
lenacil, či metamitron s čiastočným vedľajším graminicídnym
účinkom. Na výber je niekoľko možností: Agil 100 EC v dávke
0,5 l.ha-1, Gallant Super v dávke 0,4 l.ha-1,
Fusilade Super v dávke 1,0 l.ha-1, Focus Ultra v dávke
0,8 l.ha-1, Targa Super EC v dávke 0,8 l.ha-1,
Pantera 40 EC v dávke 1,0 l.ha-1. V prípade,
že nemôžeme počítať s podporným účinkom vyššie spomenutých
"repných" herbicídov proti dvojklíčnolistovým burinám, graminicíd
aplikujeme v intervale, podľa odporúčania metodiky ÚKSÚP-u.
Dávku zvolíme v závislosti od počasia, rastovej fázy výmrvu
(optimum BBCH 13-21) a sprievodných trávových burín.
Regulovali sme už aj výmrv kukurice zo zberových strát (po
nevhodnom zaradení pred cukrovou repou). Výmrv kukurice (zrná sú
na vretene šúľka) sme zregulovali dvoma aplikáciami graminicídu
Targa Super 5 EC po 1,5 l.ha-1. Prvá aplikácia sa vykonala,
keď vzišli zrná z vrchu šúľka, druhá, keď vzišli zrná zospodu
šúľka. Kukurica v čase aplikácie graminicídu mala 2 až 3 pravé
listy. Prvá aplikácia graminicídu sa kryla s druhým postemergentným
herbicídnym postrekom a ďalšia s tretím. Vhodné sú aj
ostatné registrované graminicídy v stredných dávkach. Na neošetrenej
kontrole s graminicídom bola kukurica vzrastom menšia a nedosiahla
generatívnu fázu (pravdepodobne tomu zabránili použité selektívne
repné herbicídy).
Vo svete sú už k dispozícii i jednoduchšie riešenia,
a to v systémoch regulácie zaburinenosti repy cukrovej
s transgénne vnesenou toleranciou voči neselektívnym herbicídom.
V ROUNDUP READY systéme sa väčšina jednoklíčnolistových burín
a výmrvy obilnín zregulujú už po prvej aplikácii glyphosate
v dávke 2,0 l.ha-1. Repa cukrová má v tom čase
vyvinuté 2 až 4 listy, ďalšie postrek Roundup na 6. až 8. list repy.
V prípade potreby, posledná, tretia aplikácia sa uskutoční
na 10. až 12. list repy cukrovej. Táto aplikácia je zvyčajne namierená
už iba na zreguľovanie dvojklíčnolistových burín.
Regulácia repky olejky ozimnej v repe cukrovej
S výmrvom repky olejky začíname boj tak ako pri
slnečnici, t.j. už pri jej zbere. Dôležité je obmedziť straty výmrvom,
a to nielen vhodnou zberovou technikou, ale aj pesticídmi,
ako sú desikanty, lepidlá šešúľ a regulátory dozrievania.
Pri bežnom zbere repky nie sú neobvyklé straty až 10 %, čo
je asi 300-500 kg semien na 1 ha, teda šesťdesiat, až dvestonásobok
bežného výsevku, v závislosti od typu odrody. Potenciál jej
schopnosti zaburiňovať môže byť za určitých okolností obrovský.
V nepriaznivých podmienkach pre klíčenie semená repky nevzchádzajú,
napr. za sucha, alebo pri zaklopení do väčšej hĺbky. V takýchto
podmienkach semená môžu získať druhotnú dormanciu a udržať
si v pôde životnosť 5 až 10 rokov. Mechanicky repku ničíme
plytkou podmietkou tak, aby semená nevyklíčené po podmietke mohli
vzísť po ďalšej príprave pôdy. Ak sú obilniny po repke zaradené
za sebou dvakrát, spravidla by v nasledujúcej plodine nemal
byť s jej výmrvom problém. Ak sú neúspešné technologické opatrenia,
na chemickú reguláciu zaburinenosti repy cukrovej treba plánovať
herbicídy s účinnou látkou triflusulfuron-metyl, alebo metamitron.
Na trhu je dostatok prípravkov na reguláciu repky olejky v repe
cukrovej. Z jednoduchých prípravkov je to Safari 50 DF, ktorý
reguluje úspešne repku vo fáze od klíčnych listov, až po štvrtý
pravý list. Pri troch aplikáciach, do zapojenia porastu, zvykne
zasiahnuť všetky vlny vzchádzania repky. Aplikujeme ho v dvoch
až troch delených dávkach po 30 h.ha-1. Iný typ prípravku
je Goltix Top, ktorý odporúčame aplikovať v troch delených
dávkach 1,0-1,5-2,0 kg, nielen proti výdrvu repky olejky ale rozvoju
letnej zaburinenosti. Ideálny by bol prípravok na báze metamitronu
proti výmrvu repky olejky, raz preemergentne v dávke 2,0 l.ha-1,
(vlahové podmienky a sorbčná schopnosť pôdy podmieňujú jeho
účinnok) a následne dvakrát postemergentne. Preemergentná aplikácia
je zvlášť výhodná na pozemkoch s výskytom podslnečníka Theofrastovho,
ktorou sa zníži počet vĺn jeho vzchádzania. Prvé postemergentné
ošetrenie Goltixom, v dávke 1,0 l.ha-1, časovo prípadne
asi do rastovej fázy 4 pravých listov repy cukrovej a druhé,
v dávke 1,5 l.ha-1, pred uzatvorením porastu repy
cukrovej. Oba prípravky aplikujeme v tank-mixe s účinnými
látkami: phenmediphan, desmediphan a ethofumesate. V herbicídnych
neselektívnych regulačných systémoch v ROUNDUP READY systéme
je repka zregulovaná bez problémov aj v technológii s dvoma
aplikáciami, bez ohľadu na jej rastovú fázu.
Repka olejka vzchádza po poslednej predsejbovej operácii pre
repu cukrovú za dobrých vlahových pomerov, cca za 5-7 dní, t.j.
ešte pred repou cukrovou. Nový list jej narastie asi každých 5 dní,
preto sa rýchlo stáva nebezpečnou konkurenciou pre repu cukrovú,
ktorá vo svojich ranných fázach rastie pomaly. Na jar vzídená repka
olejka ozimná môže dorásť do výšky až 2 m. Z koreňa prechádza
v zhrubnutý hypokotyl a v stonku, ktorá je valcovitá,
vyplnená stržňom, často hľuzovito zhrubnutá. Jej habitus závisí
od prostredia, podmienok pestovania a príslušného genotypu.
Treba si uvedomiť, že pri zanedbaní likvidácie výmrvu repky olejky,
najmä v prvých fázach rastu repy cukrovej, môžu straty na úrode
buliev dosiahnuť až päťdesiat percent. Súčasne sa znižuje cukornatosť
a technologická kvalita základnej suroviny. Zaburinenosť sťažuje
zber a významne zvyšuje obsah nečistôt v tržnom produkte.
Na pozemku zaburinenom výmrvom repky olejky prežívajú škodcovia,
ako sú háďatko repné, skočky, blyskáčiky, ale aj choroby, ako je
botritída, čerň repková, bielopleseň belostná, perenospóra kapustová
atď. Keď doznie účinnosť pesticídov z obalu semena repy, majú
títo škodcovia, prežívajúci na výmrve, pripravené bezkonkurenčné
prostredie na rozvoj. Pri nezlikvidovaní výmrvu majú hubové choroby
možnosť prečkať v osevnom postupe až do pestovania repky olejky
ozimnej, alebo inej kapustovitej kultúry a tam naplno rozvinúť
svoju škodlivosť.
Vystavené 28. 3. 2003
Regulácia výmrvu slnečníc v repe cukrovej
Zaburinenosť spôsobuje najčastejšie výmrv zo zberových
strát slnečnice ročnej. Jej nažky pri hlbšom zapravení do pôdy vydržia
životaschopné aj niekoľko rokov. Repa cukrová ako plodina, ktorá
neskoro zapojuje porast, býva v osevných postupoch za slnečnicou
ročnou pravidelne zaburinená jej rastlinami. Regulácia začína už
pri technológii zberu slnečnice. Treba zabezpečiť minimálne straty
výmrv nažiek. Napomáha tomu využitie vhodných fungicídov proti hnilobe
(Fundazol, Konker, Ronilan, Rovral, Sportlak Alfa a i.) a vhodné
desikačné prípravky (Reglone, Basta 15 a i), prípadne regulátory
dozrievania (Harvade 25 F). Rozhodujúca je kvalita a spoľahlivosť
zberovej techniky pre slnečnicu. Pokryvnosť a stupeň zaburinenosti
výmrvom slnečnice ročnej ovplyvňuje tiež hĺbka a technológia prípravy
pôdy pre nasledujúcu plodinu. Z dôvodov dlho pretrvávajúcej zaburinenosti
pozemku výmrvom slnečnice sa jej semenné porasty zakladajú na honoch,
kde sa slnečnica nepestovala 8 až 10 rokov. V repe cukrovej je postupne
vzchádzajúca slnečnica spoľahlivo regulovaná herbicídom Safari 50
DF v troch delených dávkach po 30 g.ha-1. Jeho účinná látka triflusulfuron-methyl
slnečnicu s úspechom reguluje od klíčnych listov až po šiesty pravý
list. Ďalšou účinnou látkou, ktorá reguluje zaburinenosť repy slnečnicou,
je clopyralid v prípravkoch Legend 300 a Lontrel 300, aplikujeme
ho v stupňových dávkach od 0,1 do 0,2 l.ha-1 podľa rastovej fázy
repy cukrovej. Ich dávka, aplikovaná postemergentne, by nemali za
vegetáciu pokročiť 0,5 l.ha-1. Prípravky aplikujeme zvyčajne v tank-mixe
™ s ďalšími herbicídmi, ktoré rozširujú spektrum ich účinnosti,
napr. Betanal expert, P-Etho a ďalšie. Úspešnosť redukcie burín
pri týchto TM zvyšuje ich aplikácia na klíčne listy, burín, ale
aj ich vzájomné striedanie. Slnečnica vzchádza vo viacerých vlnách
a v niektorých rokoch sú na jej úspešnú reguláciu potrebné až štyri
herbicídne postreky.
Slnečnica hľuznatá - topinanbur je problematickejšie
regulovateľná, ako slnečnica ročná. Dôvodom je, že zaburiňujúca
forma vyrastá z hľuzy, ktorá v našich podmienkach nevymŕza a je
menej citlivá na postemergentné chemické regulačné opatrenia. Úspešne
sme vyskúšali aplikáciu clopyralid v dávke 120 g.ha-1 preemergentne
po zasiatí, ale pred vzídením repy cukrovej. Pôda tesne pred sejbou
repy cukrovej sa pripravuje do hĺbky 30-50 mm, čo nezlikviduje vzídené
byle topinanburu, vyrastajúce z hľúz, často ich ani neoláme. Po
zasiatí repy cukrovej počkáme niekoľko dní (cca 5-7), aby topinanbur
obnovil rast a zbavil sa zaprášenia. Repa nesmie byť ešte vzídená,
musí byť v nižšej rastovej fáze ako sú roztvorené klíčne listy,
lebo neskôr by sme ju touto dávkou clopyralidu spálili. Na dostatočné
potlačenie výskytu topinanburu v poraste repy cukrovej boli potrebné
ešte dve postemergentné aplikácie Lontrelu 300 v dávke 0,1 a 0,2
l.ha-1. Pre zachytenie celého spektra zaburinenosti na lokalite
sme Lontrel 300 postemergente aplikovali v TM s ďalšími herbicídmi.
Pri pestovaní cukrovej repy sa treba vyhnúť pozemku s výskytom topinanburu,
lebo pri jeho nedostatočnej regulácii zdrevnatené stonky upchávajú
čistiace kolesá vyorávača, znemožňujú navádzanie na riadky a niekedy
znemožňujú vyoranie repy.
Výhodné je realizovať všetky preventívne opatrenia
proti zaburinenosti repy cukrovej slnečnicami. Ich regulácia popri
veľmi nebezpečných druhoch, akými sú podslnečník Theofrastov, ambrózia
palinolistá a pichliač roľný, patrí k najdrahším chemickým regulačným
opatreniam v konvenčnej technológii pestovania repy cukrovej. V
ROUNDUP READY systému je možné s glyphosate regulovať zaburinenosť
oboma druhmi slnečníc bez problémov.
Regulácia zaburiňujúcej repy v repe cukrovej
Burinami v technickej cukrovej repe sa môžu stať
výmrvy z množení osív cvikly, mangoldu, repy kŕmnej a cukrovej,
prípadne z ich vykvetlíc. Ako burina v repe cukrovej je popísaná
zvyčajne iba burinová repa. Je to kríženec medzi kultúrnymi a divo
rastúcimi formami rodu Beta. Oproti výmrvom z množiteľských porastov
repy cukrovej má burinová repa jednoznačný sklon k jednoročnosti.
Vzhľadom pripomína vybehlice, ale vytvára iba dlhý kolový koreň,
ktorý je veľmi štíhly, tužkovitý, horizontálne rozvetvený, s farebnými
modifikáciami od bielej, cez žltú, až po karmínovú. Jej byľ je zelená,
s antokyanovým sfarbením žiliek, s pozdĺžnymi pásmi na stonke a
vetvách, až po pazuchy listov. Na jar môžeme predpokladať prítomnosť
zaburiňujúcej repy v poraste podľa toho, že rastliny rastú i mimo
riadkov. V riadkoch sa dá identifikovať iba burinová repa, po vytvorení
kvetnej osi iné druhy až genetickými testmi. Najjednoduchšia likvidácia
je ešte pred kvitnutím. Zaburiňujúce repné rastliny sa z porastu
vytrhnú, vynesú a spália. Zaburiňujúca repa sa dá zničiť v poraste
repy cukrovej aj chemicky, a to v rastovej fáze pred kvitnutím,
keď kvetná byľ dostatočne vysoko vyčnieva nad porastom, ale neselektívnymi
herbicídmi s účinnými látkami glyphosate, alebo glufosinate-NH4
v dávke 5-7 l.ha-1 knôtovou aplikáciou. Dobrý výsledok je problematické
dosiahnuť pre rôznu rastovú fázu zaburiňujúcich riep, ale aj pre
nevyhovujúcu techniku. Často sú odkvapkávaním, prípadne z knôtu
popálené aj necieľové rastliny technickej repy. V prípade vysemenenia
zaburiňujúcej repy treba urobiť skorší zber cukrovej repy a následne
plytkú orbu, čím sa umožní vyklíčenie väčšieho počtu semien a zničenie
mladých rastlín burinovej repy ďalšou prípravou pôdy. Zaburiňujúca
repa je bez problémov ničená bežnými herbicídmi v husto siatych
obilninách. Napriek tomu je vhodné predĺžiť odstup repy v osevnom
postupe na takto zaburinenom pozemku na 5-6 rokov, aby sa zlikvidovala
celá zásoba semien burinovej repy v pôde. Kvetné osi a drevnatý
koreň burinovej repy, zdrevnatelé buľvy z vybehlíc spôsobujú problémy
pri zbere a spracovaní repy cukrovej. Burinová repa sa do zberu
repy cukrovej vysemení a zaburiní pozemok na niekoľko rokov, lebo
má semeno s dlhou dobou dormancie. To môže mať nepriaznivý vplyv
pri výrobe osiva repy cukrovej. Kultúrne repy sú šľachtené na hromadnosť
a vysokú energiu vzchádzania a ich výmrv je preto ešte ľahšie eliminovaný
oproti burinovej repe technológiou príprav pôdy a klasicky v inej
plodine osevného sledu (napr. v husto siatych obilninách, v repke
ozimnej). Podniky, ktoré hospodária na pozemkoch s výskytom burinových
riep sa nemôžu venovať semenárstvu repy. Repa cukrová je obligátne
cudzoopelivá rastlina, preto jej množiteľský porast musí byť vzdialený
od zdroja iného repného peľu minimálne 500 metrov. V niektorých
európskych štátoch sa vyžaduje minimálna 1000 metrová izolačná vzdialenosť.
V minulom storočí, vďaka nedostatočnej kontrole osiva
na druhovú čistotu (ilegálne dovozy) sa burinová repa rozšírila
z repných polí západnej Európy i k nám. Základom ochrany proti rozšíreniu
burinovej repy je systém preventívnej kontroly osiva repy cukrovej
formou vegetačných skúšok. Vďaka tomuto opatreniu sa u nás v súčasnosti
problém s burinovými repami podstatne zúžil. Stačí však jeden nekontrolovaný
dovoz osiva repy cukrovej a aj dlhoročná práca môže vyjsť navnivoč.
Podobnou cestou ako burinová repa sa na naše územie do voľnej prírody
môže introdukovať repa cukrová s genetickou modifikáciou tolerancie
k neselektívnym herbicídom. A to až vtedy, keď sa u nás nebude pestovať
ako technická repa. Aj pri tej najlepšej "preventívnej opatrnosti"
hrozí prienik z pokusov v blízkosti hraníc, ale najmä z dovozového
osiva množeného v regiónoch Európy, kde sa s takýmto materiálom
repy cukrovej robili pokusy.
V prípade povolenia pestovania transgénne upravených
odrôd cukrovej repy na našom území treba striktne vyžadovať, aby
okrem účelovo vnesených génov obsahoval taký genotyp aj tzv. gén-terminátor,
ktorý spôsobuje sterilitu osiva. Toto genetické opatrenie nás ochráni
od zaburiňujúcich výmrvov z transgénne modifikovaných typov repy
cukrovej.
V porastoch repy cukrovej s transgénne vnesenou toleranciou
k neselektívnym herbicídom burinová repa, prípadne repa z výmrvov
konvenčných odrôd (taká, ktorá zatiaľ nie je nositeľom niektorého
z tolerancie k neselektívnym herbicídom) sa v takýchto porastoch
zničí tak, ako aj ostatné buriny. V ROUNDUP READY systéme regulácie
zaburinenosti, burinová repa a výmrvy zo semenárskych porastov kultúrnej
repy zregulujú už po prvej aplikácii v dávke 2,0 l.ha-1. Je tu možnosť,
že pri zavedení tohto nekonvenčného systému, sa pozemky očistia
od zaburiňujúcich riep samozrejme za predpokladu, že sa budú dôsledne
likvidovať prípadné vybehlice v odrodách repy cukrovej s modifikovanou
toleranciou k herbicídom. Inak by sa mohli tieto gény krížením introdukovať
do genotypu zaburiňujúcich riep v konvenčne pestovaných porastoch
s klasickými odrodami. Tým by sa prišlo o výhodnú možnosť regulácie
výskytu burinových riep a zaburiňujúcich geneticky neupravovaných
a neidentifikovaných výmrvov riep v porastoch GMO repy cukrovej.
Ak by tento stav nastal z akéhokoľvek dôvodu, riešilo by sa to klasicky,
a to mechanicky likvidáciou v technickej repe a chemicky ich reguláciou
v husto siatych obilninách, ktorá je zatiaľ stopercentne úspešná.
Regulácia zaburinenosti repy cukrovej zemiakmi
zo zberových strát
V ďalšom roku po zbere nepredstavovali vo vegetácii
pokračujúce zemiaky zo zberových strát na Slovensku ešte donedávna
žiaden problém. Na veľkých plochách sa pestovali v lokalitách, kde
pravidelne v zime vymrzli. V súčasnosti, pri rozšírení pestovania
do južnejších oblastí sa stretávame s ich výskytom v následných
plodinách. Zaburiňujúce zemiaky ochudobňujú repu cukrovú o vodu
i živiny a môžu mať negatívny vplyv na úrodu. Okrem priamej konkurencie
môžu slúžiť ako most pre háďatká, narúšajú ich prirodzený pokles
v nasledujúcich porastoch. Prítomnosť zaburiňujúcich zemiakov môže
tiež spôsobovať odrodové znečistenie budúcich sadbových porastov
zemiakov predstavovať zdroj vírusovej nákazy, a to aj pre iné plodiny.
Z uvedených dôvodov vyplýva nutnosť regulovať zaburiňujúce zemiaky.
Dôvodom navyše je, že Slovenská republika má štatút územia, kde
sa nevyskytuje ,choroba - krúžkovitosť zemiakov (významná výhoda
pre ich pestovateľov, vzhľadom na možný vývoz do štátov Európskej
únie). Bolo by prinajmenšom nerozvážne, prísť o túto výhodu z nejakej
inej príčiny, akou je napr. nedodržanie odrodovej čistoty. Samoregulácia
výskytu zaburiňujúcich zemiakov mrazom a pásavkou zemiakovou nebýva
každoročné úspešná. Preto treba riešiť problém herbicídnou ochranou
porastu programovane, tak, ako pri regulácii podslnečníka Theofrastovho.
Herbicídy je potrebné aplikovať, keď sú zemiaky vysoké
10 cm, pričom v repe cukrovej sa najlepšie osvedčilo následné ošetrenie
- prvá aplikácia: 15 g.ha-1 triflusulfuron-methyl (0,03 kg.ha-1
SAFARI 50 DF) + 100 - 115 g.ha-1ethofumesate s nejakým kontaktným
herbicídom (napr.: 1,1 l.ha-1 P-Etho + olej: TREND, REPKOL, alebo
0,9 l.ha-1 Betanal expert a pod.) - druhá aplikácia: 15 g.ha-1 triflusulfuron-methyl
(0,03 kg.ha-1 SAFARI 50 DF) + 135 g.ha-1 etholfumesate s kontaktným
herbicídom (napr.: 1,4 l.ha-1 D-Etho, + olej: TREND, REPKOL, alebo
1,2 l.ha-1 Betanal expert a pod.), + 60 g.ha-1 clopyralid (0,2 l.ha-1
Legend 30 a pod.). Tretia aplikácia: je veľmi podobná druhej, odporúčame
zhodné dávky triflusulfuron-methyl a clopyralid, zvýšime iba dávku
ethofumesate na 170 g.ha-1 a prípadne ešte nejakého ďalšieho kontaktného
prípravku, podľa škály zaburinenosti. Dosiahneme dobrý výsledok
pri znížení vitality vňate zemiakov. Úspešnosť regulácie závisí
od veľkosti hľúz zemiakov, ich poškodenia, hĺbky ich umiestnenia
v pôde, ale aj ich odrody (podobne je to aj pri topinanbure). Pri
zaburinenosti repy cukrovej skorými odrodami zemiakov stačí na ich
reguláciu pridať do základnej herbicídnej zmesi clopyralid.
V južných oblastiach Slovenska hľuzy zemiakov po
regulácii v repe cukrovej nie sú vždy natoľko oslabené, aby ich
dcérske hľuzy počas nasledujúcej zimy vymrzli. Nami odporúčaná kombinácia
je značne razantná, a preto musíme rátať s tým, že spôsobí fyziologický
stres repy cukrovej, čo sa prejaví na jej úrode. najjednoduchšie
opatrenie je nesiať repu po zemiakoch. Podstatne ľahšie eliminujeme
zemiaky v husto siatych obilninách s účinnou látkou clopyralid (Legend
300, Lontrel 300), prípadne posilnení v kombinácii s triallate (Avadex
EC).
V ROUNDUP READY systéme sú zemiaky v repe cukrovej
zregulované bez problémov, v podstate už po prvej aplikácii. V prípade
povolenia pestovania GMO odrôd bude najvhodnejším opatrením nepestovať
vzájomne sa zaburiňujúce kultúrne plodiny s rovnakou, transgénne
získanou toleranciou v jednom regióne alebo aspoň podniku.
Regulácia zaburinenosti repy cukrovej kultúrnymi
plodinami patrí k finančne najnáročnejším, preto sme sa rozhodli
podať aspoň zbežnú informáciu ako sa budú aj v prípade pestovania
GMO odrôd repy cukrovej regulovať v neselektívnych systémoch pestovania.
Veríme, že to pomôže agronomickej verejnosti vytvoriť si objektívny
názor a postoj na GMO repu cukrovú (tolerantnú voči neselektívnym
herbicídom) aspoň z hľadiska technológie regulovania zaburinenosti.
Pri tvorbe názoru nebudú odkázaní iba na účelové informácie, či
na svoje skúsenosti s neselektívnymi herbicídmi zo sadov a vinohradov.
Vystavené 2. 6. 2003
|
