Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Invázne buriny, ktorých dovoz do EÚ je zakázaný - 3. časť

13-03-2017
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OOR Topoľčany

Podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2016 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014, ktoré bolo publikované v Úradnom Vestníku Európskej Únie L 189/4 z 14.7.2016, bolo zaradených medzi invázne nepôvodné druhy rastlín vzbudzujúce obavy Únie 14 rastlín. ÚKSÚP ich označil ako invázne buriny, ktorých dovoz do EÚ je zakázaný.

V predchádzajúcich článkoch sme opísali Baccharis halimifolia,  Lysichiton americanus a Parthenium hysterophorus, Cabomba caroliniana (Kabomba karolínska), Eichhornia crassipes (Eichhornia nafúknutá – vodný hyacint) a Hydrocotyle ranunculoides (Pupkovník). Teraz opíšeme Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major), Ludvigie (Ludwigia grandiflora a Ludwigia peploides) a Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum).

Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Patrí do čeľade Hydrocharitaceae. Pôvodom je z južnej časti Afriky, introdukovaná bola do Austrálie, na Nový Zéland, do Ázie ale aj Európy (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Švajčiarsko a Veľká Británia). Na Slovensku výskyt nie je známy. Je to trváca ponorená vodná rastlina, zakorenená v substráte na dne, ktorá môže dorásť až do výšky 5 metrov. V čistých vodách rastie aj v hĺbke do 6,5 m, v zakalených vodách len v 1 meter hlbokých. Má početné vláknité korene, ktoré vyrastajú a vetvia sa zo stonky a rizómy, ktorými je pripevnená na dne. Stonky, ktoré dorastú až k hladine sú krehké a slabo rozvetvené, s priemerom 3-5 mm a zakrivené smerom ku dnu. Listy sú 5-20 mm dlhé, 2-3 mm široké a vyrastajú striedavo okolo celej stonky. Na konci sú zúžené a zahnuté smerom ku stonke (pri nízkom pH vody sú nezahnuté). Samičie kvety sú veľmi malé, s troma lupienkami, jasnobiele, vyrastajúce na skoro priesvitnej bielej stonke nad hladinu. Vytvára husté porasty, ktoré bránia prieniku svetla pre iné druhy rastlín a populácie vodných bezstavovcov.

Vyskytuje sa v čistých stojatých (jazerá, mokrade, vodné kanály, pobrežné časti) alebo pomaly tečúcich vodách s bahnitým alebo pieskovým dnom. Preferuje skôr chladnejšie vody s teplotou 20 – 23 °C, s maximom 25 °C. Na živiny nie je náročný (toleruje aj relatívne vysoké pH), ale vyžaduje dobrú svetelnú priepustnosť vody. Rozširuje sa vegetatívne – úlomkami stonky, ktoré sú unášané vodou alebo člnmi a loďami, ktoré sa ponad porasty druhu plavia.

Na odstraňovanie rastlín sa využívajú chemické metódy – aplikácia herbicídu s účinnou látkou diquat ale aj mechanické spôsoby, najmä bagrovanie rastlín mechanickým spôsobom alebo sacím bagrom.

Obr. 1: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Obr. 1: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Obr. 2: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Obr. 2: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Obr. 3: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Obr. 3: Sifónovec machovitý (Lagarosiphon major)

Ludvigia (Ludwigia grandiflora a Ludwigia peploides)

Patria do čeľade Onagraceae.

Ludwigia grandiflora pochádza z Južnej Ameriky. Rozšírila sa už do Severnej Ameriky, Afriky a oblasti Európy, kde je evidovaná v Belgicku, Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Španielsku a Nemecku.  Druh zo Slovenska nie je známy.

Je to trváca vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ale dokáže rásť aj na vlhkých lúkach. Má vysokú toleranciu na výšku vodnej hladiny. Stonky sú hladké až riedko plstnaté, rastú horizontálne vo vode alebo na povrchu bahna a vyrastajú aj nad vodnú hladinu. Listy sú striedavé, vyrastajú husto dookola stonky a z pohľadu zvrchu vyzerajú ako ružica listov na vodnej hladine. V čase kvitnutia sa listy predlžujú na kopijovité alebo elipsové. Druh tvorí dva typy koreňov – 1. typ sú korene udržiavajúce rastlinu v substráte na dne a prijímajúce výživné látky a 2. typom sú adventívne korene vyrastajúce pozdĺž stonky, ktoré prijímajú kyslík z vody a slúžia na zakorenenie úlomkov stonky. Kvety sú žiarivo žlté, s priemerom 2-5 cm, s 5-timi lupienkami, vyrastajúce z pazúch listov v júni až septembri. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien. Preferuje stojaté (rybníky, jazerá, kanály, priekopy) alebo pomaly tečúce vody, ale dokáže rásť aj na vlhkých lúkach. Rastie v rôzne hlbokých vodách, eutrofných aj oligotrofných. Rozmnožuje sa generatívne – semenami, ale aj vegetatívne rozrastaním poplazmi a tvorbou dcérskych rastlín, alebo úlomkami stonky.

Obr. 4: Ludwigia grandiflora

Obr. 4: Ludwigia grandiflora

Obr. 5: Ludwigia grandiflora

Obr. 5: Ludwigia grandiflora

Ludwigia peploides pochádza z Ameriky, kde sa prirodzene vyskytuje v južnej, severnej aj strednej Amerike. Rozšírila sa už do Ázie (Thajska), Austrálie a Indonézie, na Madagaskar, a do oblasti Európy, kde je evidovaná v Belgicku, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Grécku, Holandsku, Španielsku a Turecku. Na Slovensku nie je známa.

Ludwigia peploides je trváca vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Stonky sú hladké až riedko plstnaté, rastú horizontálne vo vode alebo na povrchu bahna a vyrastajú aj nad vodnú hladinu (sú viac plazivé a položené oproti druhu Ludwigia grandiflora, ktorá ich má viac vzpriamené). Listy sú striedavé, vyrastajú husto dookola stonky a z pohľadu zvrchu vyzerajú ako ružica listov na vodnej hladine, môžu byť až 10 cm dlhé. V čase kvitnutia sú listy oválne alebo elipsové. Druh tvorí dva typy koreňov – 1. typ sú korene udržiavajúce rastlinu v substráte na dne a prijímajúce výživné látky a 2. typom sú adventívne korene vyrastajúce pozdĺž stonky, ktoré prijímajú kyslík z vody a slúžia na zakorenenie úlomkov stonky. Kvety sú žiarivo žlté, s priemerom 1 – 3 cm (sú menšie ako pri druhu Ludwigia grandiflora), s 5-timi lupienkami, vyrastajúce z pazúch listov v júni až septembri. Plodom je tobolka s množstvom drobných semien.

Biotopy výskytu sú stojaté (rybníky, jazerá, kanály, priekopy) alebo pomaly tečúce vody, ale dokáže rásť aj na vlhkých brehoch. Rastie v rôzne hlbokých vodách, eutrofných aj oligotrofných. Rozmnožuje sa generatívne – semenami, ale aj vegetatívne rozrastaním poplazmi a tvorbou dcérskych rastlín, alebo úlomkami stonky.

Obr. 6: Ludwigia peploides

Obr. 6: Ludwigia peploides

Pri oboch druhoch sú možné mechanické spôsoby odstraňovania, ale hrozí pri nich vytvorenie úlomkov stoniek rastlín, ktoré sa vodou dostanú na nové lokality a opäť zakorenia. Využívajú sa herbicídy, ale tie môžu negatívne ovplyvniť aj iné druhy rastlín alebo živočíchy.

Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum)

Patrí do čeľade Haloragaceae. Pôvodom je druh z povodia Amazonky (Južná Amerika), ale v súčasnosti sa vyskytuje už na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Na Slovensku výskyt nie je známy. Ide o vodnú trvácu rastlinu. Jej modrozelené až sivozelené listy vyrastajú v praslenoch okolo celej stonky, vždy po 4 až 6 listov. Ponorené listy sú dlhé 1,5 až 3,5 cm, hlboko vykrajované s množstvom (20 – 30) úzkych lalokov a majú tvar „papagájovho pierka“. Pri pohľade na rastlinu zhora, vyzerá ako malý ihličnatý strom. Listy vyrastajúce nad vodnú hladinu sú väčšie, 2 až 5 cm dlhé s menším počtom lalokov na listoch, len 6 – 18.Kvety (samičie) sa tvoria na jar, keď je už ohriata voda, sú ružovo biele a vyrastajú z pazúch listov rastúcich nad hladinou. Mimo územia Ameriky rastlina nevytvára samčie kvety a v našich podmienkach nie je plodná. Rastie v riekach, rybníkoch, jazerách alebo kanáloch, najčastejšie v okolí ich brehov, prevažne vo vodách s vyšším obsahom živín. Preferuje skôr teplejšie oblasti. Rozmnožuje sa výlučne vegetatívne. Rastie z úlomkov stonky, ktoré sú roznášané vodou a vytvára husté porasty po celom dne.

Herbicídy pri tomto druhu nie sú veľmi využívané, lebo povrch rastliny má tenkú povoskovanú vrstvu, ktoré ju chránia pred pôsobením herbicídov. Je možné ich aplikovať len na časti porastov, ktoré vyrastajú nad vodnú hladinu a najmä na mladé porasty a je potrebné zásah niekoľkokrát opakovať. Mechanické odstraňovanie kosením alebo rozsekaním rastlín len môže uľahčiť jej šírenie. Pri použití týchto metód je nevyhnutné odstrániť všetky časti rastlín. Je možné využiť aj vytrhávanie rastlín.

Obr. 7: Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum)

Obr. 7: Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum)

Obr. 8: Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum)

Obr. 8: Stolístok vodný (Myriophyllum aquaticum)