Nebezpečné a vytrvalé druhy burín - 3. časť
Nebezpečné a vytrvalé buriny v našich podmienkach rastú na rôznych stanovištiach. Mnohé z nich sú poľné buriny, iné nachádzame iba na lúkach, popri cestách, v lesoch a niektoré sú dokonca vzácne, lebo sa ich početnosť znížila. Zo všetkých vymenovaných druhov burín: bodliak ovisnutý, ihlica tŕnitá, lopúch plstnatý, palina obyčajná, pichliač roľný, pŕhľava dvojdomá, pýr plazivý, ruman roľný, štetka laločnatá, štiav menší a vratič obyčajný, dnes opíšeme posledné štyri.
Ruman roľný (Anthemis arvensis)
Patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho areál rozšírenia je takmer celá Európa, povodie horného Donu a dolného Dnepra, v severnej Afrike, Malej Ázii, Iráne. Druhotne v Severnej Amerike, Austrálii a Novom Zélande. U nás v poľnohospodárskych oblastiach. Je to poľná burina, rastie aj na úhoroch a iných antropicky ovplyvňovaných miestach. Zväčša na pôdach chudobnejších na živiny.
Rastliny sú jednoročné byliny. Stonky majú väčšinou priame, 10–60 cm vysoké, riedko až husto chlpaté, zriedka až vlnaté alebo lysé, zvyčajne už v spodnej časti bohato rozkonárené. Listy sediace, v obryse podlhovasto vajcovité, 2× perovito strihané, riedko pritlačeno chlpaté až skoro lysé. Úbory koncové, jednotlivé na koncoch výhonkov, 2–3,5 cm v priemere, zákrov viacradový, miskovitý, zákrovné listene podlhovasté, tupé. Jazykovité kvety 8–15, biele, rúrkovité kvety žlté. Kvitne od mája do októbra. Nažky ihlanovité, 1,5–3 mm dlhé, tupo štvorhranné, s 10 nevýraznými rebrami, v hornej časti uťaté, bez límca. Napriek rozšíreniu je to menej nebezpečná vytrvalá burina. Pod vplyvom intenzifikácie poľnohospodárstva ustupujúci druh.
| Ruman roľný (Anthemis arvensis) FOTO – ÚKSÚP |
Štetka laločnatá (Dipsacus laciniatus)
Patrí do čeľade štetkovité (Dipsacaceae). Vyskytuje sa v južnej a strednej Európe - po severné Nemecko a severné Poľsko, južné Rusko, Kaukaz, Malá Ázia, Irán, Stredná Ázia. Zavlečená je aj do Severnej Ameriky. U nás rastie roztrúsene v teplejších oblastiach. Rastie na lúkach a pastvinách, násypoch, okolo ciest, na hrádzach vodných plôch aj na rumoviskách, v pásme od nížin do pahorkatín.
Je to dvojročná bylina, 80–150(–200) cm vysoká, byľ priama, hore vetvená, ostnatá, obrátene vajcovité listy prízemnej ružice za kvetu odumreté, listy na byli perovito laločnaté až perovito strihané, na báze zrastené, v obryse eliptické až kopijovité. Hlávky až 7 cm dlhé, valcovité až vajcovité, listene ostnaté, nanajvýš rovnako dlhé ako hlávka, koruna biela alebo ružovkastá. Kvitne od júla do septembra. Plodom je nažka. Vytrvalá burina.
| Štetka laločnatá (Dipsacus laciniatus) FOTO – ÚKSÚP |
Štiav menší (Rumex acetosella)
Patrí do čeľade stavikrvovité (Polygonaceae). Rastie v Európe, na Sibíri, na Ďalekom východe, v Japonsku, v južnom Grónsku, na severe Afriky, druhotne takmer na celom svete. Vyhovujú jej suché lúky, na živiny chudobné trávniky, polia, vychodené cesty, popri skalách, piesčiny, na pôdach nevýživných, nevápnitých, piesčitých, kyslých, suchých.
Štiav menší je vytrvalá, dvojdomá, 10 až 40 cm vysoká bylina. Byľ zväčša priama, často s červeným nádychom. Listy čiarkovité, kopijovité, obrátene kopijovité alebo vajcovité, na báze oštepovité alebo šípovité, lalokov niekedy aj viac, stopkaté, často s červeným nádychom. Kvety jednopohlavné, červené, usporiadané do štíhlej metliny, krovky malé, sotva kryjúce plod, žltohnedé až hnedé. Kvitne v máji až júli. Vytrvalá burina.
| Štiav menší (Rumex acetosella) FOTO – ÚKSÚP |
Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare)
Patrí do čeľade astrovizé (Asteraceae). Areál rozšírenia je Európa, mierne pásmo Ázie (až na Ďaleký východ), zavlečený aj do Severnej Ameriky. Pôvodný je pravdepodobne v Stredomorí, odkiaľ sa rozšíril do všetkých súčasných oblastí výskytu. U nás sa vyskytuje vo veľkom množstve až všeobecne, predovšetkým v teplejších oblastiach, v horách ojedinele. Rastie na okrajoch lesov, na okrajoch ciest, na úhoroch, v lomoch, na železničných násypoch, rumoviskách a brehoch vodných tokov.
Vytrvalá bylina je 30–120 cm vysoká, byľ väčšinou priama, husto olistená, päťhranná, s červeným nádychom, listy striedavé, dolné stopkaté, stredné a horné sediace, pretŕhane perovito strihané, lístky perovito dielne, zubaté. Úbory terčovito sploštené, 25–60 v hustom chocholíkovitom kvetenstve, kvety iba trubičkovité (zriedka okrajové jazykovité), zlatožlté. Kvitne od júla do septembra. Plodom je nažka. Vytrvalá burina.
Vratič je dobre známou liečivou aj magickou rastlinou, zmienky o jeho účinkoch nájdeme takmer vo všetkých starých herbároch. Kvety slúžili aj ako farbivo na látky, získavala sa z nich farba žltá, zelená a hnedá.
Vratič obyčajný slúži ako živná rastlina pre fúzača Phytoecia nigricornis.
| Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare) FOTO – ÚKSÚP |
