Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Invázne buriny - Glejovka americká (Asclepias syriaca)

20-01-2016
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP OOR Topoľčany

Patrí do čeľade Asclepiadaceae - glejovkovité

Táto burina bola zaradená medzi invázne až v roku 2014. U nás sa najskôr pestovala ako medonosná a okrasná rastlina, pochádza zo severnej Ameriky, kde sa používala aj ako textilná rastlina podobne ako bavlník (čeký názov klejicha hedvábna alebo vatočník). Na našom území sa rozširuje na južnom Slovensku a na Zemplíne. Rastie na rumoviskách, pri cestách a železničných násypoch, na okrajoch viníc, v okolí záhrad. Má rada pôdu ľahkú, vysýchavú, slnko aj polotieň.

Glejovka americká <em>Asclepias syriaca</em>

Glejovka americká (Asclepias syriaca)
foto: Roľnícke noviny

Glejovka americká je trváca, opadavá, hlboko koreniaca rastlina s priamou nerozvetvenou byľou. Dorastá do výšky 1 až 2 m. Dutá byľ je oblá, jemne ochlpená, vyrastá z plazivého podzemku. Listy sú protistojné, na krátkych stopkách. Podlhovasto pretiahnuté čepele sú dlhé 15 až 20 cm a široké 5 až 10 cm na báze okrúhle na konci mierne špicaté, okraj listov je celistvý. Na líci sú listy hladké, na rube jemne chlpaté. Zaujímavosťou glejovky je motýľ monarch sťahovavý vyskytujúci sa práve v Severnej Amerike, pre ktorého je glejovka jedinou rastlinou na ktorú kladú samičky tohto motýľa vajíčka a mladé húsenice sa živia listami glejovky. Rastlinné šťavy glejovky, ktoré sú jedovaté pre človeka aj ostatné živočíchy, húseniciam monarchu neškodia, práve naopak chránia ich pred požieraním vtákmi. Súkvetie tvorí poľoguľovité okolíky s počtom asi 30 obojpohlavných päťpočetných voňavých kvetov ružovej až fialovej farby. Kvitne od júna do augusta a je obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle. Stavba kvetu je však pre včely ťažšie prístupná, preto sa od pestovania glejovky ako medonosnej rastliny upustilo. Plody sú veľké nafúknuté podlhovasté mechúriky dlhé 8 až 11 cm, široké 2 až 3 cm, špicaté, plstnaté. Otvárajú sa brušným švom. Semená sú vajcovité, zploštené, 9 – 10 mm dlhé, s krídlatým okrajom, svetlo hnedé, s dlouhým, hodvábne lesklým bielym páperím. Páperie sa používalo ako náhrada bavlny do vypchávok v bežnom oblečení a počas 2. svetovej vojny sa používalo na vypchávky záchranných viest. Nápadné mechúrikovité plody sa tiež používali k výrobe ozdôb alebo dámskych šatových doplnkov. Pri poranení rastlina uvoľňuje biele latexové mlieko ( v bývalom Sovietskom zväze bola pestovaná na kaučuk aj olej). Semeno obsahuje až 24 % oleja. Využitie glejovky bolo rôzne, v minulosti bola často pestovaná ako okrasná rastlina, sú záznamy že už v 18. storočí sa pestovala v zámockom parku v Lánoch v Českej republike. Byľ sa využívala na textilné vlákna podradnej kvality. Podzemok glejovky  sa používal v liečiteľstve pre obsah glykozidov asclepiadin a vincetoxin. V nižších dávkach pomáha pri zahlienení, vo vyšších dávkach  spôsobuje zvracanie a preháňenie (Asclepios bol grécky boh liečiteľstava). Mlieko, ktoré roní glejovka, može tiež spôsobiť svrbenie kože. Rastlina je nebezpečná aj pre pasúce sa zvieratá, vo väčších množstvách môže spôsobiť tráviace problémy až zadusenie. V Severnej Amerike sa používajú mladé výhonky a nerozkvitnuté súkvetia na jedenie (podobne ako špargľa). Je ich však treba krátko povariť aby sa z nich vyluhovali toxické látky. Nerozkvitnué súkvetia je možné fritovať.

Nebezpečenstvo predstavuje ako poľná burina v širokoriadkových plodinách. Šíri sa podzemkom aj semenami a tým je jej likvidácia veľmi náročná. Tvorí rozsiahle kolónie rastlín, ktorých korene vylučujú alelopaticky pôsobiace látky obmedzujúce rast ďalších burín ale hlavne obilnín.

Z agronomického hľadiska treba glejovku americkú zaradiť k dvojklíčnolistovým, trvácim hlbokokoreniacim druhom burín, kam patria napr. pichliač roľný alebo pupenec roľný. Tieto druhy burín sú úspešne obmedzované intenzívnou kultiváciou. Striedaním podmietky a orby sa podzemky glejovky oslabujú. Minimalizácia napomáha jej šíreniu. Prvé jedince je možné odstrániť mechanicky alebo bodovou aplikáciou glyfosatov do začiatku kvitnutia. Dobrý účinok majú aj  triclopyr, dicamba a fluroxypyr, prípadne 2,4-D v kombinácii s picloramom alebo dicambou.