Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Invázne buriny

15-01-2016
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP OOR Topoľčany

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z  22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov považuje za hrozbu pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ktorú predstavujú invázne nepôvodné druhy, vrátane vážnych vplyvov na pôvodné druhy a štruktúru a fungovanie ekosystémov, a to zmenou biotopov, predátorským správaním, konkurenciou, prenosom chorôb, nahradením pôvodných druhov vo významnej časti ich oblasti výskytu a genetickými vplyvmi prostredníctvom hybridizácie. Okrem toho môžu mať invázne nepôvodné druhy významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo. Hrozbou pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ľudské zdravie alebo hospodárstvo sú iba živé jedince a ich časti, ktoré sa môžu rozmnožovať, a preto by len tieto mali podliehať obmedzeniam podľa tohto nariadenia.

Objavenie sa nepôvodných druhov, či už zvierat, rastlín, húb alebo mikroorganizmov, na nových miestach nie vždy vzbudzuje obavy. Významná podskupina nepôvodných druhov sa však môže stať inváznou a môže mať závažný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj iný sociálny a hospodársky vplyv, ktorému by sa malo zabrániť. Približne 12 000 druhov v životnom prostredí Únie a v iných európskych krajinách je nepôvodných, z čoho je podľa odhadov zhruba 10 až 15 % inváznych. Invázne nepôvodné druhy predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, najmä v geograficky a evolučne izolovaných ekosystémoch, ako sú malé ostrovy. Riziká, ktoré takéto druhy predstavujú, sa môžu zvyšovať v dôsledku rastúceho svetového obchodu, dopravy, cestovného ruchu a zmeny klímy. Niektoré druhy migrujú prirodzene v reakcii na zmeny životného prostredia. Tieto druhy by sa nemali považovať za nepôvodné druhy v ich novom prostredí, a mali by byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa malo sústrediť len na druhy, ktoré boli do Únie introdukované v dôsledku ľudského zásahu.

Vzhľadom na veľké množstvo inváznych nepôvodných druhov je dôležité zabezpečiť, aby sa prioritne riešila podskupina inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú považované za druhy vzbudzujúce obavy Únie. Preto by sa mal stanoviť a pravidelne aktualizovať zoznam takýchto inváznych nepôvodných druhov považovaných za vzbudzujúce obavy Únie (ďalej len „zoznam Únie“). Invázny nepôvodný druh sa má považovať za vzbudzujúci obavy Únie, ak škody, ktoré spôsobuje v postihnutých členských štátoch, sú natoľko významné, že odôvodňujú prijatie vyhradených opatrení uplatniteľných pre celú Úniu vrátane členských štátov, ktoré zatiaľ neboli alebo dokonca pravdepodobne ani nebudú postihnuté. Na zabezpečenie toho, aby identifikácia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie ostala primeraná, by sa mal zoznam Únie stanoviť a aktualizovať postupne a mal by sa sústrediť na druhy, ktorých zaradením do zoznamu Únie by sa účinne a nákladovo efektívnym spôsobom zabránilo nepriaznivým vplyvom týchto druhov alebo by sa ich nepriaznivé vplyvy minimalizovali alebo zmiernili. Vzhľadom na to, že druhy v rámci tej istej taxonomickej skupiny majú často podobné ekologické požiadavky a môžu predstavovať podobné riziká, malo by v prípade potreby byť možné do zoznamu Únie zaradiť taxonomické skupiny druhov.

V národnej legislatíve Slovenskej republiky podľa zákona 543/202 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sú invázne druhy tie, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť. Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu. Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov. Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch ničenia inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania (vegetatívne, generatívne alebo oba spôsoby), početnosť na lokalite (výskyt jednotlivý, skupinový, masový, monokultúra), charakter a situovanie stanovišťa (najmä rovina, svah, blízkosť toku, typ pozemku), ohrozenosť a veľkosť lokality, ako i ďalšie biologické vlastnosti druhu.

Podľa vyhlášky č.158/2014 ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bol zoznam inváznych druhov rastlín rozdelený do dvoch základných skupín: bylinné druhy  a dreviny. Vyhláška nadobudla účinnosť 15.júna 2014.

Bylinné druhy zahŕňajú sedem druhov s nasledovnými spôsobmi ich rozmnožovania:

slovensky
latinsky
spôsob rozmnožovania
Ambrosia artemisiifolia
generatívne
Asclepias syriaca
generatívne a vegetatívne
Fallopia spp.(syn.Reynoutria)
vegetatívne
Heracleum mantegazzianum
generatívne
Impatiens glandulifera
vegetatívne aj generatívne
Solidago canadensis
vegetatívne aj generatívne
Solidago gigantea 
vegetatívne aj generatívne

Dreviny zahŕňajú štyri druhy s nasledovnými spôsobmi ich rozmnožovania:

slovensky
latinsky
spôsob rozmnožovania
Ailanthus altissima
generatívne a vegetatívne
Amorpha fruticosa
generatívne a vegetatívne
Lycium barbarum
generatívne a vegetatívne
Nenungo aceroides
generatívne

Vyhláška určuje aj spôsob odstraňovania inváznych druhov rastlín.

Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch odstraňovania inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania, početnosť na lokalite, charakter a situovanie stanovišťa, ohrozenosť a veľkosť lokality, fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti druhu. Odstraňovanie druhu ambrózia palinolistá je potrebné vykonať už pred rozkvitnutím, najneskôr do 1. júla bežného roku.

Mechanický spôsob odstraňovania sa uplatňuje najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu na lokalite alebo pri výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach:    - Vykopávanie je vhodné pre všetky druhy inváznych burín. V prípade druhov rozmnožujúcich sa vegetatívne aj generatívne je výkop potrebné realizovať v období pred ich kvitnutím. V prípade druhu boľševník obrovský je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, pričom výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm. V prípade druhov pohánkovec a slnečnica hľuznatá je potrebné výkop realizovať tak, aby v zemi nezostali zvyšky koreňov, z ktorých je rastlina schopná v pôde regenerovať.

- Vytrhávanie je vhodné na odstraňovanie semenáčikov rastlín a mladých rastlín na lokalitách s výskytom druhov rozmnožujúcich sa vegetatívne aj generatívne okrem pohánkovca.

- Pastenie je vhodné na lokalitách s výskytom druhov rozmnožujúcich sa vegetatívne aj generatívne okrem pohánkovca. Pasením hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz sa odstraňuje vegetatívna fáza vývoja rastlín a mechanicky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. Pasením sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov k ich úplnému odstráneniu nedochádza.

Pasenie sa neodporúča vo fáze tvorby semien druhu boľševník obrovský, pretože pasúce sa zvieratá roznášajú semená na svojich telách alebo trusom, a tým prispievajú k jeho ďalšiemu rozširovaniu na lokalite.

- Orba je vhodná na poľnohospodársky využívaných stanovištiach pre druhy rozmnožujúce sa vegetatívne aj generatívne okrem pohánkovca. Porast je potrebné poorať v období pred kvitnutím. Po orbe je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný.

V prípade druhu ambrózia palinolistá sa odporúča osiatie plochy lucernou siatou alebo mätonohom trvácim.

- Kosenie a mulčovanie je vhodné pre všetky druhy. Porast je potrebné pokosiť a pomulčovať pred kvitnutím. Vhodné je opakované kosenie a mulčovanie v priebehu sezóny.

- Sekanie - tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky. Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu. Sekanie je potrebné vykonávať v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, keď môže byť rastlina po takom zásahu odstránená celá.

- Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí - tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Realizuje sa na kvitnúcich jedincoch a po odkvitnutí rastliny približne v štádiu tvorby zelených semien. Potrebné je dbať, aby semená pri manipulácii s nimi nevypadávali. Súkvetie a súplodie je po odstránení potrebné spáliť. Zrezaním alebo odstrihnutím súkvetia a súplodia jeden až dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny. Pretože rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie a následne aj súplodie, je taký zásah potrebné niekoľkokrát za rok zopakovať.

- Výrub sa uplatňuje pre dreviny. Výrub je potrebné vykonávať mimo vegetačného obdobia od 1.októbra do 31. marca. Zvyčajne sa kombinuje s chemickým spôsobom odstraňovania. Aby bolo potlačené následné zmladenie zo spiacich púčikov, aplikuje sa na čerstvú reznú ranu náter koncentrovaného herbicídu alebo riedeného maximálne do pomeru 1:1 s účinnou látkou glyfosat.

Chemický spôsob odstraňovania sa uplatňuje najmä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase najväčšej tvorby listovej plochy. Na odstránenie rastlín možno využiť povolené prípravky na ochranu rastlín (herbicídy). Zvyčajne je potrebné vykonať opakovanú aplikáciu po ďalšom vzídení nových jedincov. Chemický spôsob odstraňovania je vhodný pre všetky druhy inváznych rastlín. V prípade druhov rozmnožujúcich sa len vegetatívne (pohánkovce) je vhodné ponechať rastlinu počas vegetačného obdobia bez zásahu a chemický postrek aplikovať na jeseň do príchodu mrazov. Ošetrený porast je potrebné ponechať cez zimu premrznúť a potom odstrániť. Pri druhoch s hrubšou stonkou možno využiť aj metódu vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda). Dávkuje sa v dávke 2 ml koncentrovaného herbicídu (480 g/l) na jeden vpich alebo zásek. Počet vpichov alebo zásekov je závislý na hrúbke stonky – 1 vpich/zásek na 7,5 cm obvodu. Termín aplikácie je mesiac júl. Likvidované jedince sa odstraňujú až po úplnom odumretí, zvyčajne po dvoch rokoch od aplikácie, aby sa predišlo koreňovej výmladnosti. V prípadoch možného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo reálnej hrozby vzniku škody na majetku vplyvom pádu suchých konárov alebo kmeňov ešte neodumretých jedincov sa odporúča primerane odľahčiť korunu orezom časti konárov, alebo odrezaním kmeňa pri dodržaní bezpečnostných predpisov, ale následne je nevyhnutné vykonať zásahy metódou vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda), alebo záseku do stonky s okamžitým vpravením koncentrovaného herbicídu do záseku do koreňových výmladkov.

Kombinovaný spôsob odstraňovania. Uplatňuje sa predovšetkým na plošne rozsiahlych, vysokých a hustých porastoch, kde samotná chemická aplikácia už nie je účinná. Najskôr sa porasty mechanicky odstránia (vypílením, zrezaním, vysekaním alebo kosením) a na regenerujúce časti rastlín sa aplikuje vhodný prípravok na ochranu rastlín. Kombinovaný spôsob odstraňovania je vhodný pre druhy inváznych rastlín rozmnožujúce sa vegetatívne aj generatívne okrem pohánkovca.