Po zasiatí repky ozimnej na jeseň v roku 2014 budú musieť pestovatelia venovať viac času monitorovaniu výskytu škodlivých činiteľov v novozaložených porastoch repky ozimnej. Čiastočný zákaz používania niektorých účinných látok (neonikotinoidov) v moridlách, ktoré dobre účinkovali proti dôležitým škodcom repky sa môže prejaviť už v tomto roku. Pri použití nemoreného osiva môžu byť porasty po vzídení výrazne poškodené skočkami (kapustovou, čiernou, čiernonohou), krytonosom kapustovým, piliarkou repkovou, kvetárkou kapustovou, skočkou repkovou i krytonosom čiernym.

Najmä kvetárka kapustová v minulom roku výrazne poškodzovalo korene repky na viacerých lokalitách na Slovensku. Počet poškodených koreňov bol od 0 do 50 %, ale pri nemorení osiva hrozí aj 100 percentné poškodenie koreňov. Po veľmi dlhom čase na jar v tomto roku boli na niektorých lokalitách v Nitrianskom a v Trnavskom kraji pozorované rastliny poškodené krytonosom čiernym (Ceuthorynchus picitarsis).

Krytonos čierny patrí medzi príležitostných škodcov repky a môže lokálne spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Chrobáky nalietavajú do repkových porastov od polovice septembra. Veľké škody spôsobujú larvy, ktoré vyžierajú chodbičky v dužine stonky, prežierajú sa až do koreňového krčka a ničia vegetačný vrchol. Poškodenie rastlín je dobre vidieť najmä v jarnom období. Poškodené rastliny sú zakrpatené (bonsajovité repky), nemajú hlavnú stonku a vytvárajú veľa bočných výhonov.

Veľké škody na vzchádzajúcich rastlinách repky ozimnej vedia spôsobiť aj skočky. Najmä pri nerovnomernom vzchádzaní rastlín dokážu skočky zdecimovať porasty repky olejky za veľmi krátky čas.

Krytonos kapustový, ktorý vytvára na koreňovom krčku rastlín kapustovitých rastlín hálky v našich podmienkach už dlhšie obdobie nebol pozorovaný. Pri používaní nemoreného osiva je jeho znovu objavenie sa, len otázkou niekoľkých rokov.

Všeobecne môžeme povedať, že ohrozené sú všetky oblasti do nadmorskej výšky 500 m n. m. V týchto oblastiach je riziko poškodenia rastlín škodcami už na jeseň veľmi vysoké a preto bude potrebné monitorovať výskyt všetkých škodcov a včas insekticídne ošetriť porasty. Porasty sú najviac ohrozené už pri vzchádzaní a v rastovej fáze klíčnych listov. Už v tomto období musíme uvažovať, v prípade potreby, o nutnosti insekticídneho ošetrenia. K ošetreniu je vhodné použiť najmenej finančne náročné insekticídy (pyretroidy). S aplikáciou pyretroidov by v septembri už nemal byť problém z dôvodu zníženia ich účinnosti, ak sa aplikujú pri teplotách nad 23°C.

Pri poškodení koreňov a koreňového krčka rastlín repky hrozí riziko rozšírenia fómovej hniloby. Počas veľmi miernej zimy 2013/2014 korene poškodené kvetárkou kapustovou dobre regenerovali a fómová hniloba sa nevyskytla. Za vhodných podmienok však pri silnom napadnutí rastlín v jesennom období dochádza k výraznému oslabeniu rastlín čo výrazne zvyšuje riziko odumretia rastlín počas zimného obdobia. Prezimovanie oslabených rastlín je problematické jednak pri silných mrazoch počas zimy bez snehu, ako aj pri dlhotrvajúcej snehovej pokrývke. Nebezpečné je najmä poškodenie koreňového krčka rastliny.

Prvé symptómy fómovej hniloby a škvrnitosti na listoch v podobe bledých škvŕn s tmavým okrajom a s pyknidami (drobné, čierne bodkovité útvary) sa môžu objaviť už v skorších rastových fázach. Najškodlivejším prejavom fómovej hniloby na jeseň je napadnutie koreňových krčkov, na ktorom sa začne vytvárať korkovité pletivo. Vo vnútri koreňov dochádza k suchej hnilobe a k porušeniu cievnych zväzkov. Po narušení vodivých pletív rastliny núdzovo dozrievajú. Priebeh choroby urýchľuje väčšie množstvo zrážok na jeseň, mierna zima a snehová pokrývka porastov. Naopak malé množstvá zrážok na jeseň rozvoj infekcie spomaľujú.

Najviac sú ohrozené porasty, ktoré sú zakladané v blízkosti polí kde bola nedávno pozberaná repka a ostali tam infikované pozberové zvyšky rastlín. Na nich sa vytvárajú plodničky patogéna, v ktorých sa vytvárajú askospóry spôsobujúce primárnu infekciu rastlín. Repka je na infekciu najviac náchylná od štádia vzchádzania po štádium 6. listu. Na ostatné časti rastliny a tiež na susediace rastliny sa pyknospóry patogéna rozširujú najmä zrážkovou vodou.

Chemickú ochranu porastov repky ozimnej proti fómovej hnilobe je potrebné vykonať hneď po zistení prvých príznakov ochorenia. V poslednom období prevláda trend ošetrovania porastov na jeseň účinnými fungicídmi, ktoré majú zároveň aj morforegulačný účinok (Toprex). Proti fómovej hnilobe na jeseň môžeme tiež použiť fungicídy vyrobené na báze účinných látok tebuconazole (Mystic), boscalid + dimoxistrobin (Pictor), prothionazole + tebuconazole (Prosaro 250 EC, Tilmor), difenoconazole (Score), difenoconazole + paclobutrazol (Toprex).

Nebezpečným ochorením, ktoré sa môže vyskytnúť na mladých rastlinách repky je padanie klíčiacich rastlín. Ochorenie môže spôsobiť viacero patogénov: huby z rodu Pythium, Olpidium brassicae, Phoma lingam a Alternaria brassicae. Najčastejšie býva poškodený hypokotyl rastliny, na ktorom sa tvorí vodnatá škvrna, ktorá postupe zhnedne až sčernie. Hypokotyl sa zaškrtí, rastlina býva v týchto miestach nitkovito zúžená, stráca stabilitu, mechanickú pevnosť a padá. Koreňový systém napadnutých rastlín sa zle rozvíja, korene druhého a tretieho rádu odumierajú a rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy. Priama škodlivosť ochorenia spočíva v odumieraní napadnutých klíčiacich rastlín, čo znižuje počet rastlín na jednotku plochy a priamo negatívne ovplyvňuje budúcu úrodu repky a v určitých prípadoch môže spôsobiť značné ekonomické straty. Padanie sa objavuje hlavne na ťažších, zlievavých pôdach. Výskyt ochorenia podporuje vytvorenie pôdneho prísušku, nedostatok vzduchu v pôde a vysoká vlhkosť pôdy.

Veľmi dôležitým opatrením, ktorým môžeme znížiť infekčný tlak chorôb je udržať porasty repky bez škodcov. Živočíšni škodcovia poškodením rastlinných pletív uľahčujú prenikanie patogénnych organizmov (napr. Botrytis cinerea, Alternaria spp. a pod.).

Na repke ozimnej sa na jeseň môže objaviť aj pleseň sivá (Botrytis cinerea). Pri napadnutí mladých rastlín sú rastliny žltkasté, vädnú a pri napadnutí bázy stonky táto často prehnije. Napádané bývajú predovšetkým oslabené rastliny. Na napadnutých častiach rastliny sa vytvára hustý sivý povlak mycélia a fruktifikačných orgánov. Rozvoj ochorenia podporuje zaburinenie porastov, dlhšie obdobie ovlhčenia rastlinných orgánov, nevyrovnané hnojenie, prehnojovanie dusíkom, plytké pôdy, husté porasty a poškodenie rastlín živočíšnymi škodcami.

Menej nebezpečnou chorobou na rastlinách repky v jesennom období je múčnatka (Erysiphe cruciferarum). Veľmi často je možné na vrchnej strane listov repky pozorovať jemný, biely, pavučinkový povlak mycélia huby. Postupne napadnuté listy žltnú a usychajú. Keďže väčšinou sú napadnuté staršie listy, ktorá počas zimy odumrú múčnatka na repke v tomto období nepredstavuje väčšinou veľké nebezpečenstvo. 

Z preventívnych ochranných opatrení, ktorými môžeme znížiť riziko výskytu všetkých chorôb je dôležité dodržiavať základné agrotechnické zásady, ku ktorým patrí dodržanie osevného postupu, správne striedanie plodín, čo najväčší odstup medzi zasiatím repky na tom istom pozemku, likvidácia výdrvu,  správny termín sejby, optimálny výsevok, dôkladné zničenie pozberových zvyškov kvalitnou orbou. Dôležitý je tiež výber pozemku, s dobrou pôdnou štruktúrou, optimálnou úpravou pozemku pred sejbou, udržiavanie porastov repky v nezaburinenom stave a harmonická výživa, s dôrazom na obsah prístupného fosforu a draslíka.

Jedným zo základných predpokladov, ako zabrániť vzniku niektorých ochorení (padanie klíčiacich rastlín, fómová hniloba, pleseň sivá) je používanie moreného osiva.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti