Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárskej, záhradníckej i ovocinárskej výrobe (IV.)
K registrovaným základným látkam, ktoré sa môžu používať pre ochranu rastlín, poľnohospodárskych produktov a na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov patria nielen extrakty a výluhy vyrobené z rastlín, ktoré sme uviedli v II. a III. časti tejto série príspevkov, ale patria k nim rôzne potravinárske ingrediencie a hotové potraviny, ktoré sa aplikujú v podobe od výrobcu, t.j. bez dodatočnej úpravy. Medzi základné látky schválené Európskou úniou ako náhrada fungicídov patria lecitíny, hydroxid vápenatý, srvátka, slnečnicový olej a prášok z horčičných semien.
Lecitíny boli schválené ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2015/1116 z 9. júla 2015 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe Komisie sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky Lecitíny (SANCO/12798/2014– rev. 3 zo dňa 25. mája 2018).
Lecitín patrí medzi fosfolipidy, emulguje (zmiešava) tuky a vodu a preto je dôležitým prírodným emulgátorom potravín. Využitie lecitínu je mnohostranné, či pri výrobe potravín, krmív, vo farmácii, lekárstve, pri výrobe kozmetických prípravkov a má uplatnenie aj pri ochrane rastlín, pretože je registrovaný ako náhrada fungicídov.
Lecitíny nie sú látkou vzbudzujúcou obavy a nemajú okamžitý alebo oneskorený škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat, ani neprijateľný vplyv na životné prostredie, ak sa používajú v súlade s plánovaným účelom ochrany rastlín.
Lecitíny majú najširšie uplatnenie z potravinárskych ingrediencii využívaných na ochranu rastlín. Používajú sa v roztoku studenej vody a štandardne sa aplikujú v množstve 75 až 200 g v 100 litroch vody, pričom počas vegetácie sa uskutočňuje 1 až 12 postrekov v 5 až 7 dňových intervaloch.
Konkrétne sa emulzný koncentrát lecitínov aplikuje postrekom na listy proti hubovým chorobám ako múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) a kučeravosť broskyňových listov (Taphrina deformans) v ovocných sadoch (jabloň domáca, broskyňa obyčajná) od konca nalievania listových pupeňov – pupeňových listeňov svetlo sfarbených a z veľkej časti husto pokrytých chĺpkami (BBCH 03) do veľkosti plodu 90 % z konečnej veľkosti (BBCH 79). Pre ovocné stromy sa ročne realizuje 3 až 12 postrekov v 5 dňových intervaloch s aplikačnou dávkou na jedno ošetrenie 375 – 750 g.ha-1 (75 g na 100 l vody).
V porastoch ríbezle egrešovej u nás známej ako egreš obyčajný sa postreky realizujú proti európskej múčnatke egreša (Microsphaera grossulariae) v období od BBCH 10 (špičky listov nad pupeňovými listeňmi, čiže prvé listy sa oddeľujú) do BBCH 85 (pokročilé zretie, keď sú vytvorené prvé bobule na báze strapca vo farbe typickej pre odrodu a kultivar). Ročne sa realizujú 2 až 4 postreky v 5 dňových intervaloch s aplikačnou dávkou na jedno ošetrenie 1000 – 2000 g.ha-1 (200 g na 100 l vody).
Aplikačná dávka 150 g na 100 litrov, teda na jedno ošetrenie 1500 – 2250 g.ha-1 je odporúčaná pre postrek rajčiaka jedlého, uhorky siatej, šalátu siateho, čakanky štrbákovej a valeriánky poľnej. Postrek emulzným roztokom lecitínov proti plesni zemiakovej (Phytophthora infestans) na rajčiakoch sa odporúča realizovať v rastovej fáze od klíčnych listov celkom vyvinutých (BBCH 10) do plnej zrelosti (BBCH 89), 2 až 6 krát v 7 dňových intervaloch, proti múčnatke uhorkovej (Sphaerotheca fuliginea) na uhorkách v rastovej fáze od klíčnych listov úplne vyvinutých (BBCH 10) do plnej zrelosti, keď plody majú farbu typickú pre plnú zrelosť (BBCH 89), 2 až 6 krát v 5 dňových intervaloch. V rastových fázach od celkom vyvinutých klíčnych listov (BBCH 10) do plnej zrelosti (BBCH 89) sa proti múčnatke čakankovej (Erysiphe cichoracearum) na šaláte, hubovým chorobám (Alternaria cichorii) na čakanke a múčnatke uhorkovej (Erysiphe polyphaga) na valeriánke odporúčajú 2 postreky v 7 dňových intervaloch pre šalát, 2 až 6 postrekov v 7 dňových intervaloch pre čakanku a 1 postrek pre porast valeriánky.
Pre okrasné rastliny, hlavne ruže sa postreky realizujú proti múčnatke a iným hubovým chorobám v období od klíčnych listov úplne rozvinutých (BBCH 10) do začiatku prezrievania – prvé prezreté plody (BBCH 89). Ročne sa realizuje 3 až 12 postrekov v 5 dňových intervaloch s aplikačnou dávkou na jedno ošetrenie 75 – 225 g.ha-1 (75 g na 100 l vody).
Pri všetkých doteraz uvedených rastlinách je ochranná lehota 5 dní.
V porastoch viniča hroznorodého sa odporúčajú postreky emulzným roztokom lecitínov proti perenospóre viniča (Plasmopara viticola) a múčnatke viniča (Uncinula necator) v rastovej fáze od prvého listu vyvinutého, výhonku sa sústavne predlžujúceho (BBCH 11) do mäknutia bobulí (BBCH 85). Pre vinič sa ročne realizuje 3 až 12 postrekov v 7 dňových intervaloch s aplikačnou dávkou na jedno ošetrenie 75 – 225 g.ha-1 účinnej látky (75 g na 100 l vody). Ochranná lehota je 30 dní.
Pri postrekoch jahody záhradnej a ostružiny malinovej proti múčnatke jahôd (Podosphaera aphanis) a červenej hnilobe koreňov (Phytophthora fragariae) a ľuľoku zemiakového proti plesni zemiakov (Phytophthora infestans) neexistuje žiadna ochranná lehota. Jahody a ostružiny sa postrekujú 3 až 12 krát v 5 dňových intervaloch skoro z jari až do konca leta, teda v období od obnovenia rastu (BBCH 10) do konca tvorby plodov (BBCH 89), keď v druhom zbere jahody dosiahli svoju špecifickú farbu. Podobne 3 až 12 postrekov v 5 dňových intervaloch sa odporúča pre zemiaky v rastovej fáze od začiatku zväčšovania sa prvých listov (BBCH 10) až do začiatku žltnutia listov (BBCH 90). Dávka na jedno ošetrenie jahôd a ostružín je 600 – 1000 g.ha-1 (200 g na 100 l vody) a zemiakov 200 – 800 g.ha-1 (200 g na 100 l vody).
|
Obr. 1: Lecitíny sú schválenou základnou látkou k ochrane rastlín s fungicídnymi účinkami |
Hydroxid vápenatý bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2015/762 z 12. mája 2015 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/1935 z 4. novembra 2016 na použitie aj v biocídnych výrobkoch. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 20. marca 2015 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky hydroxid vápenatý (SANCO/10148/2015–rev. 1).
Hydroxid vápenatý (hasené vápno) sa používa vo forme vodnej suspenzie s koncentráciou od 24 do 33,12 %. Použitie hydroxidu vápenatého v organickom poľnohospodárstve sa považuje za podstatné pre jeho účinnosť proti hubám ako Neonectria galligena (nektriová rakovina) napádajúcim ovocné stromy (jadroviny a kôstkoviny). Hydroxid vápenatý sa aplikuje závlahou alebo postrekom po opade listov od konca októbra do konca decembra. Odporúčaný počet aplikácií je 2 až 7 v 5 až 14 dňových intervaloch. Hydroxid vápenatý sa môže aplikovať aj náterom priamo na rezné rany a staré rakovinové nádory na kmeni. V období od zimy do marca je možné urobiť 1 až 2 nátery v trojtýždňových intervaloch.
|
Obr. 2: Hydroxid vápenatý je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídnych prípravkov |
Srvátka bola schválená ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/560 z 11. apríla 2016. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 8. marca 2016 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky srvátka (SANTE/12354/2015–rev. 1).
Srvátka (vedľajší produkt pri výrobe syrov – žltozelená tekutina po zrazení mlieka) vo vodnom roztoku sa používa proti múčnatke uhorkovej (Podosphaera fusca; Podosphaera xanthii,Golovinomyces/Erysiphe cichoracearum, Sphaerotheca fuliginea), múčnatke cuketovej (Podosphaera fusca, Erysiphe orontii) a múčnatke tekvicovitých (Leveillula cucurbitacearum) na uhorkách siatych (Cucumis sativus) a tekvici obyčajnej (Cucurbita pepo) pestovaných v skleníkoch. Srvátka sa aplikuje v období od troch týždňov po sejbe, keď je vyvinutý 9. list na hlavnej stonke (BBCH 19) po 9 a viac viditeľných primárnych bočných výhonkov (BBCH 49). Srvátka sa nemá používať, ak je akákoľvek rastlina v skleníku v neskoršom štádiu rastu ako BBCH 49. Odporúčaný počet aplikácií je 3 až 5 v 7 dňových intervaloch. Celková dávka srvátky pre jednu aplikáciu je 0,36 až 2,4 kg.ha-1. Srvátka by sa mala použiť ihneď po odbere a neuskladňovať v kovovej nádobe.
|
Obr. 3: Srvátka je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídnych prípravkov |
Slnečnicový olej bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2016/1978 z 11. novembra 2016. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 7. októbra 2016 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky slnečnicový olej (SANTE/10875/2016).
Slnečnicový olej sa používa ako náhrada fungicídov proti múčnatke rajčiakovej (Oidium neolycopersici) na rajčiakoch jedlých (Solanum lycopersicum). Slnečnicový olej vo vodnom roztoku sa aplikuje foliárne v rastových fázach BBCH 32 až BBCH 37, teda od viditeľnej druhej sekundárnej apikálnej bočnej stonky do siedmej viditeľnej sekundárnej apikálnej bočnej stonky a okrem toho v období od prvého súkvetia – prvého kvetu otvoreného (BBCH 61) do prvého strapca plodov – prvého plodu s typickou veľkosťou (BBCH 71). Rastové fázy BBCH 32 až BBCH 37 platia pre rajčiak s ukončeným rastom stonky – kríčkovú formu. Pre rajčiak s neukončeným rastom stonky (kolíkovú formu) sa rastové fázy 21 – 49 neuplatňujú, pretože namiesto apikálnych bočných stoniek sa vytvárajú kvetenstvá (BBCH 51 – 60). Vodný roztok slnečnicového oleja sa aplikuje 2 až 4 krát v 8 dňových intervaloch. Celková dávka účinnej látky pre jednu aplikáciu je 0,46 až 4,6 kg.ha-1 (0,5 až 5,0 l.ha-1).
|
Obr. 4: Slnečnicový olej je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídnych prípravkov |
Prášok z horčičných semien bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2017/2066 z 13. novembra 2017. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 6. októbra 2017 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky prášok z horčičných semien (SANTE/11309/2017– rev. 2).
Prášok z horčičných semien sa používa ako fungicíd na ošetrenie semien pšenice letnej (Triticum aestivum), pšenice tvrdej (Triticum durum) a pšenice špaldovej (Triticum spelta) proti hubám ako mazľavá sneť pšenicová (Tilletia caries) a mazľavá sneť hladká (Tilletia foetida). Ošetrenie sa realizuje pred výsevom v lete až v jeseni suspenziou vytvorenou z 1,5 kg prášku horčičných semien zmiešaných s 4,5 l vody. Vytvorenou suspenziou sa ošetrí 100 kg zrna.
|
Obr. 5: Prášok z horčičných semien je základnou látkou registrovanou ako náhrada fungicídnych prípravkov |
Uvedené základné látky registrované ako náhrada fungicídov sú uvedené aj na webovej stránke http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195.
Európskou úniou schválené základné látky ako lecitíny, hydroxid vápenatý, srvátka, slnečnicový olej a prášok z horčičných semien, sú odporúčané ako náhrada fungicídnych prípravkov k ochrane širokého spektrá rastlín vo forme postrekov, náterov alebo na ošetrenie semien pred sejbou. Použitie uvedených hotových potravín a potravinárskych ingrediencií ako náhrady fungicídov bude pozitívne vplývať na životné prostredie a následne na kvalitu ovocia a zeleniny a surovín pre výrobu bezpečných potravín.
|
Obr. 6: Výber základných látok registrovaných ako náhrada fungicídnych prípravkov |
Poďakovanie:
Vypracovanie tohto materiálu bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.
