Prípravky na ochranu rastlín v kontexte novej poľnohospodárskej politiky
Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia o biodiverzite sú súčasťou dlho očakávanej Európskej zelenej dohody a mali by slúžiť na napĺňanie jej celkových cieľov. Obe stratégie sa navzájom koherentne dopĺňajú, pričom ústrednou myšlienkou je udržateľnosť potravinových systémov, rovnováha medzi prírodou, potravinovými systémami a biodiverzitou, ochrana zdravia ľudí a životného prostredia za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie.
Stratégia „Z farmy na stôl“ má niekoľko ambicióznych cieľov vo viacerých oblastiach a v oblasti prípravkov na ochranu rastlín plánuje do roku 2030 znížiť o 50 % používanie chemických pesticídov a súvisiace riziko a súčasne znížiť o 50 % používanie nebezpečnejších pesticídov. Ďalšou ambíciou je, aby sa do roku 2030 až 25 % celkovej poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo ekologickým spôsobom.
Pojem pesticíd je širokým pojmom a zahŕňa chemické látky, ako aj mikroorganizmy alebo iné látky biologického pôvodu. Ekologizácia v oblasti prípravkov na ochranu rastlín začala už v roku 1993, kedy sa na úrovni EÚ začal pracovný program postupného preskúmavania účinných látok prípravkov na ochranu rastlín, existujúcich na trhu EÚ pred rokom 1993. Tento proces bol ukončený 1. januára 2009. V dôsledku nových striktných pravidiel hodnotenia rizika sa počet dovtedy povolených a používaných účinných látok výrazne zredukoval. Z evidovaných 1223 účinných látok bolo z používania vyradených viac ako 67%. Tu však treba brať do úvahy fakt, že vyradené boli látky rizikové či už pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, ale vypadli aj látky nízkorizikové z dôvodu problémov splnenia vysokých nárokov na prípravu požadovanej dokumentácie na hodnotenie. Počet nových účinných látok kontinuálne rastie a to v priemere dve až tri látky za rok, čo je ale v porovnaní so stratou mnohých donedávna používaných látok stále málo. Trendom nových účinných látok je vyvážený pomer medzi chemickými a nechemickými látkami biologického pôvodu.
Toto všetko sú pozitívne signály smerom k znižovaniu rizika pochádzajúceho z používania pesticídov. Čo sa však týka samotnej ochrany rastlín, situácia je náročná a naši farmári čelia stále väčším problémom.
Z celkového počtu 479 schválených účinných látok jednu tretinu tvoria fungicídy, 21% insekticídy a 23% herbicídy. Najmenšie zastúpenie majú rodenticídy s celkovým počtom šiestich schválených látok, pričom štyri z nich sú na báze fosfidu. V procese hodnotenia je momentálne päť nových insekticídnych látok, z toho tri na báze mikroorganizmov a dve na báze rastlinných olejov, šesť herbicídnych látok, desať fungicídov, z toho päť na báze mikroorganizmov. V blízkej budúcnosti sa dá očakávať jeden prírastok v oblasti baktericídov, akaricídov a rastlinných regulátorov, ale ani jeden nový rodenticíd. Nakoľko však samotné uvedenie na trh a následné použitie prípravkov na ochranu rastlín podľa platnej legislatívy predpokladá ich národnú autorizáciu, v Slovenskej republike majú farmári k dispozícii len o málo viac ako polovicu schválených látok. Aj napriek argumentom, že Slovensko je pre priemysel ochrany rastlín malým trhom, tento problém sa netýka len Slovenska. V počte autorizovaných herbicídov a fungicídov sme na úrovni napr. Rakúska, Česka, Maďarska a Nemecka. Mierne horšia situácia je v oblasti insekticídov a rastlinných regulátorov. Keď však berieme do úvahy samotný rizikový profil účinných látok, v počte autorizovaných nízkorizikových látok (na úrovni EÚ schválených 19 látok) sú jednoznačne pred nami Nemecko, Belgicko aj Poľsko. Slovensko je v tesnom závese za Rakúskom a Českom.
V každom prípade je zrejmé, že proces ekologizácie v oblasti pesticídov už dávno začal a postupne napreduje ďalej. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby farmári mali dostatočné spektrum možnej ochrany rastlín aj z hľadiska manažmentu rezistencie. Je potrebné efektívnejšie využívanie možnosti vzájomného uznávania autorizácií a rozširovania už existujúcich autorizácií na minoritné plodiny, t.j. plodiny pestované na výmere menšej ako 10 000 ha. V podmienkach Slovenska ide teda o takmer všetky špeciálne plodiny.
V krajnom prípade je možnosť udelenia výnimky na použitie u nás neautorizovaného prípravku, ktorý je však autorizovaný v inom členskom štáte EÚ, na dobu nepresahujúcu 120 dní. Tieto výnimky udeľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe posúdenia a zohľadnenia možného rizika na zdravie ľudí a životné prostredie. Zásadnou podmienkou pre udelenie výnimky je, že prípravok nesmie obsahovať neschválenú látku. Žiadateľom o výnimku môže byť zástupca výrobcu prípravku, zväz pestovateľov alebo aj samotný pestovateľ.
Najpragmatickejšou cestou je, ak je žiadateľom o výnimku zástupca výrobcu, resp.chemická firma. Jedným z dôvodov je, že ak je žiadateľom pestovateľ, udelenie výnimky a s ňou spojené práva a povinnosti sa vzťahujú len na tohto konrétneho pestovateľa, u zväzov je spektrum možných používateľov širšie, avšak výnimka sa vzťahuje len na členov zväzu. Okrem toho súčasťou požadovanej dokumentácie je aj návrh etikety a v niektorých prípadoch aj predloženie reziduálnych štúdií a splnenie týchto požiadaviek je zo strany pestovateľov často reálny problém. Na Slovensku sú výnimky udeľované hlavne pre sektor ovocinárstva a pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Pri posudzovaní výnimiek sa zároveň hľadajú možnosti budúcej autorizácie týchto prípravkov
Novým pojmom v oblasti pesticídov sú základné látky. Sú to látky, ktoré sa používajú napríklad ako potraviny, avšak majú využitie aj v ochrane rastlín a spravidla sú použiteľné aj v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Patrí sem napr. pivo, sóda bikarbóna, lecitíny, cesnakový olej, slnečnicový olej, srvátka, ocot. V súčasnosti evidujeme 21 schválených základných látok, ktoré majú využitie v ochrane rastlín a postupy na ich použitie sú v užívateľsky prístupnej forme dostupné na webovom sídle Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195
Znižovanie rizika pochádzajúceho z pesticídov je vážnou témou a veľkou výzvou aj do budúcna. Okrem znižovania rizika samotným znížením používania rizikových pesticídov sú tu ďalšie nástroje a opatrenia na manažment a následné zníženie rizika, ako sú napr. precízne poľnohospodárstvo, protiúletová aplikačná technika, vyššia úroveň odborného vzdelávania a povedomia používateľov pesticídov.
V každom prípade pri znižovaní používania pesticídov je potrebné dôkladne preskúmať následný dopad na udržateľnosť poľnohospodárstva a najmä starostlivo zvážiť, aké percento zníženia je ešte akceptovateľné na zabezpečenie adekvátnej ochrany plodín pred škodcami a potravinovej sebestačnosti EÚ. Slovensko má potenciál odborných kapacít a otvorený dialóg všetkých zainteresovaných strán je základným predpokladom úspešného zvládnutia tejto úlohy.
