Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Hlavné choroby slnečnice

01-10-2013
Ing. Peter Bokor, PhD. | peter.bokor@uniag.sk

Pestovanie slnečnice v posledných dvoch rokoch bolo ekonomicky výhodné. Poľnohospodári, ktorí sa rozhodli pre pestovanie tejto plodiny mohli byť spokojní. Porasty slnečnice ročnej boli vo väčšine prípadov, aj v minulom roku, v dobrom kondičnom stave. V posledných dvoch rokoch podľa údajov štatistického úradu Slovenskej republiky bola slnečnica ročná vysiata na celkovej výmere 89 498 ha v roku 2011 resp. 90 504 ha v roku 2012. Dosiahnutá hektárová úroda predstavovala v roku 2011 2,27 t/ha a v roku 2012 2,19 t/ha. Výšku úrody slnečnice negatívne ovplyvňuje, okrem poveternostných podmienok (nedostatok zrážok, poškodenie ľadovcom), najmä výskyt patogénnych organizmov spôsobujúcich dôležité choroby.

V nastupujúcej sezóne môžeme očakávať výskyt chorôb, ktoré sa objavujú každoročne v podmienkach Slovenska. Jedná sa najmä o bielu hnilobu slnečnice, čiernu škvrnitosť slnečnice, sivú škvrnitosť slnečnice a popolavú hnilobu slnečnice. O výskyte chorôb na slnečnici, ich rozvoji a škodlivosti rozhodujú najmä úhrny zrážok a ich rozloženie počas vegetácie. V rokoch s vyššími úhrnmi zrážok veľké škody spôsobujú najmä biela hniloba slnečnice a sivá škvrnitosť slnečnice. V rokoch s nižšími zrážkami, najmä na ľahších pôdach, sa zvyšuje počet rastlín so symptómami popolavej hniloby slnečnice.

Na základe poznatkov z minulých rokov môžeme povedať, že vyšší výskyt chorôb hrozí najmä v rokoch s vysokými zrážkami, ako to bolo v roku 2010. Posledné dva roky sa vyznačovali suchom a nízkymi zrážkami v jarnom období. V minulých rokoch, napriek minimálnym zrážkam v apríli vo viacerých oblastiach Slovenska, porasty slnečnice dobre vzchádzali a ich zdravotný stav bol dobrý. Vo väčšine porastov neboli na rastlinách slnečnice pozorované symptómy chorôb až do kvitnutia. Len výnimočne sa v tomto období objavili symptómy bielej hniloby slnečnice, ktorá spôsobovala vädnutie a odumieranie rastlín v skorých rastových fázach. Úhrny zrážok boli v máji prevažne podnormálne a padlo oveľa menej zrážok v porovnaní s rokom 2010 (tabuľka 1). Až vyššie zrážky v júli v posledných dvoch rokoch, spôsobili nástup a rozvoj najdôležitejších chorôb slnečnice bielej hniloby a sivej škvrnitosti slnečnice, ktoré sa objavujú v porastoch až v druhej polovici vegetačnej doby.

Tabuľka 1: Úhrny zrážok v letných mesiacoch v rokoch 2010, 2011 a 2012 v oblasti juhozápadného (Nitra) a východného Slovenska (Trebišov).

Mesiac
Nitra
Trebišov
2010
2011
2012
2010
2011
2012
Máj
158,0
85,2
18
219,4
45,8
32
Jún
131,3
99,6
54
80,0
111,9
60
Júl
68,9
73,9
101
139,8
166,4
119

K najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice patrí biela hniloba, ktorú spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. Ochorenie sa môže prejaviť odumieraním klíčiacich rastlín, vädnutím rastliny v dôsledku napadnutia spodnej alebo strednej časti stonky a hnilobou úborov. Najčastejšou formou napadnutia slnečnice je vädnutie celej rastliny. Infikované rastliny obyčajne odumierajú ešte pred vytvorením úborov. Ak sa na napadnutých rastlinách úbory vytvoria, bývajú menšie a vyvíjajú sa v nich drobné nažky. Typickým symptómom bielej hniloby je vytvorenie vodnatej, svetlohnedej škvrny, ostro ohraničenej od okolitého pletiva, na stonke, tesne nad povrchom pôdy. Huba môže spôsobiť úplné rozrušenie stoniek, ktoré sa ľahko lámu a vo vnútri stoniek sa vytvárajú čierne skleróciá.

Sklerotíniovú hnilobu úborov spôsobujú vetrom prenášané askospóry a symptómy ochorenia sa objavujú až po kvitnutí slnečnice. Huba infikuje kvietky a asi po 20 dňoch je možné na napadnutých úboroch pozorovať prvé symptómy mäkkej hniloby, v podobe vodnatých, ostro ohraničených, hnedých škvŕn na spodnej strane úborov. Hniloba postupuje veľmi rýchlo a za krátky čas môže byť zničený celý úbor, ktorý sa rozpadne. V úboroch sa hojne tvoria skleróciá, ktoré sa niekedy zrastajú do väčších útvarov.

Výskyt rastlín so symptómami bielej hniloby slnečnice bol v posledných rokoch pozorovaný vo všetkých oblastiach Slovenska. Na väčšine lokalít sa v porastoch slnečnice vyskytuje od 1 do 10 % napadnutých rastlín. Len na niektorých lokalitách bol v rokoch 2010 a 2011 zistený výskyt ochorenia vyšší ako 25 %. V porastoch s vyššou intenzitou napadnutia (nad 30 % infikovaných rastlín) bolo zistené aj veľké množstvo napadnutých úborov. Vo väčšine prípadov sa jednalo o askospórovú infekciu rastlín. Pri askospórovej infekcii je slnečnica infikovaná askospórami huby Sclerotinia sclerotiorum, ktoré sa uvoľňujú z apotécií. Apotéciá vyrastajú za vhodných podmienok, pri vysokej pôdnej vlhkosti, na skleróciách, ktoré sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy. Optimálne podmienky pre tvorbu apotécií a uvoľňovanie askospór sú teplota vzduchu 20-25°C, teplota pôdy 15-18°C, relatívna vlhkosť vzduchu 80-90% a vlhkosť pôdy vyššia ako 30%. K napadnutiu úborov dochádza hlavne pri daždivom počasí v priebehu kvitnutia slnečnice. Časté zrážky v júli a vyššie teploty v tomto mesiaci v rokoch 2010 a 2011 umožnili dozrievanie askospór a podporili ich rozširovanie a vznik infekcií. V roku 2012 sme akospórové infekcie v nižšom rozsahu pozorovali len v porastoch slnečnice na juhovýchodnom Slovensku.

Slnečnica je ku vzniku askospórových infekcií najnáchylnejšia v rastovej fáze kvitnutia. Vysoké úhrny zrážok v tomto období (koncom júna a začiatkom júla) môžu spôsobiť vyššie množstvo infikovaných úborov a v takýchto prípadoch aj môžeme očakávať vyššie straty na úrode. Rozvoj sklerotíniovej hniloby úborov a vyšší stupeň poškodenia rastlín podporujú aj zrážky v ďalších mesiacoch, čo straty ešte zvyšuje. Naopak bezzrážkové obdobie a sucho v auguste a v septembri, počas dozrievania slnečnice, môže rozvoj choroby zastaviť, ako tomu bolo na viacerých lokalitách aj v roku 2011.

Foto 1

Foto 1: Len zriedka sa objavia symptómy bielej hniloby (Sclerotinia sclerotiorum) v skorších rastových fázach. Napadnuté rastliny vädnú a pri infekcii počas vzchádzania odumierajú
foto: P. Bokor

Foto 2

Foto 2: Symptómy bielej hniloby na stonke a na liste. Na odumretom liste je možné pozorovať biele, vatovité mycélium, ktoré je dôležitým identifikačným znakom tohto ochorenia.
foto: P. Bokor

Ďalšou významnou chorobou slnečnice je sivá škvrnitosť slnečnice (diaportová rakovina slnečnice) spôsobená hubou Diaporte helianthi, ktorého konídiové štádium je Phomopsis helianthi. Hlavná škodlivosť choroby sa prejavuje lámaním stoniek, čo výrazne sťažuje zber a zvyšuje straty nažiek. Úbory po napadnutí patogénom Diaporthe helianthi zostávajú zakrpatené a nažky v úboroch sú slabo vyvinuté alebo prázdne. Škodlivosť sa prejavuje aj znížením obsahu oleja v semenách a znížením hmotnosti semien.

Primárnu infekciu slnečnice spôsobujú askospóry uvoľnené z peritécií, ktoré prezimujú na rastlinných zvyškoch. Na listoch askospóry vyklíčia a po vzniku infekcie sa na nich tvoria typické hnedé, nekrotické škvrny, často ohraničených žltým lemom. Napadnuté listy usychajú a odumierajú. Symptómy v podobe škvŕn sa na stonkách tvoria v mieste prirastania listových stopiek. Škvrny sú najskôr malé (veľkosti 2 - 3 cm), hnedé, mierne vpadnuté do pletiva stonky. Stredná časť škvrny ostáva sivá a okraje škvrny sú tmavohnedo sfarbené. Na stonkách sa škvrny objavujú až po odkvitnutí slnečnice. V rastovej fáze dozrievania sú škvrny predlžené, elipsovité a veľkosť škvŕn môže dosiahnuť aj dĺžku 17 až 22 cm. Ku koncu vegetačnej doby škvrny na stonkách nadobúdajú sivé sfarbenie. Napadnuté rastliny postupne vädnú, usychajú a v dôsledku prenikania patogéna hlboko do stonky a narušenia cievnych zväzkov dochádza, v miestach napadnutia patogénom, k lámaniu stoniek.

Prítomnosť symptómov sivej škvrnitosti slnečnice môžeme vo väčšej miere pozorovať najmä na lokalitách východného Slovenska. V rokoch 2010 a 2011 boli vo všetkých oblastiach východoslovenskej nížine zistené symptómy tejto dôležitej choroby slnečnice, pričom na viacerých lokalitách bolo napadnutých ako 20 % rastlín, najmä v roku 2010. Najvyššie množstvo napadnutých rastlín zaznamenaných v roku 2010 v porastoch slnečnice bolo 45 % resp. 60 %. Na juhozápadnom Slovensku je intenzita výskytu sivej škvrnitosti v porastoch slnečnice relatívne nízka (do 10%). Rastliny napadnuté hubou Diaporthe helianthi sa vyskytujú približne v tretine porastov a len zriedkavo je v poraste zistený väčší počet napadnutých rastlín (20 % na 2 lokalitách v rokoch 2010 a 2011).

Nástup choroby a vznik infekcií podporujú zrážky v období kvitnutia, obyčajne v prvej polovici júla, kedy dochádza k primárnym infekciám slnečnice. Daždivé počasie v júli a na začiatku augusta umožňuje rozvoj sivej škvrnitosti v porastoch slnečnice čo sa môže prejaviť vyšším stupňom poškodenia rastlín. Takže aj v budúcej sezóne sa dá očakávať vyšší výskyt sivej škvrnitosti slnečnice v oblasti juhovýchodného Slovenska, najmä v prípade intenzívnych zrážok koncom júna a v júli.

Foto 3

Foto 3: Patogén Diaporthe helianthi môže hlboko prenikať do stonky a často dochádza k lámaniu stoniek.
foto: P. Bokor

Foto 4

Foto 4: Hnedé, škvrny na stonkách v mieste prirastania listových stopiek sú typickými symptómami sivej škvrnitosti slnečnice.
foto: P. Bokor

K chorobám slnečnice, ktoré sa v porastoch vyskytujú vo zvýšenej miere, patrí aj čierna škvrnitosť slnečnice spôsobená hubou Leptosphaeria lindquistii (konídiové štádium Phoma macdonaldii). Infikované rastliny vytvárajú menšie úbory s redukovaným počtom semien, s nižším obsahom oleja a bývajú náchylnejšie k infekciám ďalšími patogénmi. Prvé symptómy čiernej škvrnitosti sa objavujú v spodnej časti stonky v mieste prirastania listov ku stonke v podobe tmavých, čiernych škvŕn. Počet škvŕn na stonke sa postupne ku koncu vegetačnej doby zvyšuje a symptómy sa objavujú na vyšších častiach stonky. Obľúbeným miestom infekcie rastlín je listová stopka, najmä v mieste prirastania k stonke. V tomto mieste sa najdlhšie udržiava voda a spóry majú dostatok vlhkosti pre vyklíčenie a preniknutie do hostiteľa. Infekciu rastlín môžu okrem askospór spôsobovať aj pyknospóry, ktoré prezimujú na nerozložených zvyškoch napadnutých rastlín slnečnice. K výraznému rozšíreniu ochorenia dochádza ak počas kvitnutia slnečnice a po odkvitnutí pretrváva nadbytok zrážok.

Čiernu škvrnitosť slnečnice zaznamenávame najmä na lokalitách juhozápadného Slovenska. Na väčšine lokalít v tejto oblasti je možné symptómy čiernej škvrnitosti slnečnice zaznamenať skoro na všetkých rastlinách. Intenzita napadnutia väčšiny porastov ku koncu vegetačnej doby býva 90 - 100%. Škodlivosť čiernej škvrnitosti slnečnice je však podstatne nižšia ako je tomu pri sivej škvrnitosti slnečnice. Straty sú spôsobené najmä redukciou asimilačnej plochy po predčasnom opadnutí listov a vädnutím silne napadnutých rastlín. Na východnom Slovensku býva intenzita výskytu čiernej škvrnitosti nižšia, v rozmedzí od 1 do 70 %, pričom vo väčšine porastov v rokoch 2010 - 2012 bolo zistených 4 - 12 % napadnutých rastlín.

Vážne poškodenie slnečnice môže zapríčiniť aj patogén Macrophomina phaseolina, ktorý spôsobuje popolavú hnilobu slnečnice. Ochorenie sa prejavuje spomalením rastu, núdzovým dozrievaním a odumieraním rastlín. Straty na úrode nažiek môžu dosahovať až 60 %. Symptómy popolavej hniloby sú v porastoch slnečnice dobre viditeľné až v druhej polovici vegetačnej doby, najmä v období dozrievania slnečnice. Napadnuté rastliny usychajú, dochádza k núdzovému dozrievaniu a zasychaniu úborov. Semená sa v strede zaschnutých úborov nemusia vôbec vytvoriť, ak sa vytvoria sú drobné, zdeformované, zle vyvinuté. V dolnej časti stonky sa tvoria čierne škvrny. Neskôr celá spodná časť stonky sčernie, ostáva zúžená, korene odumierajú a spolu so stonkou podliehajú suchej hnilobe. Dreň stonky nie je kompaktná, scvrkáva sa, vysychá a vytvárajú sa v nej priečne prázdne miesta. V dreni stonky sa vytvárajú drobné, čierne mikroskleróciá patogéna. Huba prežíva mikroskleróciami v pôde a na nerozložených rastlinných zvyškoch. Patogén infikuje rastlinu cez korene a neskôr preniká do xylému a kolonizuje cievne zväzky, ktoré upcháva. Rozvoj popolavej hniloby podporuje suché a teplé počasie. Najväčšie škody spôsobuje najmä vtedy ak sú rastliny stresované vysokými teplotami a nedostatkom vody.

Výskyt popolavej hniloby sa v porastoch slnečnice na Slovensku pohybuje od 0 do 50 % napadnutých rastlín, pričom na väčšine sledovaných lokalít sa počet napadnutých rastlín pohybuje v rozmedzí od 3 do 20 %. Vysoké teploty vzduchu v letných mesiacoch, bez zrážok a deficit vody v pôde sú fakty, ktoré prispievajú k výraznému rozšíreniu tohto ochorenia.

Okrem preventívnych a biologických ochranných opatrení je dôležité aj včasné vykonanie ochranných opatrení fungicídmi proti bielej hnilobe a sivej škvrnitosti. Fungicídy sa aplikujú v rastovej fáze 14 - 16 listov, niekedy aj skôr a potom v období kvitnutia. Ošetrenie v prvom termíne je dôležité vykonať najmä v oblastiach, kde je predpoklad vyššieho výskytu bielej hniloby.

Aplikácia fungicídov na začiatku kvitnutia, pripadne po odkvitnutí sa robí na ochranu slnečnice najmä proti patogénom Sclerotinia sclerotiorum a Diaporthe helianthi. V tomto období sú rastliny slnečnice náchylné ku vzniku askospórových infekcií hubou Sclerotinia sclerotiorum. Aby sa dosiahla dostatočná ochrana úborov slnečnice proti bielej hnilobe odporúča sa v niektorých prípadoch použiť dve ošetrenia, jeden na začiatku kvitnutia a druhý na konci kvitnutia.

Foto 5

Foto 5: Symptómy čiernej škvrnitosti slnečnice môžeme často pozorovať nielen v spodnej, ale aj na vyššších častiach stonky.
foto: P. Bokor

Vystavené 3.7.2013