Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Ochrana poľných plodín proti roztočom

01-10-2013
Ing. Ján Tancik, PhD. | jan.tancik@uniag.sk

Leto v roku 2012 bolo veľmi teplé a suché. Takéto podmienky vyhovujú roztočom z čeľade roztočcovité - Tetranychidae a preto sa nadmerne premnožili a ohrozovali rastliny na ktorých každoročne neškodia. Najmä veľký výskyt roztočov je zaznamenaný na poľných plodinách a to na strukovinách, cukrovej repe a kukurici. Najčastejšie sa jedná o druh roztočec chmeľový - Tetranychus urticae.

Roztočec chmeľový - Tetranychus urticae je druh ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žlto zelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4-0,5 mm. Na chrbte má 24 chĺpkov rozmiestnených v 6 radoch. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela 0,28 - 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle žlto červenej farby, s priemerom 0,12-0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm.

Bionómia škodcu

Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavo zelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27°C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť keď sú dlhšiu dobu stredné denné teploty nad 20°C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 - 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25°C, a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70%, ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 % po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20°C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní, ak sú teploty nižšie ako 12°C vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 - 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri keď je deň kratší ako 14 hodín sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

Ekológia škodcu

Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota ale aj vietor a dažde najme silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31°C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 - 55%).Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto aké bolo leto 2011. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína polovicou júna a maximalny výskyt dosahuje koncom augusta začiatkom septembra.

Škodlivosť

Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, bavlníku ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Tiež sa môže vyvíjať na veľkom počte buriných druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný.

Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny, o veľkosti 0,05 - 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóji a v suchých rokoch aj fazuľa mení farbu na červeno medenú.

Obr. 1

Obr. 1: List kukurice poškodený roztočcami

Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonke a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a tiež aj asimilačná plocha až o 70%. Všetko to vplýva na zníženie úrody o okolo 30%. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, struky sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich.

Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádia tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivo biele škvrny, veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete keď sa roztoče premnožené mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodní režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a ksantofylu čo vplýva na zníženie fotosyntézy.

Obr. 2

Obr. 2: Porast kukurice poškodený roztočcami

Obr. 3

Obr. 3: Vľavo menej a vpravo viac poškodený list kukurice roztočcami

Ochrana poľných plodín

Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repe, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôde, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje na roztoče, preto v regiónoch kde býva častý problém s týmito škodcami treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Tiež je dôležité, aby orba bola urobená kvalitne, a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky.

Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov.

Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli ale iba na okrajoch parciel. Aká plochu treba striekať treba stanoviť hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricidy a insektoakaricidy.

Biologické metódy ochrany

Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém a hlavne kde sú zničený prirodzený nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, a tiež aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva ozeleňovanie medzí, alebo okrajov polí, ciet. Týmto spôsobom sa vytárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov.

V sadoch a viniciach sa veľmi účinne používa introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom a to s druhom Amblyseius californicus.

V ochrane poľných plodín proti roztočom sa môže použiť prípravok Prev B2. Tento prípravok obsahuje 2,1% bóru a 4,2% pomarančového oleja lisovaného za studena. Používa sa v koncenrácii 0,2 - 0,3%. Pri predávkovaní môže byť fytotoxický.

Vystavené 20.2.2013