Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Ekonomické trendy ďalšieho vývoja prostredníctvom agrolesníctva

03-02-2021
Ing. Eva Pekárová, MBA | eva.pekarova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

V súvislosti s dopadom klimatických zmien Európa čoraz výraznejšie pociťuje extrémne suché a teplé obdobia a poľnohospodári v snahe udržať úrody bez zvýšených nákladov na zavlažovanie využívajú zmiešané poľnohospodársko-lesnícke systémy. Aj na Slovensku pozorujeme zvýšený záujem o „Agrolesnícke systémy“, ako formu špecifického a zároveň ekologického hospodárenia. Poznatky a skúsenosti sa hľadajú nielen v tropických a subtropických oblastiach, ale aj vo vyspelých európskych krajinách, ktoré hospodársky prosperujú, produkujú množstvo poľnohospodárskych produktov a popri tom si udržiavajú atraktívnosť krajiny.

Čo je v súčasnosti Agrolesníctvo?

Najrozšírenejšie vysvetlenie pojmu agrolesníctva pochádza z 80-tych rokov minulého storočia (The International Centre for Research in Agroforestry – ICRAF), čo predstavuje systémy a technológie efektívneho riadenia a využívania pôdy. V  praxi to znamená hospodárenie na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde v rôznych usporiadaniach, pričom sa využívajú tak poľnohospodárske ako aj lesnícke technológie. Inými slovami povedané, agrolesníctvo je integrácia drevín s poľnohospodárskymi plodinami a/alebo hospodárskymi zvieratami, pri využití benefitov vyplývajúcich z ich interakcii ekonomických, či ekologických.

Vo všeobecnosti sa jedná o krajinno-hospodársky manažment, v ktorom by mali byť v rovnováhe ekologické a ekonomické zložky. Z tohto pohľadu sa nejedná o novú koncepciu, len o zdokonaľovanie pôvodných základov poľnohospodárskej produkcie z oblasti pôdnych, biologických, mikroklimatických a ekonomických vedných disciplín.

Žiada sa preto upriamiť pozornosť na agrolesníctvo nielen z pohľadu environmentálnych parametrov, ale aj z pohľadu ekonomicky zaujímavého systému hospodárenia na poľnohospodárskej pôde. Z ekonomického pohľadu je dnes považované agrolesníctvo predovšetkým za nástroj rozširujúci ponuku produktov, a to s maximálnym využitím úžitkových drevín, ktoré majú viacúčelové využitie. Avšak množstvo produktov nie je zárukou zisku, pokiaľ o produkty nie je dopyt.

Príklady zo zahraničia

V Španielsku a Portugalsku je tradícia silvopastorálneho systému (stromy+pastva), ktoré zaberajú plochu približne 3 milióny hektárov. Vo veľkej miere ide o pestovanie korkových dubov (hlavne v Portugalsku), alebo druhov s jedlými žaluďmi kombinované s pastvou koní, dobytka, či prasiat, ktoré po konzumácii žaluďov poskytujú kvalitnú „Iberijskú šunku“. Tento generáciami overený systém poskytuje v suchých a teplých oblastiach celú radu tak produkčných (krmivo pre zvieratá, produkt - mäso, drevo, korok), ako aj mimoprodukčných úžitkov.

Taliansko ako najväčší producent gaštana jedlého v Európe prechádza ekonomickou inováciou v jeho pestovaní. Začali využívať mykorizované gaštany, ktoré pestujú v symbióze s ektomykoryzálnymi jedlými hubami. Komercionalizácia mykorizovaných gaštanov ponúka nové možnosti na trhu a taktiež podporuje regeneráciu tejto dreviny. Pridaný ekonomický aspekt spočíva v tom, že väčšina ektomykorýznych húb je jedlých a vysoko hodnotených na trhu, nakoľko rastú v prirodzenom prostredí. Zvyšujúcim sa dopytom po produktoch gaštana jedlého a húb tak taliani rozširujú nielen odrody pestovanej dreviny, ale aj sortiment mykoríznych húb. Výsledkom je množstvo potravinárskych produktov z gaštana jedlého - múka, chlieb, cestoviny, čipsy, nátierky, gaštanový med a nový produkt – huby.

Obr. 1

Obr. 1: Gaštan jedlý s drevinami

Vo Francúzsku majú dobré skúsenosti s orechom vlašským v kombinácií nielen s obilninami, ale aj so slnečnicou a levanduľou. Christian Dupraz z francúzskeho Národného ústavu pre agronomický výskum (INRA) uvádza, že v niektorých rokoch sú výnosy obilnín na plochách so stromami o 10 % nižšie, pokiaľ je suché a teplé jarné obdobie, úrody sa zvýšia o 0,5-1 t/ha vďaka mikroklíme, ktoré vytvoria stromy. Konštatuje, že agrolesníctvo zvyšuje poľnohospodársku produkciu a zároveň ziskovosť, a to udržateľným spôsobom bez ďalších nákladov, pričom stanovištia je možné využiť priamo na propagáciu produktov. Je pravda, že koruny stromov čiastočne tienia nízkym plodinám, ale na druhej strane ich chránia pred slnečným žiarením a počas prívalových dažďov.

Pozitívne skúsenosti s agrolesníctvom uvádza aj Stephen Briggs z firmy „Innovation for Agriculture“ zo Spojeného kráľovstva. Jeho farma o veľkosti 120 ha je v režime ekologického poľnohospodárstva a 52 ha plochy je v systéme agrolesníctva. V roku 2009 na tejto ploche vysadil 85 jabloní na hektár. Šírku poľného pásu nechal 24 m a stromového 3 m, pričom v ňom pestuje aj medonosné rastliny. Ďalej uvádza, že pri pestovaní vŕby na štiepku a ozimnej pšenici v ekologickom režime by pri oddelenom pestovaní potreboval k dosiahnutiu (kombinovaného) výnosu 1,41 krát väčšiu plochu. Pri kombinácii s jabloňami len 1,1 krát väčšiu. Dopĺňa, že jednou z výhod silvopastorálneho systému je využívanie odrezaných výhonov stromov ako krmiva pre zvieratá, ktoré ich preferujú.

Najrozšírenejší systém v strednej Európe je pestovanie tradičných ovocných stromov v kombinácii s pastvou hospodárskych zvierat. V Nemecku je tento obľúbený systém nazývaný „Steuobst“ a vytvára časť vyváženej a historicky cennej kultúrnej krajiny.

Obr. 2

Obr. 2: Pasienok a ovocné dreviny

Perspektívy realizovateľné na Slovensku

Uvedené príklady nám potvrdzujú, že agrolesníctvo je efektívnym nástrojom k vytváraniu ekonomickej rentability, avšak na tvorbu zisku vplýva celá rada parametrov. Zároveň je možné konštatovať, že nastavenie systému je na princípe nášho tradičného obhodpodarovania z minulosti, keď naši starí otcovia neboli viazaní na kompenzačné platby odvíjajúce sa od veľkosti obhospodarovanej plochy. Bolo tak prirodzenou snahou každého poľnohospodára, nižšiu úrodnosť jednej plodiny vykompenzovať úrodou inej plodiny, prípadne úžitkom z hospodárskych zvierat.

V súčasnosti predstavuje agrolesníctvo na Slovensku novú paradigmu, čo v praxi znamená hľadanie optimálnych riešení viacúčelového pestovania. Nájsť vhodnú kombináciu nielen druhu, ale aj odrody poľných plodín a drevín nie je jednoduché.

Konkrétne príklady zo Španielska a Portugalska nie sú pre Slovensko realizovateľné, ale obohatiť naše pasienky napríklad  morušou, čerešňou vtáčou, či bazou čiernou by nemal byť problém. Novosť agrolesníctva v tomto prípade spočíva v efektívnom prepojení živočíšnej výroby s ovocinárstvom (dreviny + pasenie), pričom tento vzťah nie je u nás v súčasnosti využívaný. Pre niekoho to môže byť problém a pre niekoho nová príležitosť k podnikateľskej činnosti.

Aj príklad z Talianska je čiastočne použiteľný na Slovensku. Nakoľko záujem o gaštany jedlé a jeho produktoch rastie aj u nás, perspektíva jeho pestovania sa ukazuje v zmiešaných výsadbách napríklad s lieskou, mandľou, rakytníkom alebo borievkou obyčajnou.

Čiastočnou perspektívou je príklad z Francúzska, nakoľko orech kráľovský v našich podmienkach, hlavne v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti aj v minulosti lemoval okraje polí v podobe stromoradí. Aj napriek tomu, že je orech schopný rásť v radových výsadbách a nepotrebuje zavlažovanie, jeho negatívum spočíva v potrebe odstraňovania lístia. Hlavne z  tohto dôvodu sa na Slovensku podplodiny v intenzívnych výsadbách orecha nepoužívajú. Čiastočná možnosť pestovania na jednej ploche je s obilninami, strukovinami, cibuľovou a koreňovou zeleninou, prípadne jahodami s podmienkou, že zber uvedených plodín musí byť realizovaný do septembra, kedy začína padanie orechov a zároveň lístia. Výsadba veľkého počtu orechov s poľnohospodárskymi plodinami na jednej ploche sa v našich podmienkach neodporúča, nakoľko vytvárajú podmienky pre väčší výskyt hlodavcov a tým môžu spôsobovať straty na úrode poľnohospodárskych plodín.

Na príkladoch s tradičnými ovocnými stromami zo Spojeného kráľovstva a Nemecka sa môže zdať, že ekonomický zisk z tradičných ovocných stromov je minimálny, keďže ovocie z pohľadu nižšej kvality nie je predajné na priamy konzum. Opak je však pravdou. Tradičné ovocné stromy vyžadujú minimálne finančné náklady na ošetrovanie a produkciu ovocia je možné spracovať na mušty, džúsy, sirupy, likéry, sušené ovocie, či džemy. V kombinácii so živočíšnou výrobou je tento agrolesnícky systém dlhodobo udržateľný a ekonomicky atraktívny.

Z pohľadu drevín dáva agrolesníctvo priestor k pestovaniu nielen zabudnutých ovocných drevín (napr. dula, mišpula, drieň, hloh, ruža jabĺčková), ale aj drevín, ktorých monokultúrne pestovanie nie je v našich klimatických podmienkach pre daný druh vyhovujúce (napr. gaštan jedlý, figovník), prípadne dreviny, ktoré nie sú legislatívne zaradené (napr. borievka obyčajná). Nemali by sme zabúdať ani na možnosť  uplatnenia nových odrôd rýchlo rastúcich drevín, napr. topoľa, vŕby, jelši, jaseňa, paulownie a mnoho ďalších.

Dreviny môžu lemovať pozemky vo forme zelených pásov, líniových výsadieb alebo byť vysadené v medziradoch ako doplnkové plodiny. Pokiaľ ide o časové usporiadanie, dreviny na ornej pôde môžu byť v počiatočnej fáze rotácie striedané jednoročnými poľnohospodárskymi plodinami alebo viacročnými krmovinami. V systéme pestovania so širokými rozstupmi môžu byť medziplodiny pestované nepretržite. Poľnohospodárske plodiny v osevných postupoch je potrebné striedať za sebou na jednotlivých pozemkoch a súčasne v rokoch v rámci rotácie plodín. Správny osevný postup je i v tomto prípade najúčinnejším agrotechnickým opatrením v rámci rastlinnej výroby, ktorým nie sú zvyšované náklady na výrobu, ale je zvyšovaná produkcia.

Menej sa hovorí o agrolesníckych systémoch na lesnej pôde, nakoľko sortiment pestovaných plodín je výrazne nižší. Obľúbenými lesnými plodmi sú maliny, černice, ostružiny, čučoriedky, ale aj medvedí cesnak, či jedlé a liečivé huby. Nedocenenými a zároveň univerzálnymi plodinami pre agrolesnícke systémy sú liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Spolu s rýchlorastúcimi drevinami je v západnej Európe atraktívne pestovanie netradičných plodín, napríklad pre diabetikov (topinambur, čakanka, stevia, tekvicové zeleniny), alebo kombinovaná produkcia ovocných drevín s láskavcom, nechtíkom, medovkou, prípadne inými liečivými rastlinami. Tieto trendové formy agrolesníctva ponúkajú svoje produkty priamo na poli.

Obr. 3

Obr. 3: Dreviny, liečivé a aromatické rastliny

Implementácia agrolesníctva si žiada úpravu národnej legislatívy

Najčastejšie používaným produkčným ukazovateľom a zároveň ekonomickým kritériom vo vzťahu k Agrolesníctvu je „Land equivalent ratio“ (LER), ktorý vyjadruje veľkosť plochy monokultúry potrebnú pre dosiahnutie rovnakej produkcii ako v prípade agrolesníckeho systému, čo znamená sčítanie relatívnej plochy (relative area – RA) pre drevinu a plodinu. V praxi je rozlišovaný zvlášť „LER pre biomasu“ (LER-biomass) a zvlášť „LER pre produkty“ (LER-products). Používanie ďalších produkčných ukazovateľov, ako je napríklad „HI- Harvest index“ (ekonomická/biologická produktivita) nie je najpreukazateľnejším kritériom, ale v kombinácií s ostatnými parametrami je možné ho zohľadňovať.

Rovnako, ako u udržateľnosti, tak i v súvislosti s adaptabilitou agrolesníckeho systému nie sú doteraz nastavené jednoznačné kritériá, podľa ktorých by sa jednotlivé systémy hodnotili a porovnávali medzi sebou. Komplikované je aj hodnotenie, resp. nastavenie merateľných ukazovateľov z pohľadu environmentálneho a následne nastavenia dotačných schém v rezorte poľnohospodárstva. Rozšírenie agrolesníctva na Slovensku obmedzujú aj problémy s vlastníctvom pôdy, resp. jej prenájmom, pretože výsadba drevín si žiada dlhodobé využívanie pôdy. V neposlednom rade je to aj nízka politická podpora v oblasti implementácie podpôr do legislatívy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Môžeme konštatovať, že niektorí slovenskí poľnohospodári v tomto prípade už predbehli legislatívny proces implementácie agrolesníctva a začali využívať jeho benefity bez finančnej podpory štátu.

Keďže nevýhodou agrolesníckych systémov je nižšie uplatnenie veľkej mechanizácie, predpokladá sa, že na Slovensku osloví predovšetkým stredne veľké poľnohospodárske podniky a rodinné farmy, ktoré môžu pomôcť nielen k udržaniu biodiverzity, ale prispieť aj k diverzifikácii poľnohospodárskych produktov a k eliminovaniu možných rizík, ktoré predstavujú monokultúry. Dokážu prispieť k rozvoju včelárstva a čiastočne vykompenzovať aj súčasný deficit potravinárskeho spracovateľského sektora. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že agrolesnícke systémy nie sú alternatívou konvenčného poľnohospodárstva.

V roku 2017 vypracoval Centrálny koordinačný orgán Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Zámer národného projektu „Ekonomicky efektívne a environmentálne akceptovateľné pôdohospodárstvo“. Cieľ projektu vychádza z potreby výrazného zvýšenia ekonomickej efektívnosti udržateľného hospodárenia na pôde, z produkčných, environmentálnych a spoločensko-ekonomických požiadaviek slovenskej poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej výroby. Jeho súčasťou je aj etapa 1.8 „Agrolesnícke (agrodrevinové) systémy pre kombinovanú produkciu a efektívne využívanie poľnohospodárskej krajiny“. Cieľom tejto etapy je riešiť modely a metodiky pre zakladanie agrolesníckych systémov pre podmienky Slovenska a návrhy na úpravu národnej legislatívy pre vytváranie agrolesníckych systémov na Slovensku. Veríme, že k inovatívnemu smerovaniu a úspešnému implementovaniu agrolesníctva do praxe príde.

Poznánka: Fotografie agrolesníckych systémov sú nafotené na Slovensku.