Aplikácia hnojív do pôdy a na list
Pôda je špecifický útvar, ktorý disponuje rôznymi vlastnosťami. Látky nachádzajúce sa v pôde sú zastúpené v rôznych kvantitatívnych a kvalitatívnych pomeroch a podmieňujú chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy. Ďalším dôležitým parametrom pôdy je pôdna reakcia čiže pH. Od nej sa odvíja mobilita živín v pôde a ich prístupnosť pre rastliny. Keďže na Slovensku prevažujú minerálne pôdy, tak z pohľadu pH sú makroelementy v týchto pôdach najmobilnejšie, ak hodnota výmenného pH sa nachádza v rozmedzí 6,5 – 7,2 (neutrálne pôdy) a mikroelementy, s výnimkou molybdénu a čiastočne bóru sú najrozpustnejšie pri intervale pH 5-6. Výrazný vplyv pH na mobilitu živín v pôde by mal každý správny poľnohospodár akceptovať pri výbere hnojív (obr. 1).
Obrázok 1: Interval pH pre dobrý príjem živín (Zdroj: Kudrna, 2013)
Ďalším významným faktorom, ovplyvňujúcim jednotlivé parametre pôdy je úprava pH. Vykonávame ju prostredníctvom alkalizujúcich alebo okysľujúcich látok. Alkalizovať môžeme mletým vápencom, dolomitickým vápencom, slieňmi, opukmi, páleným vápnom, saturačnými kalmi prípadne v záhradkách aj popolom. V súčasnosti na Slovensku nie je povolený predaj a aplikácia popola vo veľkovýrobe (pH je silne alkalické od 8,5 – 12,5). Samozrejme dávky jednotlivých látok s alkalizujúcim či okysľujúcim účinkom sú rôzne, vzhľadom na ich rozdielny neutralizačný efekt. Vo väčšine prípadov sa však v praxi venuje práve alkalizácii pôd.
Na zvyšovaní produkčného potenciálu pôd sa podieľajú organické a priemyselné hnojivá, aplikované správnym spôsobom a v správny čas. Vzhľadom k neustálemu, jednak prirodzenému ako aj antropogénnemu úbytku obsahu organického podielu v pôde, je pri intenzívnom obhospodarovaní pôdy nevyhnutné zabezpečiť jeho doplnenie. K tomuto účelu sú veľmi vhodné organické hnojivá.
Organické hnojivá sú rozličné látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Sú to plnohodnotné hnojivá, pretože na ich zložení sa zúčastňujú tie isté látky, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe rastlinnej hmoty.
Organické hnojivá sa delia podľa spôsobu výroby na statkové, t.j. stajňové (maštaľný hnoj, močovka) a poľné (slama, kompost, zelené hnojenie) a dodávateľské, tzn. tie, ktoré sa vyrábajú priemyselným spôsobom mimo poľnohospodárskych podnikov (priemyselné komposty). Pridanie organických hnojív do pôdy aktivuje pôdnu mikroflóru. Aplikácia organických hnojív má však aj svoje negatívne stránky. Väčšina z nich sa prejaví len pri nesprávnej alebo nadmernej aplikácii. Jediný vedľajší účinok, ktorý nezávisí od týchto aspektov je sprievodný zápach. Na obmedzenie tohto vedľajšieho účinku je priama aplikácia do pôdy. Táto technológia a technika je uznaná a cenená aj Európskou úniou, kde sa takéto technológie nazývajú BAT (skratka v preklade – najlepšie možné techniky). Ďalšie dôležité aspekty pri aplikácii organických hnojív sú poveternostné podmienky pri aplikácií (skoro na jar alebo neskoro na jeseň).
Priemyselné hnojivá obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín a môžu sa uplatňovať len pri náležitej biologickej činnosti pôdy a pri dostatku vlahy. Priemyselné hnojivá podľa zastúpenia hlavnej živiny delíme na jednozložkové, ktoré obsahujú len jednu jedinú živinu a viaczložkové, ktoré obsahujú dve alebo viac živín. V jednotlivých hnojivách sú rastlinné živiny viazané v rôznych formách a majú rôznu rozpustnosť. Jednozložkové hnojivá obsahujú jednu živinu ako hlavnú ale môžu obsahovať aj sprievodné ióny (Mg2+, Ca2+, Na+, SO42-, a iné), mikroelementy a ďalšie látky. Z hľadiska hlavnej živiny sa delia na hnojivá s významným obsahom makroelementov (dusíkaté, fosforečné, draselné, sírne, vápenaté a horečnaté) a hnojivá s významným obsahom mikroelementov. Viaczložkové hnojivá obsahujú dve a viac hlavných živín. Viaczložkové hnojivá môžu byť podľa spôsobu výroby delené na mechanicky zmiešané a kombinované. Rozdiel je v tom, že pri zmiešaných hnojivách sa mechanicky zmiešajú jednozložkové hnojivá a výsledná zmes sa granuluje. Kombinované hnojivá vznikajú chemickými procesmi a každá granula hnojiva má rovnaké zloženie. Na aplikáciu hnojív je hlavne v posledných rokoch kladený veľký dôraz z dvoch základných dôvodov - ekonomických a ekologických. Dnes si už žiadny podnik nemôže dovoliť veľkorysé dávkovanie hnojív tzv. „uniformne“ na celej obhospodarovanej výmere, ale skôr sa pristupuje k ich presnej aplikácii podľa potreby rastlín. V praxi to znamená, že živiny sa dodávajú do pôdy podľa skutočnej potreby podľa plánov hnojenia a v niektorých prípadoch s využitím technológie precízneho poľnohospodárstva podľa aplikačných máp. Veľmi dôležité je tiež dodržiavanie pracovných záberov tak, aby nedochádzalo k zbytočnému prekrývaniu prejazdov, kedy vznikajú prehnojené miesta, ktoré sa neskôr prejavia tak vyšším poliehaním porastu na takomto mieste, ako aj zvýšenými nákladmi na hnojenie. Chyby pri aplikácii hnojív môžu súčasne viesť k výraznému poškodeniu životného prostredia.
Okrem aplikácie organických a priemyselných hnojív do pôdy, môžeme aplikovať živiny aj počas vegetácie a to foliárne teda na list. Praktického uplatnenia sa listová výživa dočkala až v posledných niekoľkých desaťročiach vďaka rozvoju postrekovacej techniky používanej v ochrane rastlín. Za pomerne krátku dobu však táto forma výživy zaznamenala veľmi rýchly rozvoj a v posledných rokoch sa stáva štandardnou súčasťou väčšiny pestovateľských technológií. Hnojivami určenými na listovú výživu možno progresívnejšie optimalizovať výživu rastlín. Ich aplikáciou s obsahom nielen základných makrobiogénnych prvkov (N, P, K, Mg , Ca a S), ale i mikroelementov a rôznych stimulačných látok, možno dosiahnuť efektívnejšie zhodnotenie makroživín, vyššiu kvalitu produktov, zníženie obsahu nitrátov, zvýšenú biosyntézu dusíkatých látok a pod. V praxi má listová výživa význam ako účinné doplnkové opatrenie v systéme hnojenia, alebo presnejšie , ako efektívna forma zvyšovania úrovne výživy rastlín počas vegetácie. Rýchlosť príjmu živín je uvedená v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Rýchlosť príjmu jednotlivých živín pri foliárnej aplikácii (Zdroj: Varga, 2011)
Hlavné prednosti používania hnojív na listovú výživu spočívajú v ich rovnomernejšej aplikácii a v použití menších dávok živín (najmä mikroelementov) v porovnaní s pôdnou aplikáciou ako i v uplatnení výživy cez list počas vegetácie. Foliárna aplikácia hnojív umožňuje rýchlejšie využitie živín v porovnaní s ich aplikáciou cez pôdu a korigovanie ich deficiencie. Ďalšou výhodou listovej aplikácie hnojív je možnosť ich miešania a prípravy viaczložkových hnojív s určitou skladbou živín, prípadne sa dajú súčasne využiť ako nosné médium herbicídov a aj rastových stimulátorov.
Medzi nevýhody foliárnej - listovej aplikácie hnojív patrí, že niektoré hnojivá opotrebovávajú aplikačnú techniku, môžu upchávať dýzy a podobne. Požadovaná nízka koncentrácia živín v aplikačnej dávke má určité obmedzenia týkajúce sa množstva dodaných živín. Pri aplikácií za nevhodných podmienok a pri nesprávnej koncentrácií hnojiva môže dôjsť k poškodeniu porastu. V prípade výskytu poaplikačných zrážok sa môže aplikované hnojivo zmyť z povrchu listov a tým sa znižuje ich účinok a zvyšujú sa náklady na pestovanie plodín.
Extrémne vysoké dávky hnojív dodávané do pôdy v minulosti nie vždy priniesli žiadúci efekt, najmä čo sa týka ekonomiky pestovania. V súčasnej dobe sa veľakrát preferuje nepoužívanie priemyselných hnojív. Výsledky dlhodobých pokusov však potrebu hnojenia dokazujú. Vhodnou kombináciou organických a priemyselných hnojív môžeme dosiahnuť dobré ekonomické výsledky najmä na horších stanovištiach a na menej úrodných pôdach.
