Ozimné obilniny a príprava pôdy
Za ostatné desaťročné obdobie zaznamenávame trend rastúcich hektárových úrod. Tieto sú najvýraznejšie ovplyvňované poveternostnými podmienkami, ktoré sa v posledných rokoch výrazne regionálne líšia. Aj preto, v extrémnejších rokoch, sledujeme vyrovnávanie, resp. zotieranie donedávna bežných rozdielov v dosiahnutých úrodách medzi jednotlivými regiónmi.
Dominantným ruchom jesenných dní na poľnohospodárskych pozemkoch je jesenná základná príprava pôdy. V súvislosti so zakladaním porastov je veľmi významným kritériom pre ich úspešné vzchádzanie príprava pôdy. Z našich sledovaní vykonávaných v rámci monitoringov stavov porastov ozimných obilnín pred prezimovaním často pozorujeme výrazné nedostatky v príprave pôdy pred sejbou, ktoré sa do značnej miery následne prejavujú vo vývine porastov a ich pripravenosti na prezimovanie. Tieto nedostatky majú vplyv predovšetkým na kondíciu porastov a v mnohých prípadoch pri extrémnejších podmienkach v období prezimovania spôsobujú problémy. S nimi sa potom musia porasty popasovať počas jarnej vegetácie a neraz vedú v konečnom dôsledku aj k redukcii úrod v porovnaní s porastmi, pri ktorých boli dodržané správne postupy v rámci predsejbovej agrotechniky. Nedostatky pozorujeme väčšinou na plochách, kde sú oziminy vysievané po neskôr zberaných predplodinách, čím dochádza v rámci prípravy pôdy k istému časovému stresu.
V tomto čase sú na poliach i mechanizmy pripravujúce pôdu na sejbu ozimín. Možno vidieť ťažné mechanizmy rôznych výkonov a za nimi zapojené rôzne náradie. Záleží od viacerých faktorov, či sa ten ktorý pestovateľ rozhodne na jeseň pre konvenčné, či redukované (konzervačné) obrábanie pôdy. Úspešnosť používania týchto spôsobov obrábania je v dominantnej miere závislá od viacerých faktorov, pričom jedným z nich je základná príprava pôdy na jeseň. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy k oziminám sa pokladá dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršom obrábaní, primeraným utláčaním oráčiny najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stave pôdy.
Postupný nárast úrod i produkcie súvisí aj so zvyšovaním spotreby (žiaľ len) priemyselných hnojív. Je pravdou, že výraznejší nárast pozorujeme len pri dusíkatých hnojivách, ale pozorovateľný je aj nárast spotreby fosforečných i draselných hnojív.
V priemere za ostatné obdobie došlo aj k nárastu spotreby chemických ochranných látok, i keď táto je závislá predovšetkým od priebehu poveternosti a s tým spojeného infekčného tlaku chorôb, škodcov a burín.
Minimalizačné a pôdoochranné technológie obrábania pôdy a možnosť ich využitia z hľadiska prípravy pôdy
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nielen u nás začali hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav: Orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. Snahou bolo minimalizovať pracovné postupy (šetriť čas i naftu) - náklady.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú to, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy nie sú úplne jednoznačné. Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“.
I preto minimalizačné a pôdoochranné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze.
Podmietka - súčasť základnej prípravy pôdy
Podmietka je jedna z prvých operácií po zbere obilnín. Jej úlohou je plytké prekyprenie pôdy. Poľnohospodár chce pomocou podmietky zapracovať rastlinné zvyšky i priemyselné a organické hnojivá, podporiť vyklíčenie semien burín a výmrvu semien kultúrnych rastlín predplodiny, obmedziť výpar vody z pôdy...
Podmietka je významnou pracovnou operáciou, nakoľko zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy. Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania. Podmietka po zbere obilnín a ďalších plodín vytvára základ jej prípravy pre následnú plodinu. Kvalitná a načas vykonaná podmietka má pre ďalšie úspešné pestovanie poľných plodín mnoho benefitov, najmä v oblasti manažmentu vody v pôde. Pri podmietke sa má prerušiť pôdna kapilarita aby sa voda zbytočne neodparovala, ba práve naopak – bola zadržiavaná v podpovrchovej vrstve pôdy pod oblasťou jej obrábania. To má umožniť rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien kultúrnych rastlín, čím možno dosiahnuť pozitívny efekt odburinenia pozemku. Dôležitou požiadavkou pri podmietke je, aby semená rastlín boli čo najlepšie premiešané s pôdou a predovšetkým aby mali s ňou dobrý kontakt.
Podmietku robíme po zbere plodín, ktoré zanechávajú strnisko. Pri podmietke pôdu plytko obrábame, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa touto operáciou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka musí byť uskutočnená ihneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (100 - 120 mm), vo vlhších oblastiach plytšie (60 - 80 mm) s následným ošetrením. Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako 4 týždne, zlučuje sa podmietka s predsejbovou orbou, ktorú robíme plytko, nie viac ako 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku. „Za kosou pluh“ stále platí.
Osivové lôžko - významný predsejbový prvok
Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje. Nesprávnym, alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj úroda.
Vlastná príprava lôžka pre osivo sa často vykonávala sústavou smykov a brán. Pri konvenčnom obrábaní pôdy moderné spôsoby prípravy lôžka však vylučujú smyky a brány, pole sa urovná orbou s otočnými pluhmi, takže bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé), za ktorými nasleduje valec utužujúci lôžko a za touto súpravou sa pripája sejačka. Hĺbka lôžka by mala byť o 10 - 20 mm väčšia než optimálna hĺbka sejby.
Lôžko pre osivo je vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu osivu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých.
Vlhkosť sejbového lôžka má byť 55 - 65% poľnej vodnej kapacity, spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3, dobrý kontakt osiva s pôdou, prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka.
Vrchná vrstva nad osivom má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, pórovitosť pôdy celková 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. V krátkosti to znamená staré známe tvrdé lôžko, mäkká perinka!
Vhodne pripravené osivové lôžko je charakterizované mierne utuženou vrstvou pôdy, na ktorú má byť osivo ozimín uložené a na druhej strane kyprou vrstvou pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kontakt s kapilárnou vodou, kyprá pôda nad osivom umožňuje prístup vzduchu a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie uľahnutie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korene klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín.
Príprava pôdy
Cieľom prípravy pôdy pred sejbou je urovnať povrch pôdy a pripraviť podmienky pre uloženie osiva do požadovanej hĺbky tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra).
Pri príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
Pokiaľ by sme však pripravili pôdu príliš najemno môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Erózia, či už vodná, alebo veterná, je veľmi nebezpečná.
Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.
Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.
Nemožno opomenúť ani odburinenie pôdy ničením vzchádzajúcich burín, či v prípade potreby zapraviť do pôdy hnojivá či pesticídy. Treba ale zvládnuť manažment burín, nakoľko sú často obmedzené možnosti ich regulácie (najmä jednoročných burín).
Z hľadiska mechanického pôsobenia dochádza pri predsejbovej príprave pôdy k plytkému kypreniu, drobeniu a podľa potreby aj k jej primeranému utuženiu. V dnešnej dobe je treba redukovať prejazdy po nakyprenej pôde. Preto sa poľnohospodári snažia pri jednom prejazde (často ešte aj v spojení so sejbou) zvládnuť viac operácií. Tiež treba počítať i s úsporou nafty a pracovného času. Výhoda včasnej sejby spolu so šetrením pôdnej vlahy (ale aj nákladov na spotrebované energie) je však argumentom pre spájanie operácií predsejbovej prípravy pôdy so sejbou. Po viacročných krmovinách na ornej pôde, ktoré už nie sú pri súčasnej štruktúre RV najrozšírenejšou predplodinou ozimnej pšenice, orbu po predplodine lucerne vykonávame po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 180 - 220 mm. Orať je vhodné 5 - 6 týždňov pred sejbou oziminy pri použití pluhu s predplúžkom aby sa zabezpečili vhodné vlhkostné podmienky a podporila činnosť mikroorganizmov, upravil pomer C : N a rozložili inhibičné látky, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Kukurica na zrno zanecháva veľké množstvo koreňových a pozberových zvyškov. Ak sa zberá za mokra a po častých prejazdoch sa vytvárajú koľaje, je lepšie použiť viacradlicové pluhy a orať do hĺbky 200 - 240 mm, v závese za pluhom použiť hviezdicové brány. Ak sú priaznivé podmienky orieme plytko podmietacím pluhom do hĺbky 150 mm, potom sa pôda ihneď obrobí tanierovým náradím.
Poveternostné pomery ročníka 2018
Ako uvádza na svojich stránkach SHMÚ v tohoročnom apríli zaznamenal rekordne vysoké priemerné mesačné teploty vzduchu. Aktuálne hodnoty prekonali rekordy prevažne z apríla 2009 a na niektorých meteorologických staniciach z roku 2000. V Oravskej Lesnej, v Poprade a v Medzilaborciach boli prekonané až 84 rokov staré rekordy z roku 1934.
Apríl bol po januári už druhým mimoriadne teplým mesiacom v tomto roku. V Hurbanove, v januári 2018, bola odchýlka priemernej mesačnej teploty od normálu 1981 – 2010 plus 3,9 °C. V apríli, kedy mesačný priemer dosiahol 16,2 °C, bola odchýlka od normálu až plus 4,9 °C. Tohoročný apríl sa tiež vyznačoval mimoriadne vysokým počtom letných dní, v ktorých maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 25 °C a viac. V Hurbanove zaznamenal SHMÚ 11 letných dní, čiže presne toľko ako v apríli 2000. Sú to maximálne počty letných dní na tejto meteorologickej stanici v apríli aspoň od polovice 20. storočia.
Z pohľadu pedo-klimatických pomerov na viacerých miestach Slovenska bola orničná vrstva presušená, pričom napríklad na ťažších pôdach v okolí Nového Mesta nad Váhom sa už koncom apríla začali tvoriť pukliny. Presušená vrchná časť pôdy však spôsobovala od počiatku problémy pri vzchádzaní jarných plodín. Problémy hlásil aj Spiš, kde bol vplyvom teplých a suchých podmienok zaznamenaný intenzívnejší výskyt živočíšnych škodcov.
To všetko sa prejavovalo aj na vysokých hodnotách výparu, ktorý prispel k výraznému zhoršeniu vlahových podmienok na Slovensku. Najhoršie na tom koncom apríla bola najmä Orava, Kysuce a okolie Žiliny, kde vplyvom dlhodobo nízkych úhrnov zrážok v porovnaní s normálnymi podmienkami, zaznamenáva SHMÚ suché obdobie už od 30.1.2018 (na Kysuciach), resp. od 18.2.2018 (Orava). K týmto regiónom sa neskôr pridala aj oblasť Senice, Spiš, okolie Piešťan, Záhorie, západná časť Podunajskej nížiny, okolie Bardejova a iných častí SR. Zlé vlahové podmienky sa odzrkadľujú aj na intenzite pôdneho sucha, ktoré je na úrovni výrazného až extrémneho sucha. Odchýlka pôdnej vlahy dosahovala už koncom apríla deficit -40 až -60 mm. Vysoký výpar sa na celom Slovensku odrážal aj na poklese relatívnej vlhkosti vrchnej časti pôdneho profilu (0 – 40 cm).
Máj bol teplotne i vlahovo iný ako apríl, traja ľadoví muži predsa len prišli, i keď trochu neskôr. Taktiež sme sa stretali i so situáciou, keď pri búrkach spadlo vo veľmi krátkom čase (niekoľko hodín) významne veľké množstvo zrážok, v niektorých lokalitách dokonca porovnateľné s celkovým júnovým (mesačným) úhrnom zrážok. Ako uvádza SHMÚ v stredu, dňa 6. júna 2018, sa v Bratislave (a aj v ďalších oblastiach na západnom Slovensku) v popoludňajších až podvečerných hodinách vyskytli intenzívne zrážky. Za 24 hodín spadlo napríklad v Bratislave na Kolibe 53,8 mm zrážok, v Bratislave na letisku 44,4 mm alebo v Čunove 55,7 mm. Veľa zrážok spadlo ojedinele aj inde, napr. v Žihárci 60,5 mm alebo v Jakubove na Záhorí 65,5 mm. Na niektorých miestach dosiahla intenzita krátkodobého dažďa aj viac ako 15 až 20 mm/15 min, čo je hodnota, ktorá sa v priestore Bratislavy vyskytuje v priemere s pravdepodobnosťou opakovania len raz za 10 až 20 rokov.
V posledných rokoch sme mali len veľmi málo príležitostí vychutnať si pokojný a mierny dážď (krajinský dážď), ktorý by nás dokázal príjemne schladiť po teplom jarnom alebo horúcom letnom dni. Naopak, čoraz častejšie sme vo svojom okolí konfrontovaní s nebezpečenstvom extrémnych zrážok, ktorých krátkodobá intenzita (napr. za 15-30 min) často krát presahuje fyzikálne možnosti efektívnej absorpcie zemského povrchu zadržať veľké objemy vody. Tak v Európe, ako aj v iných častiach sveta registrujeme v posledných troch desaťročiach nárast výskytu mimoriadne vysokých krátkodobých a denných úhrnov zrážok, a to dokonca aj v oblastiach, kde priemerné ročné a sezónne úhrny atmosférických zrážok klesajú. Napríklad, v posledných dvoch až troch dekádach registruje SHMÚ častejší výskyt extrémnych zrážok. Rastie nielen frekvencia ich výskytu, ale zvyšujú sa aj absolútne rekordy maximálnych denných či hodinových úhrnov. Hlavnou príčinou tohto trendu je predovšetkým vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako dôsledok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Ešte väčším problémom je rastúca intenzita krátkodobých zrážok, čo sa prejavuje v tom, že zrážky sú prudšie. Významne sa zvyšujú predovšetkým intenzity 5 až 180 minútového dažďa. Tento trend je dominantný najmä v miernych a polárnych šírkach severnej pologule, kde je rast teploty najrýchlejší. Zaujímavým problémom je ale aj to, že úhrnné a „plošné“ globálne zrážky nerastú nakoniec tak rýchlo, ako by sme očakávali v súvislosti s rastom obsahu vodnej pary v atmosfére. Tento fakt má jeden dosť zásadný dôsledok pre globálny hydrologický cyklus. Doposiaľ vlhké oblasti sa stávajú ešte vlhšími, a naopak suché ešte suchšími. V oblasti miernych šírok sa to prejavuje napríklad aj v tom, že rastie podiel extrémne vysokých zrážok na ročnom úhrne. Prívalové zrážky sú v teplejšej časti roka takmer výlučne spojené s rozvojom intenzívnych konvektívnych búrok, s ktorými sa v tomto období stretávame pomerne často aj na našom území. Bývajú hlavnou príčinou vzniku lokálnych prívalových povodní, pre ktoré sa tiež zvykne používať oveľa populárnejší názov „bleskové povodne“. Ten vznikol nie príliš vhodným prekladom anglického výrazu „flash floods“. V extrémnych prípadoch môže nastať situácia, kedy danú lokalitu zasiahne celá séria za sebou postupujúcich búrok. Celkový úhrn zrážok môže vtedy dosiahnuť aj hodnoty vysoko nad 100 mm (100 litrov na m2) za 24 hodín. Potom už závisí najmä od času, v priebehu ktorého takto veľké zrážky na konkrétnom mieste spadli. Čím je tento časový úsek kratší, tým sú následky prívalových zrážok závažnejšie, a rastie tak pravdepodobnosť vzniku prívalových povodní. V niektorých exponovanejších regiónoch môže pri takýchto situáciách napršať za 3 až 5 dní aj viac ako 400 mm zrážok. V podmienkach Slovenska začínajú mať negatívny dopad už denné úhrny zrážok, ktoré dosahujú viac ako 50 mm, pričom pomerne často je príčinou povodní až séria takýchto dní, ktorých počet môže dosiahnuť 2 až 3, prípadne aj viac. Niekedy sa takáto séria môže v krátkom čase aj zopakovať.
Pri výkyvoch počasia, ktoré sú pestovateľom len málo ovplyvniteľné možno pozitívny trend vo vývoji dosahovaných hektárových úrod pripísať aj na vrub zvýšenia agronomickej zodpovednosti, či už pri výbere vhodného genetického materiálu, príprave pôdy a zakladaní porastov ako aj celovegetačnej starostlivosti o porasty.
Zhrnutie
Obrábanie pôdy má v histórii ľudstva významné postavenie v agrotechnike pre svoje mnohé benefity i preto, že rastlinná výroba v počas svojho rozvoja smerovala ku koncentrácii a špecializácii plôch plodín. V čoraz väčšej miere sa uplatňovala tak chemizácia (vysoké dávky priemyselných hnojív a pesticídov) ako i energeticky náročné spôsoby obrábania pôdy. Napriek tomu začali úrody po istej dobe stagnovať a na pestovateľských plochách dochádzalo k rozširovaniu chorôb, škodcov a burín.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia dochádzalo k postupným zmenám v našom agrárnom sektore. Výrazne sa narušila štruktúra rastlinnej aj živočíšnej výroby. Toto viedlo k obmedzeniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva. Strata istoty z umiestnenia niektorých dovtedy pestovaných komodít a zníženie rentability pri ich pestovaní viedlo k redukcii osevných postupov. Pestovatelia sa postupne zamerali iba na pestovanie plodín, ktorých ekonomický potenciál nebol výraznejšie ohrozený. Významne sa znížili stavy hospodárskych zvierat s dôsledkom nedostatku produkcie organických hnojív a ruka v ruke s tým klesla aj spotreba priemyselných hnojív. Tieto fakty spolu s „vyradením“ z osevných postupov tzv. zlepšujúcich plodín, hospodárenie na úkor starej pôdnej sily v dlhšom časovom slede negatívne vplývajú na pôdnu úrodnosť. Z týchto dôvodov je nevyhnutne potrebné, aby sa dôsledné a vhodné obrábanie pôdy znovu vrátil medzi rozhodujúce agrotechnická opatrenia v konkurencieschopnej rastlinnej výrobe.
Zvýšenou agronomickou zodpovednosťou, či už pri zakladaní, výžive, ochrane porastov, ale i pri využití na trhu dostupných kvalitných stimulačných látok eliminujúcich stresové faktory vplývajúce na porast počas jeho rastu a vývinu možno, i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, ako i nie práve najvhodnejšej skladbe plodín v našich osevných postupoch, dosahovať úrody v požadovanej kvantite i kvalite.
