Úvod / Informácie / Pôda

Nastielanie organickej hmoty zvyšuje úrodnosť pôdy

21-06-2017
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Nastielanie – mulčovanie  znamená pokrývanie pôdy vhodným materiálom, ktorý vytvára na nej ochrannú vrstvu. Na nastielanie v poľnohospodárskej veľkovýrobe sú využívané pozberové zvyšky predplodiny, alebo fytomasa pre tento účel pestovaných medziplodín. V záhradkách to môže byť aj široká škála biologických odpadov, ako zavädnutá pokosená tráva, lístie, seno (pokosené pred dozretím semien), slama, v okrasnom záhradníctve podrvená kôra, drevná štiepka, agrokartón, prípadne syntetické netkané textílie a rôzne fólie.

Rozdrobenie pozberových zvyškov a ich rovnomerné rozloženie na pôde v ostatných rokoch má pozitívne účinky na udržanie pôdnej úrodnosti. Dobrí pestovatelia hovoria: úspech pôdoochranného pestovania s mulčovaním sa začína kvalitným zberom predplodiny. Na pozemku nesmú ostať žiadne zhluky slamy. Po širokozáberových kombajnoch treba pozberové zvyšky roztiahnuť. Dnes obyčajne obilnú slamu väčšinou nevyužívame na podstielanie. Je možné teda obilniny kosiť na vysoké strnisko.

Z vyššieho nastavenia žacej lišty s následným mulčovaním vyplývajú nasledovné prednosti:

  • zvýšenie výkonnosti kombajnu, keďže cez stroj prechádza menej slamy,
  • vyššia pracovná rýchlosť a tým vyššia plošná výkonnosť,
  • znížená spotreba pohonných hmôt kombajnu,
  • nižšia vlhkosť zrna.

Po zbere plodín s mohutnejšími stonkami (slnečnica, repka, kukurica) sa odporúča použiť tanierové náradie, alebo mulčovač. Zvýšené náklady na jeho použitie, pokryje vyššia úroda a kvalita následnej plodiny. Nepresnou distribúciou slamy netrpí následná plodina len cez nedostatočný prísun živín, ale je ovplyvnená aj jej vzchádzavosť. Ak je rozdelenie pozberových zvyškov po zbere predplodiny nerovnomerné, treba jednoznačne použiť prútové brány šikmo na smer zberu a vykonať akúsi mikropodmietku..
Celkovo mulčovanie pozberových zvyškov obilnín má pozitívny účinok na zdravotný stav v budúcnosti pestovaných rastlín. Rovnomernosť plošnej distribúcie slamy podporuje tiež tvorbu vyššej úrody, a to napriek tomu, že treba počítať s o niečo vyššími nákladmi na samotné rozprestretie pozberových zvyškov.
Mulčovanie pozberových zvyškov má však svoj zmysel nielen pri obilninách, ale aj pri repke olejke. Pri zbere repky totiž dochádza k padaniu semien repky na pôdu. Pri následnej sejbe hustosiatych plodín pritom môžeme pomerne často sledovať, že vypadnuté semená repky vzchádzajú rovnako dobre ako novo zasiata plodina a výrazne konkurujú tvoriacemu sa porastu.
Ak chceme bojovať proti víjačke kukuričnej mulčovaním, musíme dbať nielen na kvalitu práce v rámci jedného podniku, ale je dôležité je, aby podobný postup zvolili i farmári obhospodarujúci susedné pôdy. Kým úspech proti boji s fuzariózami si môže zabezpečiť farmár sám, úspech v boji s víjačkou možno zabezpečiť len spoločnými silami. Nepomôže nám totiž prvý rok zlikvidovanie lariev, keď k nám druhý rok priletia motýle zo susedného pozemku.

Ďalšou výhodou nastielania - mulčovania (pokrytia povrchu pôdy vrstvou organického materiálu) je potlačenie rastu burín a zachovanie pôdnej vlahy. Pri tejto technológii manipulácie s pozberovými zvyškami je možné znižovať mechanickú a chemickú ochranu proti burinám, zmenšiť náklady a nároky na obrábanie pôdy, netvorí sa pôdny prísušok. Nastielanie zabraňuje erózii pôdy, mulč chráni korene ozimín, alebo trvácich plodín v zimnom období pred premrznutím a cez leto pred vysušením pôdy. Pri rozklade zvyšuje obsah humusu pôdy, pričom únik živín v plynnej podobe je zanedbateľný. Zvyšuje mikrobiálnu aktivitu a má priaznivý vplyv aj na estetiku okrasných záhrad a parkov (podľa použitého materiálu). Nastielaním mulču pre väčšinu drevín im napodobňujeme prirodzené lesné prostredie.

Postupným rozkladom nastielanej hmoty obohacujeme pôdu o organickú hmotu a živiny. Nevýhodou môže byť pri nerovnomernej vrstve poskytovanie úkrytu hrabošom a pomalé prehrievanie pôdy na jar. Z uvedeného dôvodu sa odporúča pôdu s vyšším obsahom vody na jar „otvoriť“, resp. mulč plytko zapracovať do pôdy.

Moderným spôsobom obhospodarovania medziradov trvácich kultúr je systém koseného trávnika. Zapojený porast tráv chráni pôdu pred eróziou a umožňuje prejazdy mechanizmov aj bezprostredne po daždi, resp. po závlahe. Trávny porast zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, zvyšuje obsah humusu, pôsobí priaznivo na mikrobiálny život v pôde a nevyžaduje organické hnojenie. Netreba však zabudnúť že pre svoj rast potrebuje živiny a vodu. Tieto môžu v niektorých menej priaznivých pestovateľských ročníkoch chýbať pestovanej plodine. Obmedzené  používanie herbicídov prispieva k biologizácii produkcie. Trávny porast je považovaný za prirodzený filter, zachytávajúci biocídne látky využívané proti chorobám a škodcom. Zatrávnené ovocné sady a vinice sú esteticky vhodným doplnkom krajiny. Nevýhodou zatrávnenia je zvýšenie potreby vlahy (15 – 20 %) v porovnaní s čiernym úhorom, častejší výskyt hlodavcov a ak nedoplníme živiny aj pre trávnik, môže byť menšia úroda ovocia. K opatreniu znamenajúcemu najvhodnejší systém starostlivosti o pôdu v trvácich kultúrach je potrebné pristupovať cielene, s dôrazom na posúdenie agroekologických podmienok stanovišťa, svahovitosti reliéfu, druhu a odrody pestovanej kultúry, sponu, podpníka, tvaru a veľkosti koruny, veku výsadby. Ďalej je potrebné zvážiť aj možnosti doplnkovej závlahy a ďalších ekonomických a ekologických aspektoch  súvisiacich so zameraním podniku.

Pre mladé výsadby (ujatie stromčekov, rozvoj koreňovej sústavy a koreňov) je vhodná kombinácia čierneho úhora s pestovaním rastlín na zelené hnojenie (zelený úhor). Komplexné zatrávnenie je vhodné až v 3. – 4. roku výsadby, a to systémom osevu pre každý druhý rad s obmenou po 3 – 4 rokoch.

V suchých a teplých lokalitách bez možnosti zavlažovania nachádza najmä  vo viniciach uplatnenie technológia regulovania burín retardačnými prípravkami. Kosený mulčovaný trávnik má opodstatnenie predovšetkým v polohách, typických prirodzene vyšším úhrnom zrážok a vyššou hladinou podzemnej vody, v zavlažovaných sadoch a na svahoch.

Výber plodín pre miešanky určené na mulčovanie je podmienený druhmi, ktoré v pomerne krátkom období pri zatienení produkujú dostatok nadzemnej a podzemnej fytomasy. V dôsledku ich rýchleho vývinu dobre potláčajú buriny. Vhodné sú strukovinoobilné miešanky (ovos siaty, jačmeň siaty, hrach kŕmny, vika siata, horčica biela, kapusta repková pravá, facélia vratičolistá, pohánka jedlá, mätonoh jednoročný). Z tráv vyberáme druhy nenáročné na vlahu, s malou tvorbou nadzemnej hmoty, znášajúce zatienenie a dostatočne odolné proti utláčaniu.