Význam podmietky sa neznižuje, skôr tu platí opačný trend
Jedna z prvých operácií po zbere obilnín, ktorej úlohou je plytké prekyprenie pôdy, je podmietka. Jej význam snáď ani nie je potrebné zdôrazňovať. V „klasickej“ škole agrotechniky sa popisujú efekty, ktoré možno kvalitne a načas vykonanou podmietkou dosiahnuť, kde ide predovšetkým o obmedzenie výparu vody z pôdy, podporenie vyklíčenia semien burín a výdrolu semien kultúrnych rastlín predplodiny, zapracovanie rastlinných zvyškov, zapracovanie priemyselných, prípadne organických hnojív a pod.
Podmietka zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii rastlinných chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje orbu, alebo iné operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy. Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania.
Z hľadiska klasifikácie hovoríme o podmietke plytkej s hĺbkou do 80 mm, stredne hlbokej v rozsahu 80 až 120 mm a hlbokej v rozmedzí 120 až 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku. V minulosti často sprofanované heslo „za kosou pluh“ teda v plnom rozsahu stále platí.
Za predpokladu, že zberáme slamu nevznikajú žiadne mimoriadne požiadavky na podmietku okrem dostatočného utuženia pôdy valcami a dodržania prípustnej koncentrácie slamy v spracovávanej vrstve pôdy. Špecifické požiadavky na podmietku vznikajú ak neuskutočňujeme zber slamy a je tu potreba jej zapravenia do pôdy.
V systémoch spracovania pôdy bez orby a tam kde je dostatočný časový priestor medzi zberom predplodiny a sejbou sa často používajú opakované podmietky, kedy sa mení aj smer jazdy vo vzťahu k prvej podmietke. Významný vplyv na úspešnosť podmietky má aj osevný postup.
S významom podmietky korešponduje tiež široká ponuka náradia a jeho kombinácií. Dochádza najmä ku zdokonaľovaniu konštrukcie, zväčšovaniu pracovných záberov a zvyšovaniu variability s cieľom prispôsobiť sa aktuálnym pôdno-klimatickým podmienkam.
Aj keď podmietka je známa už viac ako 150 rokov, v modernej agrotechnike sa jej význam v niektorých oblastiach mení. Je to dané predovšetkým obmedzovaním zberu slamy, uplatňovaním pôdoochranných technológií obrábania pôdy, zmenami v oblasti osevných postupov, ale aj vývojom novej techniky a i.
Výber techniky na podmietku súvisí s množstvom pozberových zvyškov
Pri výbere vhodného náradia na vykonanie prvej pracovnej operácie po zbere predplodiny je potrebné zohľadňovať určité kritériá, ktoré súhrnným spôsobom vyjadrujú nároky osevného postupu, stanovišťa, požiadavky na ochranu pôdy a spôsob hnojenia - zabezpečenia výživy rastlín hnojivami. Dôležitým predpokladom pre kvalitné vykonanie podmietky je krátke strnisko a rovnomerne rozmiestnená slama.
Plytké kyprenie pôdy a zapracovanie rastlinných zvyškov do hĺbky okolo 10 cm možno použiť predovšetkým na pôdach biologicky aktívnych, s dobrou štruktúrou a bez trvalého zamokrenia. Pri tejto hĺbke kyprenia pozberové zvyšky nesmú prevyšovať hmotnosť 8 t.ha-1 a po zbere nesmú byť na pozemku viditeľné stopy po prechode zberovej techniky (koľaje). Odporúča sa, aby časový odstup medzi podmietkou a prípravou pôdy pre sejbu nasledujúcej plodiny bol v rozmedzí tri až päť týždňov.
Ako technické riešenia pre plytké kyprenie pôdy sa ponúkajú rôzne radličkové kypriče, krátke tanierové brány, plošné kultivátory a kombinované tanierovo-radličkové náradia. O tom či sa pôda pripraví jedným prejazdom, alebo budú potrebné dva prejazdy, sa rozhodne na základe stupňa rozkladu pozberových zvyškov a rozhodnutie ovplyvní aj rozsah použitia herbicídov.
Radličkový kyprič plytko podrezáva pôdu, vznikne tzv. aeračná vrstva a pod ňou nakyprená pôda zabezpečí kapilárne vzlínanie vody potrebnej pre klíčenie semien uložených na neskyprenej vrstve pôdy.
Krátke tanierové brány sa vyznačujú vysokou plošnou výkonnosťou pri nízkej spotrebe paliva 5 až 7 l.ha-1. Taniere spravidla nie sú uložené na jednom spoločnom hriadeli, ale každý z nich má separátny riadený odpružený záves, ktorý sa dobre prispôsobuje terénnym nerovnostiam. Pre zabezpečenie dobrého vnikania do pôdy sú na náradí nevyhnutné závažia až 750 kg.m-1 pracovnej šírky záberu.
Hlbšie kyprenie pôdy sa využíva k zapracovaniu väčšieho množstva rastlinných zvyškov. Pre stanovištia s ílovitou pôdou sa hodia radličkové kypriče s úzkymi radličkami (5 až 6 centimetrov), ktoré zabezpečujú dobré kyprenie pôdy a premiešanie rastlinných zvyškov s pôdou vo vertikálnom smere. Vysokú účinnosť kyprenia a dobré zakrývanie rastlinných zvyškov čerstvo nakyprenou pôdou zabezpečia skrutkovicové alebo dvojité radličky (7 až 8 príp. 13 až 14 centimetrov široké). V poslednom období sú vyrábané radličky, ktoré umožňujú dosiahnutie rôzneho stupňa pracovného odporu a tým aj opotrebenia nástroja nastavením uhla nábehu. Strmo stojaci nástroj vždy vyžaduje vyššiu potrebu ťahovej sily.
Pri viacradových kypričoch s diagonálne rozmiestnenými dlátovými radličkami je slama stranovo posúvaná o 20 až 40 centimetrov. Taktiež dlhšie strnisko po kombajnovom zbere spôsobuje kypričom pri hlbšom spracovaní pôdy menšie problémy, aj keď ho nemožno úplne zapracovať, čo nakoniec nie je ani potrebné. Pre urýchlenie rozkladu rastlinných zvyškov sú potrebné dve operácie uskutočnené s určitým časovým odstupom na rozdielnu hĺbku obrábania, pri ktorej dôjde k preusporiadaniu organickej hmoty v pôde a vytvoreniu podmienok pre činnosť pôdnych mikroorganizmov.
Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné zvažovať postupy obrábania strniska v závislosti na rôznych pôdnych druhoch s rôznou vlhkosťou pôdy a úrodou slamy. Aj z uvedených dôvodov sú ponúkané kypriče s hydraulicky prestaviteľnými radličkovými poliami. Tieto náradia sú pevnými súčasťami „presného poľnohospodárstva" a v budúcnosti bude ich význam čoraz viac narastať.
Doplnková výbava podmietačov
Stále viac výrobcov využíva utužovacie valce ako pojazdový mechanizmus pri práci, čím sa zároveň šetrí vlastný doplnkový podvozok. Vďaka takémuto nasadeniu je ušetrená aj štruktúra pôdy, nakoľko náradie sa opiera v menšej miere na zadné kolesá traktora.
Ponúkané riešenia umožňujú výmenu utužovacích valcov v závislosti na pôdnych a vlhkostných podmienkach. Pri vlhších pôdnych podmienkach sa pôda neuzatvára po prechode utužovacieho valca úplne, ale drobné hrebene pri "preslnení" umožňujú jej rýchlejšie preschnutie. To možno dosiahnuť napr. použitím prútových (tyčových) valcov.
Uvedené náradia k obrábaniu strniska sú mnohými výrobcami dopĺňané systémami pre sejbu s pridruženým zásobníkom na osivo a jeho pneumatickou dopravou pred utužovacie valce, čo umožňuje napr. nákladovo priaznivú sejbu strniskových medziplodín.
Zmena názorov na podmietku
S postupným vývojom agrotechniky sa názory na podmietku menia a v posledných rokoch, najmä v súvislosti s presadzovaním sa minimalizačných a pôdoochranných technológií obrábania pôdy pri pestovaní poľných plodín, dochádza k rozširovaniu ponuky strojov pre oblasť kyprenia pôdy bez obracania ornice, ktoré často zasahuje aj do väčších hĺbok a ktorým sa v mnohých prípadoch vytvára základ budúceho lôžka pre osivo.
Po prvom plytkom kyprení je potrebná vysoká prítlačná sila utužovacích valcov, ktorú zabezpečia napr. pneumatikové valce, trapézové - prstencové valce, krúžkové valce, a pod. Pre druhé hlboké spracovanie sa vyžaduje spravidla „otvorené“ valcovanie, ktoré možno dosiahnuť napr. rôznymi riešeniami tyčových, prútových a špirálových valcov. Pri včasnom základnom obrábaní pôdy sa možno lepšie vysporiadať s nástrahami počasia, pri dlhšie trvajúcom suchu možno prerušením kapilarity zadržať vodu v pôde, naopak pri pretrvávajúcich vlhkých podmienkach možno vytvorením drobných hrebeňov dosiahnuť rýchlejšie prehriatie a tým aj vysušenie pôdy. Ak sú predpokladané dva skoré a hĺbkovo rozdielne obrábacie zásahy, možno uvažovať so spotrebou nafty 15 až 18 l.ha-1 a pri časovom odstupe jednotlivých obrábacích zásahov 4 až 6 týždňov sa možno vyhnúť použitiu herbicídov.
Pokiaľ sa chceme vyhnúť opakovanému vykonávaniu podmietky v dvoch samostatných obrábacích zásahoch (napr. pre krátky časový odstup medzi zberom predplodiny a sejbou následnej plodiny), sú v súčasnosti k dispozícii pre spoľahlivé zabezpečenie požadovaného obrobenia pôdy vhodné technické riešenia. Už niekoľko rokov sú na trhu ponúkané kypriče, ktoré sú okrem vykonávania druhej (hlbšej) podmietky vhodné pre tzv. viacvrstvové kyprenie pôdy. V podstate ide o stroje, kde sú na spoločnom ráme za sebou usporiadané viaceré pracovné prvky. Spravidla v prednej časti rámu sú umiestnené rezacie kotúče (koltre), ktoré porežú na povrchu pôdy sa nachádzajúce rastlinné zvyšky, za nimi umiestnené kypriace radličky zabezpečia prekyprenie (narušenie) pôdy v požadovanej hĺbke pôdy (v prípade potreby aj v jej hlbších vrstvách), v zadnej časti rámu je umiestnená sekcia tanierového náradia, ktorá zabezpečí premiešanie vrchnej vrstvy pôdy s porezanými rastlinnými zvyškami a nakoniec pôdu „uzatvorí“ utužovací valec. Takéto strojové systémy dokážu pri jednom prejazde po poli vertikálne „prepracovanie“ pôdy, teda kombinované spracovanie celého pôdneho profilu.
Podľa názoru viacerých zástancov tohto systému sa neodporúča pri obrábaní pôdy obracať celý pôdny profil, teda miešať vrchnú vrstvu pôdy so spodnou, menej úrodnou, avšak je potrebné celý profil pôdy dostatočne, vo viacerých vrstvách prekypriť, čo tieto strojové systémy umožňujú. Hĺbka práce jednotlivých pracovných prvkov (kypriacich radličiek a tanierového náradia) je regulovateľná s ohľadom na lokálne podmienky každého poľa.
Uvedený postup obrábania pôdy, pri ktorom sa variabilne mení hĺbka jej kyprenia v zvislom (vertikálnom) profile často označujeme aj termínom „vertikálne obrábanie pôdy“. Jeho cieľom je vytvoriť homogénny pôdny profil, ktorý podporuje maximálny rozvoj koreňov. Takýto pôdny profil bez zhutnenia umožňuje hlbšie preniknutie koreňov do pôdy, a zároveň absorpciu dažďových zrážok. Rastliny pestované systémom vertikálneho obrábania pôdy sú odolnejšie proti suchu, využívajú viac živín v pôdnom profile a majú väčšiu odolnosť vďaka zdravším stonkám a silnejším koreňovým systémom. Výsledkom je vyšší výnos a kvalita.
Ako už bolo naznačené, pre uvedený postup obrábania pôdy v súčasnosti výrobcovia techniky ponúkajú celý rad rôznych kypričov, ktoré umožňujú tak hĺbkové, ako aj tzv. variabilné (viacvrstvové) kyprenie pôdy. Významným rozlišovacím znakom používania jednotlivých typov kypričov je stupeň premiešania jednotlivých vrstiev obrábanej pôdy.
Zhrnutie najdôležitejších požiadaviek na podmietku
Najdôležitejším predpokladom pre rovnomerné zapravenie slamy pri podmietke a jej účinný rozklad v pôde je jej dostatočné rozdrobenie a rovnomerné rozmiestnenie po povrchu pôdy. Túto úlohu nie vždy a kvalitne plnia obilné kombajny so zabudovaným rezacím a rozhadzovacím zariadením. Príčinou môže byť vlhká slama, bočný vietor, nadmerný viac ako 6 m záber kombajnu, poľahnuté obilie, sklon pozemku, nadmerná úroda slamy a i. Použitie ďalšej techniky na zvýšenie rovnomernosti rozloženia slamy je síce možné, ale nákladné a pri väčšej úrode slamy nie vždy uspokojivé. Preto rovnomernosť rozloženia slamy by sme mali riešiť priamo pri výmlate použitím vhodnej šírky záberu obilného kombajnu (podľa úrody slamy), dĺžkou rezanky pod 5 cm (lepšie 2 –3 cm), sledovaním a nastavením rozptyľovacieho ústrojenstva a i. Musíme si byť vedomí, že slama v blízkosti sejbového lôžka vplýva na klíčenie a rast následnej plodiny. Slama na povrchu vytvára izolačnú vrstvu a pri hmotnosti 10 t.ha-1 je schopná viazať až 5 mm zrážok.
Naopak slama umiestnená pod sejbovým lôžkom bráni kontaktu osiva s neporušeným kapilárnym systémom a tým vzchádzaniu a rastu vysiatych semien. Platí, že negatívne ovplyvňovanie klíčenia je tým menšie, čím väčšia je vzdialenosť medzi časticami slamy a semenami a čím je kratšia dĺžka rezanky.
Veľké množstvo slamy na povrchu pozemku môže tiež negatívne ovplyvňovať klíčenie vypadnutých semien predplodiny, dochádza k vzchádzaniu „vo vlnách“, čo môže spôsobovať problémy v boji proti burinám napr. pri ozimnej repke, kde je naviac malý časový odstup medzi zberom predplodiny a sejbou.
Uvedeným skutočnostiam musíme prispôsobiť predovšetkým hĺbku podmietky. Vzniká tu konflikt požiadaviek: boj proti burinám a vypadnutým semenám predplodiny vyžaduje plytké spracovanie pôdy (20 – 50 mm), dobré zapravenie slamy naopak hlbšie spracovanie pôdy (100 – 200 mm). Pri voľbe hĺbky v rámci pôdoochrannej technológie by sme mali s ohľadom na následnú sejbu umiestniť slamu vo vrstve nad sejbovým lôžkom. Aktuálnosť tejto požiadavky vzrastá so skracovaním času medzi podmietkou a sejbou následnej plodiny. Plytké zapravenie slamy môžeme dosiahnuť len strojmi na plytké spracovanie pôdy. Ak to nie sme schopní z akéhokoľvek dôvodu zabezpečiť, je výhodnejšie voliť takú hĺbku spracovania pôdy, kedy koncentrácia slamy na objem spracovávanej vrstvy nebude presahovať 6 kg.m-3. Táto koncentrácia sa dosiahne napr. pri úrode slamy 6 t.ha-1 pri premiešaní vo vrstve 0,1 m, pri 9 t.ha-1 vo vrstve 0,15 m a pri 12 t.ha-1 vo vrstve 0,2 m. Dodajme, že v súčasnosti sú k dispozícii sejačky, ktoré umožňujú kvalitný výsev aj pri výskyte väčšieho zastúpenia slamy na povrchu pôdy. Je to dané predovšetkým riešením špeciálnych výsevných pätiek, ktoré sú schopné uložiť osivo na neporušený horizont bez slamy.
Záver
Význam kvalitne a načas vykonanej podmietky sa ani v súčasnosti, pri využívaní rôznych minimalizačných alebo pôdoochranných technológií obrábania pôdy neznižuje, skôr naopak. Kvalitnou a načas vykonanou podmietkou možno dosiahnuť viacero významných efektov, ktoré súvisia predovšetkým s obmedzením strát vody z pôdy. Pri podmietke sa má prerušiť pôdna kapilarita aby sa voda zbytočne neodparovala, ba práve naopak – bola zadržiavaná v podpovrchovej vrstve pôdy pod oblasťou jej spracovania. To má umožniť rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výdrolu semien kultúrnych rastlín, čím možno dosiahnuť pozitívny efekt odburinenia pozemku. Dôležitou požiadavkou pri podmietke je, aby semená rastlín boli čo najlepšie premiešané s pôdou a predovšetkým aby mali s ňou dobrý kontakt.
Podmietka po zbere obilnín a ďalších plodín a to bez rozdielu, či ide o konvenčnú alebo pôdoochrannú technológiu obrábania pôdy vytvára základ jej prípravy pre následnú plodinu.