Úvod / Informácie / Stroje a zariadenia / Príprava pôdy a pestovanie plodín

Postrekovacia technika – dôležitý prvok v chemickej ochrane a vo výžive porastov

15-04-2015
Ing. Roman Hašana, PhD.; Ing. Rastislav Bušo, PhD. | buso@vurv.sk
NPPC - VÚRV Piešťany

V rámci inovácií technologických postupov pestovania plodín sa stretávame s čoraz väčším množstvom prípravkov, ktoré výrobcovia odporúčajú aplikovať počas vegetačného obdobia plodín. Inak tomu nie je ani na poli ochrany ale aj výživy rastlín.

Náklady na pesticídy môžu predstavovať až 60 % z celkových nákladov na ochranu a pri pestovaní rastlín. Preto nie je pochýb, že v poľnohospodárstve je možné istú časť týchto nákladov šetriť aj voľbou správnej aplikačnej techniky.

V rámci chemickej ochrany rastlín sa stretávame čoraz častejšie s pojmom udržateľné používanie pesticídov. Tento termín bol prvý krát zakomponovaný v názve smernice 2009/128/ES prijatej za účelom zdôraznenia potreby regulácie pesticídov s cieľom obmedzenia ich negatívneho dopadu na životné prostredie.

Jednou zo zásad v rámci ochrany rastlín je aj povinnosť používania  spôsobov priamej ochrany rastlín v rozsahu, ktorý znižuje mieru rizika vzniku škôd aplikovaných prípravkov na ľudský organizmus a životné prostredie ako celok. Táto zásada teda hovorí o povinnosti používať pesticídy v čo najmenšom rozsahu. S dodržaním tejto požiadavky úzko súvisí aj používanie správnej modernej aplikačne techniky t.j. postrekovačov.

Súčasná prax pozná viac spôsobov aplikácie postrekových zmesí. Ide o postrekovanie, rosenie a zahmlovanie.

Postrekovanie je najstarším a doteraz najpoužívanejším spôsobom aplikácie, pri ktorej  sa aplikuje zmes (postreková tekutina) o veľkostí kvapiek 100 - 700 µm pri spotrebe postrekovej kvapaliny od 200 do 1000 l.ha-1. Pri aplikácii prevláda hydraulický princíp rozptylu postrekovej kvapaliny.

Technológia rosenia je charakteristická zníženou spotrebou vody, menšími kvapkami v kvapkovom spektre 25 až 150 µm s využitím prúdu vzduchu ako nosného alebo disperzného média. Táto technológia podporuje účinnosť zásahu pri znížených aplikačných objemoch postrekových kvapalín.

Zahmlovanie je ďalším stupňom zvyšovania disperzie postrekovej kvapaliny s minimalizáciou aplikovaných objemov. Kvapkové spektrum sa pohybuje okolo 50 µm pri dávkach 1 - 20 l.ha-1. Zahmlovače využívajú najčastejšie termomechanické, hydropneumatické alebo hydromechanické princípy rozptylu účinné látky do prúdiaceho vzduchu.    

Z pohľadu použitej aplikačnej techniky sa kladie dôraz na kvalitu, rýchlosť a presnosť aplikácie. Používaná aplikačná technika by mala byť nezávisle testovaná. Na základe tohto testovania by mali postrekovače spĺňať pred ich použitím nasledovné podmienky:

  • postrekovač musí byť úplne bez zvyškov postreku a ďalších chemických látok,
  • postrekovač musí byť dobre umytý zvonku, pokiaľ možno tlakovou vodou,
  •  postrekovač musí mať dôkladne prepláchnutú nádrž, hadice, filtre a trysky,
  • pri spustení postrekovača musí z trysiek vytekať čistá voda, ktorá nesmie peniť,
  • ramená postrekovače musia byť vyrovnané tak pozdĺžne ako aj priečne,
  • ventily musia byť prevádzkyschopné a funkčný musí byť aj manometer,
  • trysky nesmú byť upchaté nečistotami.

Pre  bezpečnú, kvalitnú a účinnú aplikáciu prípravkov je nevyhnutné dodržiavať všeobecne platné požiadavky. K týmto požiadavkám patrí hlavne dodržiavanie nastaveného pracovného režimu, t.j. pracovnej rýchlosti, pracovného tlaku a predpísaná výšky trysiek nad porastom, a samozrejme aplikácia za optimálnych poveternostných podmienok.

Z dôvodu dosiahnutia kvalitného ošetrenia s minimálnymi aplikačnými stratami musí obsluha postrekovača dodržiavať aj nasledovné zásady:

  • smer jazdy voliť tak, aby sa v prípade vetra pohyboval viac menej s bočným vetrom - zlepšuje sa tak rovnomernosť ošetrenia a znižuje riziko kontaminácie obsluhy chemikáliami,
  • dodržiavať zvolenú pracovnú pojazdovú rýchlosť v smere jazdy i v členitom teréne,
  • zabezpečiť nadväznosť pracovných záberov postrekovačov, pri záberov 12 a viac metrov za pomoci smerovej navigácie;
  • na úvratiach vypínať postrekovač a okraje pozemku ošetriť samostatným prejazdom,
  • kontrolovať filtračný systém, hlavne pri použití suspenzných prípravkov,
  • sledovať dodržiavanie pracovného tlaku a funkciu trysiek,
  • prevádzať ošetrenie len za vhodných poveternostných podmienok a pokiaľ možno na suchý porast.

Trysky sú pri postrekovačoch považované za najdôležitejšiu zložku systému. Ich úlohou je:

  • rozptyľovať aplikovanú kvapalinu v požadovanej veľkosti,
  • dodržiavať presné dávkovanie za časovú jednotku,
  • nanášať čo najrovnomernejšie postrekovú kvapalinu na porast v celom pracovnom zábere.

Kvalita postreku je definovaná ako veľkosť kvapiek vytvorená tryskami a uvádza sa ako stredný priemer dávky. V tejto súvislosti Britská rada pre ochranu rastlín (BCPC) vypracovala klasifikáciu kategorizácie kvality postrekov:

  • veľmi jemný postrek - menej ako 150 mikrónov (1/1000 mm)
  • jemný postrek - 150 - 250 mikrónov
  • stredný postrek - 250 - 350 mikrónov
  • hrubý postrek - 350 - 450 mikrónov
  • veľmi hrubý postrek - 450 - 550 mikrónov
  • extrémne hrubý postrek - nad 550 mikrónov

Voľba správnej kvality postreku (veľkosti kvapiek) je veľmi dôležitá. Pri vysokom tlaku sa tvoria veľmi jemné kvapky, ktoré ľahko odnáša vietor a nemusia sa dostať ani do styku s cieľovou plochou. Naopak príliš veľké kvapky nemusia zabezpečiť dostatočnú pokryvnosť cieľovej plochy, neudržia sa na liste a odkvapkávajú na zem, čím sa znižuje efektivita postreku.  

Každý poľnohospodár vie, že základom úspechu je včasná, rýchla a účinná aplikácia prípravkov. Aj malé omeškanie aplikácie spôsobuje zníženie účinnosti prípravkov a v konečnom dôsledku sa negatívne prejaví znížením úrod, prípadne aj kvality dopestovanej produkcie. Aj z tohto dôvodu sú ich nároky na využívanú aplikačnú techniku vysoké.

Tá by mala byť schopná zabezpečiť optimálnu aplikáciu prípravkov aj pri vyšších pojazdových rýchlostiach, čo súvisí so včasnosťou zásahu ale aj pri menej vhodných poveternostných pomeroch. Tu sa jedná hlavne o zlepšenie kvality aplikácie prípravkov vo veternom počasí, ktoré čoraz častejšie komplikuje a do istej miery aj obmedzuje farmárov z pohľadu včasnosti a kvality požadovaných zásahov. Aplikačná technika by mala zabezpečiť dokonalosť ošetrenia aj menej dostupných častí rastlín, predovšetkým pri zásahoch súvisiacich s ochranou proti škodlivým činiteľom; pri aplikácii hnojív a podporných látok by mala zasa zabezpečovať rovnomerné rozloženie postrekovej látky po listovej ploche, t.j. aj šikmých listových plôch.

Snahou poľnohospodárov teda je optimalizovať intenzitu pestovania rastlín, aby v závislosti od poveternostných a pôdnych podmienok, ako aj osevného postupu boli dosahované požadované výsledky. Z tohto pohľadu je nevyhnutné využívať spoľahlivú a presne pracujúcu techniku aj pri ochrane rastlín ako aj pri zabezpečení výživy kvapalnými hnojivami.    

Významným prínosom na poli aplikácie pesticídov a kvapalných ch hnojív sa stalo využitie GPS navádzania, ktoré okrem ekonomických benefitov so sebou prináša prostredníctvom optimalizácie využívania hnojív, pesticídov a iných podporných prípravkov environmentálne šetrné riešenia v rámci technologických postupov plodín.