Technika pre chemickú ochranu rastlín
Stroje využívané pri chemickej ochrane rastlín majú v poľnohospodárskej výrobe svoje nenahraditeľné miesto. Môžeme bez preháňania povedať, že ich význam neustále rastie, aj „vďaka“ rozširovaniu rôznych minimalizačných a pôdoochranných technológií obrábania pôdy.
Podľa zaužívanej definície je cieľom ochrany rastlín „ochrániť kultúrne rastliny pred chorobami, škodcami a burinami“. Všeobecne vždy pri ochrane rastlín išlo výlučne o zabránenie väčším výpadkom úrody. Tento aspekt postupom času silnel, avšak v súčasnosti sa dostáva do popredia aj trend racionalizácie ochranných zásahov. K veľkým zmenám došlo tak v oblasti metód ochrany rastlín, ako aj v oblasti konštrukcie techniky, ktorá sa v rámci jednotlivých metód používa.
Ochrana poľnohospodárskych plodín pred pôsobením burín, rôznych chorôb aj škodcov prináša značné zvýšenie kvantity aj kvality poľnohospodárskej produkcie. Ochranu rastlín je však potrebné chápať v plnej šírke, najmä ako prevenciu proti výskytu škodlivých činiteľov a nie len ako liečebný zásah. Prevencia, teda nepriamy spôsob ochrany rastlín, je daná dodržiavaním agrotechnických termínov, dodržiavaním osevných postupov, výberom kvalitného osiva a voľbou odrody. Aj napriek všetkej prevencii sa však nezaobídeme bez použitia rôznych chemických prípravkov, vo všeobecnosti označovaných ako pesticídy.
Chemická ochrana porastov pestovaných poľných plodín sa preto stala nevyhnutnou súčasťou ich agrotechniky. Určite by bolo lepšie, keby sme mohli na poliach pestovať rôznorodé plodiny ekologicky a nepoužívať žiadnu chémiu. Lenže žijeme v 21. storočí, kedy počet obyvateľov atakuje osemmiliardovú hranicu a uživiť takéto množstvo ľudí formou ekologickej výroby potravín je nemysliteľné. Z dôvodu čoraz intenzívnejšieho tlaku rôznych škodlivých činiteľov, ale aj vo vzťahu k platnej legislatíve, je preto nevyhnutné pri pestovaní poľných plodín využívať pesticídy a pri ich aplikácii je potrebná vhodne vybavená a hlavne efektívne využívaná aplikačná technika, za pomoci ktorej zabezpečíme dobrý zdravotný stav porastu a tým aj vysokú úrodu. Z tohto je jasné, že bez strojov na ochranu rastlín nemôže byť rastlinná výroba efektívna.
Obecné trendy pri vývoji techniky na ochranu rastlín
Aktuálny vývoj v oblasti techniky na ochranu rastlín sa zameriava predovšetkým na presné dávkovanie pesticídov, rovnako tak ako na zvyšovanie efektivity prevádzky danej techniky s využitím prvkov precízneho poľnohospodárstva. Trend v ochrane rastlín je jasný - aplikovať pokiaľ možno za optimálnych podmienok a počas veľmi krátkej doby ošetriť maximálnu plochu a byť na poli „v správnom čase“. Systém v logistike označovaný ako „Just In Time“ sa preto uplatňuje aj pri prevádzke techniky na ochranu rastlín a znamená použitie správneho prípravku v optimálnej dávke, v optimálnej rastovej fáze a za optimálnych klimatických podmienok. Ďalšie trendy vo vývoji techniky sú okrem zvyšovania výkonnosti zameriavané na technológie minimalizujúce negatívny vplyv chemickej ochrany na životné prostredie. Čím ďalej tým viac sa hovorí o cielenej aplikácii prípravkov na ochranu rastlín šetrnej voči životnému prostrediu, pri ktorej čoraz významnejšiu a možno napísať, že kľúčovú úlohu zohráva práve prevádzkovaná technika. Nakoľko trendom pri ochrane rastlín je využívanie čoraz koncentrovanejších prípravkov pri ich nižšej aplikačnej dávke, narastajú požiadavky na rast presnosti samotnej aplikačnej techniky.
Podľa dostupných informácii vychádzajúcich z podkladov firiem, ktoré na trh ponúkajú prípravky na ochranu rastlín, dnes existujú aj také prípravky, ktorých sa aplikuje na 10 000 m2 (1 ha) v postrekovej kvapaline z roztoku 250 litrov vody iba 20 gramov (napr. prípravok proti burinám - herbicíd zo skupiny sulfonyl močovina). Pre požadovaný účinok v tomto prípade postačuje prípravok plošne „stopovo“ rozdeliť a ten potom účinkuje tak, že naruší látkovú výmenu príslušných burín natoľko, že uschnú. Vlastná účinná látka pritom predstavuje iba 10 až 20% prípravku. Iné prípravky na ochranu rastlín sa najčastejšie aplikujú v množstve 0,5 až 2 litre v roztoku 250 litrov vody na hektár.
Pokiaľ ide o znižovanie dávok pesticídov používaných pri ochrane rastlín ako aj presnosť samotnej aplikácie, v oblasti konštrukcie postrekovačov sa v posledných rokoch dosiahol značný pokrok. Aj aktuálna ponuka postrekovačov sa orientuje na stroje umožňujúce ďalšie znižovanie dávok pesticídov, zvýšenie účinnosti nosného média (voda a vzduch), alebo sú vyvíjané a ponúkané systémy umožňujúce injekčné dávkovanie a cielenú (presnú) aplikáciu. Pre správny systém ochrany rastlín je v praxi nutné spojiť viac rôznych disciplín. Počnúc predpoveďou počasia a modelovaním jeho vývoja, výberom správnych dýz postrekovača a využitím GPS navigácie pri práci stroja až po možnosť využitia dronov či poľných robotov pre zber dát o stave porastu. Avšak základom ochrany rastlín aj v súčasnosti je používanie postrekovačov rôznej konštrukcie.
Rôzne konštrukcie postrekovačov
Hlavne v západoeurópskych podmienkach, ale aj v niektorých podnikov s menšou výmerou pôdy, sú stálicou v počte predaných kusov postrekovače nesené na trojbodovom závese traktora. Tieto postrekovače majú pracovný záber až 28 m pri objeme nádrže až do 1800 litrov. Samozrejmosťou môže byť voliteľné vybavenie všetkými súčasnými elektronickými systémami. Takáto súprava môže dosahovať veľkú plošnú výkonnosť pri dobrej manévrovateľnosti a minime pojazdenej plochy porastu. Objem nádrže je však u týchto postrekovačov limitujúcim prvkom.
V našich podmienkach sú najviac využívané návesné postrekovače, ktoré spĺňajú vďaka svojim parametrom (objem nádrže až 14 000 l a šírka ramien až 42 m) požiadavky pre využitie v podnikoch hospodáriacich s väčšou výmerou pôdy. Pozornosť je v tomto prípade potrebné venovať hlavne riešeniu zavesenia postrekovacieho rámu, nakoľko pri tak veľkom zábere je nutná najmä jeho kvalitná stabilizácia. Zváženie účelnosti a využiteľnosti návesného prevedenia postrekovača pre aplikáciu prípravkov je tiež veľmi dôležité. Nie vždy a v každých podmienkach nasadenia je totiž návesný postrekovač vhodným riešením. Najmä pri používaní vo vyšších plodinách, ako je kukurica, slnečnica, ale aj repka vo fáze ich plného rastu a dozrievania, sú návesné postrekovače znevýhodnené nižšou svetlou výškou nielen samotného postrekovača, ale najmä traktora.
V posledných rokoch sa zvýšil trend záujmu o samohybné postrekovače, ktoré nahrádzajú nesené, alebo návesné typy postrekovačov. V porovnaní s návesnými strojmi sú však obstarávacie náklady samohybných typov výrazne vyššie, avšak ich nespornou výhodou sú spravidla nižšie prevádzkové náklady pri zvýšení pracovnej výkonnosti.
Aký postrekovač si vybrať?
Ako už bolo naznačené, v súčasnej ponuke na trhu sú rôzne konštrukčné riešenia postrekovačov, vrátene ich rôznej výbavy, a samozrejme za rôzne obstarávacie ceny. Aj napriek tomu je však potrebné vždy zvážiť najmä využiteľnosť toho-ktorého prevedenia postrekovača pre aplikáciu prípravkov a sústrediť sa na konkrétne požiadavky ochrany rastlín. Významným kritériom je hlavne jeho predpokladané využitie v konkrétnych podmienkach a na konkrétne účely. Kalkulácia obstarávacích a prevádzkových nákladov, úspor pohonných hmôt a aplikovaných prípravkov pri dosiahnutí vyšších výkonností je preto často dosť zložitá.
Z hľadiska nákladov v žiadnom prípade nemusí platiť, že nesený postrekovač = lacný stroj s takmer nulovou výbavou a minimom funkcií zlepšujúcich podmienky aplikácie i obsluhu. Úroveň ich výbavy je v súčasnosti porovnateľná s výbavou minimálne návesných, ak nie aj samohybných strojov.
Pri rozhodovaní sa o výbere návesného postrekovača však treba rátať aj s tým, že k nemu potrebujeme zodpovedajúci traktor. Ten musí výkonom zodpovedať veľkosti a energetickej náročnosti postrekovača, aby jeho prevádzka zodpovedala požiadavkám a odporúčaniam výrobcu. Prevádzkové náklady takejto súpravy sa potom často približujú k prevádzkovým nákladom samohybnej súpravy (ak nie sú aj vyššie) a na druhej strane takáto súprava spravidla nedosahuje výkonnosť samohybného stroja.
Samohybný postrekovač predstavuje efektívne riešenie, najmä ak bude pracovať na väčších pozemkoch. Vzhľadom k vyšším obstarávacím nákladom je žiaduce jeho využitie v priebehu celej vegetačnej sezóny. Nové poznatky z oblastí technológií pestovania poľnohospodárskych plodín totiž jasne naznačujú úzku súvislosť medzi intenzívnejším ošetrovaním plodín v období ich vegetácie a vyššími úrodami. A práve u samohybných postrekovačov platí, že so zvyšujúcim sa počtom nasadení rastie tiež úspornosť týchto modelov.
Pri nákupe samohybného postrekovača je potrebné brať do úvahy celý rad faktorov, ktoré môžu mať významný vplyv na jeho využitie v konkrétnych podmienkach podniku. Predovšetkým je potrebné zvoliť vhodný typ pohonu a primeraný výkon motora, ktorý bude zodpovedať terénnym a pôdnym podmienkam. Všeobecne pri nákupe samohybného postrekovača platí, že svetlá výška by nemala byť nižšia ako 90 cm a to aj napriek tomu, že sa uvažuje o využití postrekovače iba na rovinatom teréne. Väčšia svetlá výška postrekovača umožní ošetrovanie porastov a poľných plodín vyššieho vzrastu aj v neskorších fázach ich pestovania. Uľahčuje prejazdnosť takýmito porastmi bez ich väčšieho poškodenia, a takto vybavené postrekovače môžu byť istou alternatívou pre čoraz menej využívanú leteckú aplikáciu prípravkov.
Prednosťami samohybných postrekovačov sú napr. aj meniteľné rozchody kolies, už uvedená vyššia svetlá výška (u niektorých typov tiež meniteľná), ktorá je dôležitým parametrom pre použitie vo vysokých plodinách (kukurica, slnečnica). Významnou vlastnosťou týchto postrekovačov je tiež dokonalé odpruženie. Práve na ňom závisí stupeň prejazdnosti stroja. Nedostatočne odpružený model sa zle pohybuje na poli aj na ceste, je pomalší, má vyššiu spotrebu PHM, horšie sa s ním manipuluje, má nižšiu prejazdnosť terénom bez ohľadu na svetlú výšku. K ďalšej výbave samohybných postrekovačov, ktorá rozširuje využiteľnosť a zvyšuje výkonnosť postrekovača, patria napr. systémy podpory vzduchom, prípadne výbava zrýchľujúca plnenie nádrže postrekovača, a pod.
Podiel návesných a najmä samohybných postrekovačov v posledných rokoch prudko stúpa. Je to dané predovšetkým najvyššou úrovňou komfortu obsluhy, precíznym dávkovaním, minimalizáciou úletu postrekovej kvapaliny pri aplikácii i ďalšími faktormi.
Výkonné stroje na ochranu rastlín sú dnes bez výnimky vybavené počítačmi pre riadenie postrekovej dávky. Trendom je používanie komunikačného kanála na báze ISOBUS. Elektronika v tomto prípade zabezpečuje funkčnosť, produktivitu a komfortné ovládanie s minimalizáciou prípadných chýb obsluhy. Samozrejmosťou je dnes aj využívanie GPS technológií.
Záver
Trendy v konštrukcii aplikačnej techniky ukazujú cestu, ako eliminovať negatívne vplyvy na životné prostredie vyplývajúce z používania pesticídov na jednej strane a na druhej strane ako dosiahnuť potrebnú rentabilitu výroby. Najmä pri chemickej ochrane rastlín je potrebné mať stále na pamäti, že ide v podstate o aplikáciu pre životné prostredie neprirodzených látok a je potrebné ju používať najlepšie len v nevyhnutnom rozsahu. Každý poľnohospodár vie, že pre aplikáciu pesticídov a hlavne insekticídov v čase kvitnutia poľných plodín musia byť dodržiavané prísne pravidlá. Používanie všetkých chemických látok preto v súčasnosti podlieha prepracovanej legislatíve a musí zodpovedať slovenským a európskym normám. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že legislatívne podmienky nielen v Európe, ale prakticky už na celom svete, sa rýchlo sprísňujú a tento trend bude pokračovať aj do budúcna.
Aktuálne pri vývoji postrekovačov platí trend smerujúci k presnému dávkovaniu prípravkov, rovnako tak trend smerujúci k ďalšiemu zlepšovaniu práce techniky, ktorý sa odvíja od systému presného poľnohospodárstva. Ďalším už dlhodobo známym trendom pri vývoji techniky na ochranu rastlín je zvyšovanie plošnej výkonnosti, a to pomocou rastúcich pracovných záberov ramien postrekovačov a zväčšovaním objemov nádrží. Aj tieto technické parametre aplikačných strojov prispievajú k zvyšovaniu efektívnosti ich práce a významne môžu vplývať aj na potrebné znižovanie nákladov spojených s chemickou ochranou poľných plodín.