Množiteľský materiál, odrody a klony, pri sadeniciach viniča hroznorodého
Ako rozumieť pojmu odroda a klon pri množiteľskom materiáli viniča hroznorodého (ďalej len „vinič“), ktorý je uvádzaný na trh Európskej Únie, je zadefinované v smernici Rady 68/193/EHS o obchodovaní s materiálom na vegetatívne rozmnožovanie viniča, čo sa v Slovenskej republike prebralo do nariadenia vlády č. 49/2007 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie množiteľského materiálu viniča na trh. V tomto predpise sú zadefinované aj podmienky, kedy je možné uvádzať na trh množiteľský materiál viniča určitej kategórie, ktoré vlastnosti musí spĺňať a ako sa má takýto materiál preverovať a označovať.
V zmysle požiadaviek uvedených v článku 5 smernice 68/193/EHS má každý členský štát vypracovať a viesť zoznam (katalóg) odrôd viniča vhodných na certifikáciu alebo odrôd vhodných ako štandardný množiteľský materiál. Závisí to od toho, ako je východiskový/pôvodný materiál danej odrody/klonu registrovaný a udržiavaný na jeho území. Katalóg odrôd má byť v každom členskom štáte k dispozícii pre verejnosť a má obsahovať aj základné morfologické a fyziologické znaky, pomocou ktorých možno rozlíšiť jednotlivé odrody. Pred tým, ako sa odroda zapíše do národného katalógu sa vykonávajú skúšky na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť odrody.
Európska komisia na základe národných katalógov jednotlivých členských štátov zostavila spoločný katalóg odrôd a klonov viniča hroznorodého s cieľom sprístupniť informácie o odrodách a klonoch, vrátane informácie v akej kategórii je možné uvádzať ich množiteľský materiál na trh v EÚ. Spoločný katalóg obsahuje tiež klony (https://ec.europa.eu/food/plant/plant_propagation_material/plant_variety_catalogues_databases_en).
Platí, že ak sú odrody a klony zaradené do národného katalógu niektorého z členských štátov, tak sa môže ich množiteľský materiál uvádzať na trh EÚ v takej kategórii, ako je uvedené v danom národnom katalógu. Či sú odrody vhodné na výrobu certifikovaného množiteľského materiálu, alebo sú vhodné iba na výrobu štandardného množiteľského materiálu závisí od spôsobu výroby a udržiavania materských rastlín. Na výrobu certifikovaného materiálu sa materské rastliny príslušnej kategórie úradne testujú predpísaným spôsobom, kým materské rastliny vhodné na výrobu štandardného množiteľského materiálu sa netestujú, vykonáva sa iba vizuálna kontrola v procese výroby.
Sadenice viniča hroznorodého v kategórii certifikované alebo štandardné sa uvádzajú na trh EÚ s náveskou predpísanej farby s požadovanými údajmi vrátane odrody prípadne klonu a musia sa uviesť aj informácie o podpníku. Podpník musí pochádzať vždy z certifikovanej/testovanej materskej rastliny, aj keď sadenica viniča je vyrobená z odrody vhodnej na výrobu štandardného materiálu.
Uvedený európsky predpis 68/193/EHS neustanovuje doba registrácie odrody a klonu, tu postupujú jednotlivé členské štáty rozdielne.
Podmienky zápisu odrody viniča do Listiny registrovaných odrôd v Slovenskej republike
V zmysle Nariadenia vlády SR č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV č. 50/2007“), patrí vinič hroznorodý k rastlinným druhom s povinnou registráciou odrôd.
Registráciu odrôd viniča vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len “kontrolný ústav“) na základe žiadosti žiadateľa a na základe výsledkov skúšok hospodárskej hodnoty (VCU) a skúšok na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť odrody (DUS).
VCU skúšky sa vykonávajú podľa Metodiky pre výkon odrodových skúšok viniča hroznorodého a trvajú tri roky plnej rodivosti. DUS skúšky sa vykonávajú podľa medzinárodného klasifikátora pre vinič CPVO – TP/050/2 a zahŕňajú dva rastové cykly (minimálne dve uspokojivé úrody plodov).
Po ukončení skúšania (pri viniči hroznorodom približne 5 rokov od založenia pokusu) a v prípade pozitívnych výsledkov VCU a DUS skúšok, kontrolný ústav rozhodne o registrácii odrody. Dôležitou podmienkou registrácie je zároveň aj existencia udržiavacieho šľachtenia a názov odrody spĺňajúci podmienky EÚ predpisov.
Po ukončení konania o registrácii sa registrovaná odroda zapíše do Listiny registrovaných odrôd (ďalej len „LRO“). Registrácia odrody viniča trvá do konca pätnásteho kalendárneho roka, ktorý nasleduje po zaregistrovaní odrody.
V súčasnosti je v LRO zapísaných 71 odrôd viniča hroznorodého (spolu muštové a stolové odrody). Čo sa týka muštových odrôd, 34 odrodám končí platnosť registrácie k 31.12. 2022 (nájdete ich v samostatnej tabuľke pod článkom). Dobu registrácie možno predĺžiť podaním žiadosti o predĺženie registrácie odrody, čo v prípade viniča hroznorodého je najmenej päť rokov pred uplynutím doby registrácie a následne odroda musí splniť aj požiadavky stanovené príslušnou legislatívou.
Tu je potrebné zdôrazniť, že po prijatí žiadosti o predĺženie doby registrácie odrody táto naďalej zostáva zapísaná v LRO, až do prijatia rozhodnutia o predĺžení doby registrácie.
Podmienky predĺženia doby registrácie
Žiadateľom o predĺženie doby registrácie odrody podľa NV č. 50/2007 môže byť žiadateľ, ktorý
- odrodu objavil, vytvoril alebo vyvinul na vlastné náklady, alebo financoval jej objavenie, vytvorenie alebo vyvinutie,
- má na odrodu udelené šľachtiteľské osvedčenie,
- nadobudol prevodom alebo prechodom šľachtiteľské osvedčenie k odrode,
- podal prihlášku na ochranu práv odrody,5),
- je udržiavateľom odrody, ktorá nie je chránená podľa osobitného predpisu,
- je právnym nástupcom žiadateľa uvedeného v písmenách a) až e).
Žiadateľ, ktorý požiadal o predĺženie doby registrácie odrody je povinný dodať kontrolnému ústavu množiteľský materiál v množstve, kvalite a termíne podľa pokynov kontrolného ústavu, a uhradiť poplatky za odrodové skúšky.
Pri predĺžení registrácie odrody odrodové skúšky pozostávajú iba z DUS skúšok, VCU skúšky sa nevykonávajú.
Poplatok podľa súčasne platného cenníka kontrolného ústavu za jednu odrodu a jeden rok DUS skúšok predstavuje 100 €.
Držiteľ registrácie odrody alebo jeho právny nástupca je povinný počas registrácie odrody vykonávať jej udržiavacie šľachtenie podľa metodík udržiavacieho šľachtenia alebo udržiavacie šľachtenie zabezpečovať prostredníctvom inej ním určenej osoby.
Dokumentácia udržiavacieho šľachtenia, ktorú udržiavateľ odrody vedie, musí obsahovať aj údaje o výrobe všetkých generácií množiteľského materiálu, ktoré predchádzali množiteľskému materiálu, z ktorého udržiavateľ odrody založil porasty udržiavacieho šľachtenia.
Kontrolný ústav je oprávnený vykonať u udržiavateľa odrody úradný odber vzoriek množiteľského materiálu odrody pochádzajúceho z udržiavacieho šľachtenia na účely overenia požiadaviek, na základe ktorých bola odroda zaregistrovaná.
V Listine registrovaných odrôd Slovenskej republiky všetky vymenované odrody viniča hroznorodého sú vhodné iba na výrobu štandardného množiteľského materiálu, lebo u žiadnej z nich pôvodný/východiskový množiteľský materiál nebol testovaný a materské rastliny nie sú udržiavané spôsobom, ako to vyžadujú predpisy na certifikovaný/testovaný množiteľský materiál. Po 31.12.2022 nemusí dôjsť k úplnému pozastaveniu výroby sadeníc tých odrôd viniča , ktoré budú vyradené z Listiny registrovaných odrôd Slovenskej republiky, pokiaľ sa preukáže, že množiteľský materiál takýchto odrôd použitý na výrobu sadeníc viniča hroznorodého pochádza z materských rastlín vyššej generácie, ktoré sú zapísané v národnom katalógu iného členského štátu. Žiaľ množiteľský materiál pochádzajúci z odrôd zapísaných iba v Listine registrovaných odrôd Slovenskej republiky nebude možné po vyradení z tohto zoznamu ďalej používať, teda z neho vyrábať a uvádzať na trh EÚ sadenice viniča hroznorodého v žiadnej kategórii.
V súvislosti s výrobou sadeníc viniča hroznorodého treba poznamenať, že od 14.12.2019 budú platiť nové všeobecne záväzné predpisy, ktorými sa zmenia podmienky, ako sa bude preverovať splnenie požiadaviek na prítomnosť škodlivých organizmov pri certifikácii aj kontrole štandardného materiálu.
Výroba vína
Podľa čl. 81 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, členské štáty klasifikujú muštové odrody, ktoré sa môžu na ich území vysádzať, presádzať alebo štepiť na účely výroby vína. Táto povinnosť neplatí len pre tie členské štáty, ktorých výroba vína vypočítaná na základe priemernej výroby za posledných 5 rokov nepresahuje 50 000 hektolitrov na vinársky rok.
Ďalej platí, že výrobky uvedené v prílohe VII časti II a vyrobené v Únii sa vyrábajú z muštových odrôd, ktoré sú klasifikované. Príloha VII časť II zahŕňa tieto vinárske produkty: víno, ešte kvasiace mladé víno, likérové víno, šumivé víno, akostné šumivé víno, akostné aromatické šumivé víno, sýtené víno, perlivé víno, sýtené perlivé víno, hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt, čiastočne prekvasený hroznový mušt zo zhrozienkovateného hrozna, zahustený hroznový mušt, rektifikovaný zahustený hroznový mušt, víno zo zhrozienkovateného hrozna, víno z prezretého hrozna a vínny ocot.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/33 dopĺňa nariadenie EP a R č. 1308/2013 čo sa týka označovania obchodnej úpravy vinárskych výrobkov. Článok 50 tohto nariadenia sa zaoberá názvami odrôd viniča, ktoré môže výrobca uviesť na etiketu. V tomto článku je uvedené, že v prípade vinárskych výrobkov vyrobených v Únii sú názvy odrôd viniča alebo ich synonymá tie, ktoré sa uvádzajú v klasifikácii odrôd viniča podľa čl. 81 nariadenia č. 1308/2013.
Čo sa týka slovenskej legislatívy v tejto oblasti, v rámci všetkých špecifikácií, ktoré sa týkajú chránených označení pôvodu, je uvedené, že víno s chráneným označením pôvodu je možné vyrobiť len z odrôd zapísaných v Listine registrovaných odrôd SR. Z toho vyplýva, že pokiaľ niektorá z odrôd bude z tejto listiny vyčiarknutá, z tejto odrody nebude ďalej možné vyrábať vína s chráneným označením pôvodu, čo sú vlastne všetky akostné vína a akostné vína s prívlastkom. Každá zmena v špecifikácii sa schvaľuje na úrovni Európskej Komisie a je potrebné ju podrobne opísať a zdôvodniť.