Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Liečivé rastliny

Najvýznamnejšie choroby a škodcovia liečivých rastlín z čeľade Lamiaceae – mäta pieporná

08-11-2021
Ing. Iveta Čičová, PhD. | iveta.cicova@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Na kvalitu drogy získanej z liečivých rastlín majú vplyv viaceré škodlivé činitele – výskyt chorôb, alebo napadnutie živočíšnymi škodcami môže spôsobiť straty na úrodách a rovnako môže nepriaznivo ovplyvniť aj kvalitu samotnej drogy.

Ochrana rastlín pred chorobami a škodcami liečivých rastlín je preto zameraná na správnu agrotechniku a to vypestovaním silných a odolných jedincov, čím sa eliminuje vplyv biotických faktorov.

Najčastejšie choroby mäty:

  1. Bledá škvrnitosť mäty je spôsobená vírusom mozaiky lucerny (AMV). V posledných rokoch sa vyskytuje ojedinele. Prejavuje sa na listoch mäty piepornej svetlo zelenými škvrnami s rozplývajúcimi sa okrajmi, neskôr veľkými bielymi alebo žltobielymi škvrnami. Škvrny môžu zasiahnuť polovicu, často i väčšiu časť listovej čepele. V miestach svetlých škvŕn sa môžu objaviť nekrózy a listy potom zasychajú. Napadnuté trsy sú väčšinou zakrpatené a poskytujú tak menšiu úrodu. Obsah silice sa však u napadnutých rastlín neznižuje. Táto choroba bola u nás evidovaná od roku 1958. Proti vírusových chorobám je jedinou ochranou odstraňovať napadnuté jedince z produkčného porastu.
     
  2. Hrdza mätová, pôvodca Puccinia menthae je najznámejšie ochorenie mäty piepornej. Spôsobuje deformáciu výhonkov, rozrušovanie pletív, opadávanie listov a znižuje množstvo a kvalitu silice. Často napáda porasty už v prvom roku po vysadení, alebo v ďalších rokoch, ovplyvňuje kvalitu drogy natoľko, že znemožňuje druhý zber. Celý vývoj hrdze mätovej prebieha na mäte, to znamená, že je hrdzou jednobytnou. Primárnu infekciu spôsobujú na jar basidiospory, produkované prezimujúcimi spórami (teliospory), ktoré prezimujú na pozberových zvyškoch (listy, stonky), prípadne na povrchu pôdy. Výskyt hrdze mätovej (Puccinia menthae) môžeme ovplyvniť skorším zberom vňate už pri prvých príznakoch choroby. Silno napadnutý porast treba ihneď skosiť a po odstránení vňate aplikovať fungicídny postrek. Proti hrdzi mätovej sa odporúčal fungicíd Plantavax 20 EC v dávke 2-3 litre do 600-800 litrov vody na 1ha. Dnes už tento prípravok nie je k dispozícii, v našich pokusoch používame prípravky odporúčané pre ekologické poľnohospodárstvo, v konvenčnom pestovaní skúšame prípravky určené na hubové ochorenia zeleniny resp. okrasných rastlín (napr. DITHANE DG NEOTEC, účinná látka mancozeb, ktorý sa odporúča pre listovú zeleninu a hrdze na okrasných rastlinách).
     
  3. Ďalšou hubovou chorobou je septorióza mäty Septoria menthicola. Škvrny na listoch mäty, spôsobené touto hubou, sa vyskytujú na oboch stranách listu. Na hornej strane listu sú škvrny zreteľne vyvýšené a ohraničené. Škvrny na spodnej strane listu sú mierne vnorené. Škvrny majú okrúhly tvar. Septorióza znižuje obsah silice v listoch a vňati a tak isto sa podieľa aj na znížení množstva úrody. V našich pokusoch sme septoriózu nezaznamenali, proti septorióze sa odporúčajú rovnaké prípravky ako proti hrdzi.

Najčastejší škodcovia mäty:

Obr.

Obr.: Liskavka mätová - Chrysomela coerulans Scr.
  1. Liskavka mätová - Chrysomela coerulans Scr.
    Patrí medzi najdôležitejších škodcov mäty piepornej. Chrobák i jeho larva škodia na vňati. Dávajú prednosť listom, ktoré požierajú obvykle smerom od okrajov. Pri silnom výskyte môžu po napadnutí zostať len stonky. Chrobák je 6 – 8 mm dlhý, oválneho tvaru, väčšinou kovovo modrofialovo sfarbený (obrázok). Niekedy na krovkách prechádza do kovovo zeleného odtieňu. Larvy sú hnedé s čiernou hlavou a štítkom. Začiatok vychádzania z pôdy závisí na vývoji počasia. V našich podmienkach vychádzajú začiatkom apríla. Za zlého počasia sa môže vychádzanie zdržať i o niekoľko týždňov. Vajíčka kladú samičky na spodnú stranu listov. Po 8 – 10 dňoch sa liahnu z vajíčka larvy , ktoré po 4 – 6 týždňoch požierania dospievajú a zaliezajú do pôdy, kde sa zakuklia. Kukla je svetlo žltá . Po 10 – 14 dňoch opúšťajú pôdu mladý jedinci novej generácie. Celý vývojový cyklus môže byť vplyvom rôznych poveternostných podmienok skrátený alebo predĺžený. Liskavka je skutočne najčastejším škodcom mäty, pozorujeme ju každoročne. Zatiaľ sme nezaznamenali kalamitný počet jedincov v porastoch.
     
  2. Vošky škodia hlavne cicaním a vylučovaním toxických látok do rastlinných pletív. Na mäte sa to prejaví zvinutím a kučeravením listov (obrázok), listy sú lepkavé od výlučkov a táto hmota pokrýva listovú čepeľ. Vošky sú nebezpeční prenášači vírusových aj mykoplazmatických chorôb. Týmto je znehodnotená rastlinná droga a kvalita drogy sa znižuje. My sme v našich pokusoch identifikovali vošku broskyňovú - Myzus persicae Sulz. a vošku makovú – Aphis fabae Scopoli. V databáze autorizovaných prípravkov na vošky je odporúčaný prípravok Pirimor 50 WG – účinná látka pirimicarb, dávka 0,3-0,5 kg na hektár, ochranná doba 14 dní
     
  3. Cikádočka poľná - Eupteryx atropunctata Goeze
    Prezimuje v štádiu vajíčka na suchých výhonkoch a pozostatkoch rastlín. Už skoro na jar sa objavujú na výhonkoch mäty larvy, ktoré sú na rozdiel od imág žltozelené bez charakteristických tmavých kresieb. Ešte v mesiaci júl, kedy populácia imág dosahuje vrchol, môžeme na listoch mäty zastihnúť vo veľkom počte larvy všetkých vývojových stupňov. Posiate miesta na listoch mäty sú veľmi dobre viditeľné. Rozrušenie chlorofylu pri napadnutých rastlinných bunkách sa navonok prejavuje väčšinou okrúhlymi belavými alebo sivými škvrnami, ktoré pri silnejšom napadnutí splývajú do väčších odfarbených plôch.
     
  4. Peniarka obyčajná - Philaenus spumarius L. škodí mäte a iným liečivým rastlinám saním štiav. Prítomnosť peniarky zistíme podľa chumáčikov peny, ktoré sa nachádzajú na napadnutých rastlinách. Larva je v tejto pene celkom skrytá. Sfarbenie peniarky môže byť svetlo až tmavo žlté s rôznymi odtieňmi do hneda, jednofarebná alebo rôzne intenzívne škvrnitá. Dospelá peniarka je 5 – 6 mm veľká. Larvy sa liahnu v apríli. Larvy sú žlté alebo žltozeleno sfarbené. S dospelými jedincami sa stretávame od júna do októbra
     
  5. Šítnatec zelený - Cassida viridis L.
    Štítnatec je zelenej farby s krovkami jemne a husto bodkovanými. Spodok tela má čierny a nohy žltozelené. Štítnatce prezimujú v pôde, odkiaľ v apríli a máji vyliezajú. Do listov vyžierajú dierky, ležiace väčšinou medzi silnejšími žilkami. Samičky kladú vajíčka na listy alebo stonky. Po 3 – 4 týždňoch sa liahnu larvy. Svoj vývoj dokončujú asi po 17 – 19 dňoch. Zachytia sa na list, kde sa premenia na kuklu. Dĺžka kuklenia trvá 6 – 7 dní. Mladý jedinci zostávajú na rastlinách až do septembra alebo októbra, potom vyhľadávajú zimné úkryty. Štítnatec zelený má jedno pokolenie v roku.
     
  6. Skočky – napr. Longitarsus waterhousei Kutsch.
    Chrobáci vyhrýzajú do listov otvory, veľké približne 2-3 mm, prípadne list neprehryzú úplne, ale vyhryzú do nej priehlbinky, pri ktorých je z druhej strany listu zachovaná nepoškodená pokožka. Takto poškodené miesta neskôr zasychajú a pri nasledujúcom vlhkom počasí sa zvyšuje možnosť napadnutia poškodených listov parazitickými hubami. Chrobák je asi 2 mm veľký, má oválne telo a je žltohnedo sfarbený. Prezimované chrobáky vyliezajú obvykle v máji. Samičky kladú vajíčka do pôdy väčšinou v blízkosti rastlín. Dospelí chrobáci sa liahnu od júna do augusta, pred príchodom zimy vyhľadávajú úkryty v suchej tráve.

Napriek tomu, že mäta je veľmi aromatická rastlina a má vybudovaný aj obranný mechanizmus, má aj svojich nepriateľov. Prípravky určené na ochranu mäty nie sú v databáze autorizovaných prípravkov ISPOR, preto skúšame a používame prípravky určené na zeleniny a okrasné rastliny. Na likvidáciu živočíšnych škodcov sme použili prípravky na cicavý a žravý hmyz a to Calypso 480 SC, KARATE ZEON 5 CS a DECIS® EW 50. Popisy a charakteristiky chorôb a škodcov boli spracované podľa Neubauer et al., 1980.