Pestujeme medovku lekársku (Melissa officinalis L.)
Medovka lekárska (Melissa officinalis L.) (URL1), pochádza z oblastí východného Stredomoria a na Slovensku sa pestuje na ornej pôde, v záhradkách kde splaňuje. Zaraďujeme ju do čeľade Lamiaceae s významnými aromatickými bylinami zriedkavo sa vyskytujú polokry. Pre rastlinne druhy z Lamiaceae je charakteristická štvorhranná byľ, krížmoprotistojné usporiadanie listov, na ktorých sú žliazkaté trichómy a epidermálne žliazky s éterickými olejmi (silice). Je obľúbenou liečivou rastlinou, ktorá sa využíva ako droga: sušené listy (Melissa herba) a vňať (Melissa herba) pre farmaceutické spracovanie na extrakty, silicu a ako zdroj kyseliny rozmarínovej. V čerstvom stave listy a kvitnúca vňať sa používajú v potravinárstve pri výrobe nealkoholických nápojov, bylinných čajov, gastronómii v kozmetike.
Medovka lekárska (Melissa officinalis L.) je trváca teplomilná a medonosná bylina. Na priamej, štvorhrannej rozkonárenej, riedko ochlpenej, stonke, vysokej 0,3 – 0,9 m sú umiestnené krížmo- protistojne dlhostopkaté listy. Listy sú celistvo-okrajové, vajcovitého až kosoštvorcového tvaru, na okraji hrubo vrúbkovane–pílkovité a na okraji krátko končisté. Lícna strana listovej čepele je ochlpená, sýtejšej zelenej farby a na rube svetlejšia, takmer holá. Listene sú menšie a vrúbkované. Kvety sú umiestnené v pazuchách listov do riedkych praslenov. Kalich je päťdielny, päťzubý, rúrkovito zvončekovitý, žliazkato- chlpatý 7 – 9 mm dlhý, 13–žilový, dvojpyskový. Horný pysk je plochý, trojzubý a dolný ostinkato - dvojzubý so silne vystupujúcimi žilami. Koruna je pyskovitá 8 – 15 mm dlhá, so zakrivenou, lievikovitou rúrkou. Horný pysk je vykrojený, dolný je trojcípový. Korunné lupienky sú bielej farby so žltým, ružovým alebo modrým odtieňom. Tyčinky sú holé. Rastlina kvitne od júna do augusta. Plod tvoria štyri čiernohnedé malé tvrdky (Habán et al., 2013). Na Slovensku sa pestuje odroda Citra (1941) českej proveniencie. Kvalitu drogy výrazne ovplyvňuje správna doba zberu (Eftimová a Habán, 2012).
Droga: Melissae herba - usušená vňať, Melissae folium – usušený list, Melissae aetheroleum (syn. Citronnellae oleum) – silica. Liekopisným kritériom kvality listovej drogy Melissa officinalis folium (Ph EU 7 ) je kyselina rozmarínová.
Obsahové látky: Melissae folium obsahuje silicu (do 0,3 %), z toho alifatické monoterpény (citronelal 40%, citral 30%, citronelol, geraniol, linalol), seskviterpény (α- karyofylén), fenolové kyseliny (kávová, rozmarínová (3 – 5%), chlorogénová) triterpény (kys. ursolová, oleanolová), triesloviny, slizy, flavonoidy (luteolín, kvercetín, aigenín, kempferol) a vitamíny (C, β-karotén) a Ca (Košťalová-Fialová-Račková, 2012).
Indikácie: stomachiká, karminatíva, diuretika, sedatíva, nervína, ale aj ako chuťové a čuchové korigenciá (Mikla, 1999, Jahodař, 2009, Košťalová-Fialová-Račková, 2012 ).
Použitie: droga sa využíva na výrobu fytofarmák, čajov a kyseliny rozmarínovej. Vnútorné sa využíva ako sedatívum pri nervových problémoch, podráždenosti, úzkosti a ľahkých depresiách, pri nespavosti spôsobenej stresom. Ovplyvňuje mierne zníženie krvného tlaku a búšenie srdca. Má silnú protivírusovú a protibakteriálnu účinnosť. Má silnú antivírusovú a antibakteriálnu účinnosť. Štandardizovaný extrakt pôsobí antivírusovo na Herpes simplex I. Droga podporuje tvorbu žlče, tlmí žlčníkové koliky, pôsobí proti kŕčom, nadúvaniu, zvracaniu a chuť do jedlá. Terapeutická dávka 600 mg extraktu medovky lekárskej denne zlepšuje pamäť, koncentráciu. Droga sa môže používať aj pri prevencii aterosklerózy, ischemickej reperfúzie a diabete. Priložené čerstvo pomliaždené listy pomôžu pri uštipnutí hmyzom (Košťálová et al., 2012).
Interakcie: Medovka nesmie sa používať s antidepresívami ( klonazepamom, lorazepamom, fenobarbitálom, zolpidemom).
Kontraindikácie: nie sú známe. Nemala by sa používať počas gravidity v I. trimesteri, pretože nie sú relevantné údaje o jej bezpečnosti. Citral zvyšuje vnútroočný tlak.
Agroekologické požiadavky na pestovanie:
Medovka patrí k rastlinám dlhého dňa a odporúča sa ju pestovať na slnečných, pred vetrami a mrazom chránených polohách, znesie avšak aj v polotieň. Pestovateľsky jej najviac vyhovujú hlinito-piesočnaté až hlinité, hlboké, humózne pôdy s optimálnym pH od 7,0 – 8,0. Nie je náročná na vodu ale v období klíčenia a vzchádzania je na vodu náročná. Neznáša vlhké stanovištia, na ktorých v zime vymŕza. Syntézu silice v listoch a jej kvalitu ovplyvňujú slnečné a teplé dní. V rokoch 2004 – 2006 hodnotili Habánová a Habán (2011) kvantitatívno–kvalitatívne ukazovatele medovky lekárskej, ktorá sa pestovala na ornej pôde v teplej agroklimatickej oblasti ( Kolíňany- Nitra) a Agrokarpaty Plavnica. Autori potvrdili pozitívny vplyv organického hnojenia na syntézu a kumuláciu kyseliny rozmarínovej v Melissa herba a potvrdili, nižší obsah kyseliny rozmarínovej v droge v chladnej agroklimatickej oblasti Plavnica ako z teplej oblasti.
Zaradenie v osevnom postupe
Medovku je najlepšie pestovať po predplodinách, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom kondičnom stave (dostatok organických a anorganických živín, pozemok bez trvácich burín). Vhodnými predplodinami sú najmä obilniny, strukoviny a okopaniny hnojené maštaľným hnojom.
Príprava pôdy, výživa a hnojenie
Príprava pôdy pred výsadbou medovky lekárskej závisí od toho aká predplodina bola na pozemku pestovaná (napr. po obilninách sa robí podmietka a jesenná orba, po okopaninách iba orba). Na jar sa pôda pred sejbou pripravuje mechanizmami, ktoré pripravia kyprú pôdu s pevným lôžkom. Normatív čistých živín na jeden hektár je: 50 –70 kg N, 50 – 65 kg P, 60 – 80 kg K. Po prezimovaní sa odporúča skoro na jar medovku lekársku pohnojiť regeneračnou dávkou 20 – 25 kg N, 20 – 30 kg P a 15 – 35 kg K.
Spôsoby založenia porastu:
- výsadbou priesad dopestovaných z marcového výsevu do pareniska. Priesady s 2-3 pravými listami je potrebné vysadiť do sponu 30 x 30-55 mm a pravidelne zalievať. Dobré vyvinuté priesady sa vysádzajú na produkčnú plochu v druhej dekáde mája do sponu 0,45 x 0,35 – 0,45 m. Potrebné množstvo priesad je 500 – 650 ks na 100 m2.
- priamym výsevom osiva do primerane vlhkej a upravenej pôdy. Semená sa vysievajú na väčšie plochy do konca marca, do hĺbky 10 mm, šírka riadkov 0,45 m, pomocou sejačky na presný výsev a na malých plochách sa používajú záhradne výsevne strojčeky. Pri výseve na veľké plochy sa odporúča zvýšiť výsevné množstvo (1,5 – 2 kg na 1 ha).
- rozdeľovaním starších zdravých trsov medovky lekárskej, ktoré sa dopestovali v druhom až treťom vegetačnom roku sa rozdelia na viac menších častí a vysádzajú na pripravenú plochu. Rastliny sa nožíkom rozdelia a skráti sa im podzemná časť. V jarnom období je na rozdeľovanie trsov najvhodnejší čas na začiatku pučania podzemných častí rastlín, a v jeseni najneskôr do konca septembra.
Medovku lekársku, ktorá sa pestuje komerčne pre farmaceutický priemysel je vhodné na veľkých plochách pestovať 3 – 4 roky a na menších plochách a v záhradkách sa môže 5 – 6 rokov ak je porast zdravý a nie je prestarnutý.
Ošetrovanie porastu
V prvých rastových fázach medovky lekárskej je nutné udržiavať nezaburinené medziradie pomocou kultivácia plečkovaním alebo v záhradkách okopávaním. Keď dôjde k zapojeniu porastu potom už sú buriny potláčané v raste. V chladnejších oblastiach sa odporúča pred prezimovaním ku rastlinám prihrnúť pôdu. Každý mechanický zásah by mal poškodiť koreňovú sústavu v minimálnej miere. V mimoriadne teplom a suchom období sa môže použiť doplnková závlaha.
Regulácia škodlivých činiteľov
V porastoch medovky lekárskej sa najčastejšie hubových chorôb vyskytuje škvrnitosť medovky (Septoria melissae) a hrdza mätová (Puccinia menthae). Zo živočíšnych škodcov sa vyskytujú rôzné druhy cikád (Auchenorrhyncha), šítnatec zelený (Cassida viridis), ktoré sa pri kalamitnom výskyte postrekujú insekticídmi.
Zloženie burín je v rôzných lokalitách Slovenska rôzne a musia zlikvidovať ešte pred založením porastu medovky lekárskej. Najrozšírenejšou burinou býva v porastoch hluchavka purpurová, púpava lekárska a podobne. V prípade výskytu počas vegetácie sa musia buriny odstraňovať už len mechanicky. Použitie pesticídov sa musí vykonať v súlade s pokynmi uvedenými v metodickej príručke na ochranu rastlín, prípadne s pokynmi uvedenými na etikete prípravku.
Zber a pozberová úprava
Správny termín zberu vplýva na kvalitu drogy. Zber vňate sa vykonáva pred kvitnutím v prvom roku jedenkrát, v nasledujúcich rokoch po dorastení vňate do výšky 0,2 – 0,4 m dvakrát, prípadne i viackrát. Výška zrezávania rastlín nad zemou by mala byť 50 – 100 mm. Počas kvitnutia a odkvitania dochádza k zmenám v kvalite silice i ostatných obsahových látok. Z tohto dôvodu nie je prípustný zber z prekvitnutých alebo odkvitnutých porastov. Posledný zber sa musí urobiť najneskôr koncom septembra, inak sa zvyšuje riziko vymrznutia porastu cez zimu. V klimatických podmienkach SR sa môžu vykonať tri zbery medovky lekárskej. Na základe výsledkov z mnohých pokusov môžeme konštatovať, že prvý májový zber je čo do obsahových látok rovnocenný s druhým v období začínajúceho kvitnutia medovky lekárskej.
Sušenie
Vňať po zbere sa musí sušiť ihneď, buď na lieskach alebo v sušiarňach pri teplote 35 – 40 ˚C. Počas sušenia sa vňať nesmie stáčať, pretože sa ľahko zaparí a hnedne. Pomer zosušenia je 5 : 1. V prvom roku pestovania sa priemerná úroda čerstvej vňate pohybuje od 800 do 1 000kg ha-1 a v druhom roku 2000 kg.ha-1. Na malých plochách sa úroda drogy pohybuje od 20 – 40 kg zo 100 m2.
Akostné požiadavky na drogu
Požiadavky na list medovky lekárskej – Melissae folium sú uvedené v Slovenskom farmaceutickom kódexe (SFK 1, 1997) a Slovenskom liekopise (SL 1, 2002). Najnižší prípustný obsah silice je 0,07 % (V/m). Obsah cudzích organických prímesí nesmie prekročiť 4,0 %, pričom absolútne neprípustnou je prímes rastliny s podobnou vôňou, ktorou je kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria var. citriodora /Becker/ Dumolin). Neprípustnou prímesou sú rôzne druhy rodu čistec (Stachys L) (Eftimová a Habán, 2012).
Zoznam použitej literatúry
EFTIMOVÁ, J. – HABÁN, M. 2012. Produkcia liečivých rastlín. Košice: Edičné stredisko a predajňa literatúry UVLF. 90 s. ISBN 978–80–8077–314–2.
HABÁNOVÁ, M. – HABÁN, M. 2011. Antioxidanty v rastlinných materiáloch z prírodných a agroekologických podmienok. Nitra: SPU. 104 s. ISBN 978- 80-552-0544-1.
HABÁN, M. – OTEPKA, P. – VAVERKOVÁ, Š. 2013. Liečivé rastliny. Nitra: Vydavateľstvo SPU. 159. ISBN 978–80–552–0121–3.
JAHODÁŘ, L. 2009. Farmakobotanika. 2. uprav. a dopln. vyd. Praha : Karolinum. 264 s. ISBN 978–80–246–1791–6.
KOŠŤÁLOVÁ, D. – FIALOVÁ, S. – RAČKOVÁ, L. 2012. Fytoterapia v súčasnej medicíne. Martin : Osveta, 384 s. ISBN 978-80-8063-384-4.
TOMKO, J. et al. 1999. Farmakognózia. 2. vyd. Martin : Osveta. 424 s. ISBN 80-8063-014-3.
URL1: http://www.theplantlist.org/tpl1.1/record/kew-124103, WCSP Medovka lekárska (Melissa officinalis L.)