Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Vplyv postrekov na praskanie plodov čerešní

07-01-2022
Ing. Pavol Suran; Ing. Radek Vávra PhD.; Ing. Lubor Zelený; Ing. Adéla Skřivanová | Pavol.SURAN@vsuo.cz
Výzkumný a Šlechtitelský Ústav Ovocnářský Holovousy s.r.o.

Proti praskaniu plodov čerešní bola odskúšaná metóda ochrany plodov postrekom pomocnými látkami. Bolo použité celkom 7 postrekov, ktoré obsahovali účinné zložky, ako sú bór, zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého, giberelíny (GA3), aminokyselina L-tryptofán, pinolen, makro a mikro prvky.

Skoré odrody čerešní 'Sweet Early', 'Burlat', 'Kasandra' a neskoré odrody 'Amid', 'Justyna', 'Kordia', 'Regina', 'Tamara' a 'Těchlovan' boli ošetrené vyššie uvedenými postrekmi. Hodnotené bolo percento popraskaných plodov, hmotnosť plodov, obsah refraktometrickej sušiny a pevnosť dužiny.

Obr.

Obr.: Plody odrody 'Burlat' s prasklinami

Najlepšie výsledky v eliminácii praskania u skorých odrôd čerešní vykázali postreky s obsahom bóru, s obsahom makro a mikro prvkov, s obsahom pinolenu a so zmesou cholín chloridu a chloridu vápenatého. U neskorých odrôd boli najúčinnejšie postreky s obsahom makro a mikro prvkov a s aminokyselinou L-tryptofán.

Cieľom pestovateľov čerešní je produkovať kvalitné plody atraktívneho vzhľadu, ktoré nájdu uplatnenie na trhu s ovocím. Aj keď miera atraktívnosti čerešní sa líši podľa preferencií konzumentov a regiónu, tak spoločným menovateľom je absencia fyziologického a mechanického poškodenia plodov. Závažným defektom na celkovej kvalite sú praskliny. Tie nielen že ovplyvňujú atraktívnosť plodov, ale aj zvyšujú náchylnosť plodov k hubovým chorobám, znižujú skladovateľnosť plodov a znehodnocujú celkovú kvalitu produkcie.

Pre voľbu opatrenia znižujúce vznik prasklín na plodoch je primárne potrebné poznať mechanizmus ich vzniku. Sú známe dve kategórie prasklín a to dažďom indukované praskliny a trhliny indukované interným príjmom vody rastlinou. Praskanie spôsobené dažďom je častejšie a je charakterizované menšími prasklinami v okolí stopky a na špičke plodov. Vzniká absorbovaním vody cez povrch plodu. Praskliny po stranách plodov, ktoré sú hlboké a môžu zasahovať až ku kôstke, najčastejšie spôsobuje vnútorný príjem vody. Ide o vodu prijatú koreňmi z pôdneho profilu, ktorá je transportovaná do plodov.

K dispozícii je niekoľko opatrení proti praskaniu plodov. Konvenčnou metódou je budovanie krytých výsadieb, ktoré zamedzujú kontaktu dažďa s plodmi. V prípade, že nie je možnosť založiť krytú výsadbu, naskytuje sa možnosť použitia postrekov so suplementmi, ktoré zamedzujú vzniku prasklín na plodoch. Výhodou tohto opatrenia je flexibilita, kedy je možné aplikovať postreky kuratívne, bez potreby plánovania niekoľko rokov dopredu, ako je tomu pri zakladaní krytých výsadieb. Možno použiť rôzne druhy účinných látok, napríklad aminokyseliny. Tie mali efekt na zníženie praskanie plodov o 10-17 %. Ich účinnosť ale závisela na dobe aplikácie. Vhodným termínom pre aplikáciu bol začiatok vyfarbovania plodov ešte pred výskytom dažďa. Pri aplikácii po daždi nebola účinnosť aminokyselín na praskanie plodov zistená a to ani v prípade praskania podmieneného príjmom vody koreňmi (Vercammen et al. 2008). Zisťovanie vplyvu na kvalitu plodov prebiehalo aj s použitím giberelínov. Ošetrenie prebehlo na začiatku vyfarbovania plodov v dvoch koncentráciách a to 10 a 30 ppm kyseliny giberelovej. Medzi koncentráciami nebol zistený rozdiel v kvalite plodov. Obe koncentrácie mali vplyv na nárast a pevnosť plodov, avšak obsah refraktometrickej sušiny, a ani praskanie nebolo ovplyvnené. Nárast plodov a zvýšenie pevnosti plodov sa prisudzuje predĺženiu doby zretia v dôsledku aplikácie giberelínov. Doba zrenia bola dlhšia o 5 dní v porovnaní s čerešňami bez ošetrenia giberelínmi (Horvitz et al. 2003). Zväčšenie plodov a dlhšie dozrievanie tiež popisuje Zhang et al. (2011), kedy boli čerešne ošetrené roztokom kys. giberelovej s koncentráciou 200 mg/l v termíne 9 dní po plnom kvitnutí. Vplyv na nárast pevnosti plodov má iba nižšia koncentrácie v rozmedzí 10-25 ppm kys. giberelovej podľa výsledkov Einhorn et al. (2013). Koncentrácia roztoku kys. giberelovej medzi 10-40 ppm taktiež zvýšila pevnosť plodov a predĺžila dobu zrenia, ako uvádza Cline a Trought (2007), ale tiež zároveň zvýšili množstvo popraskaných plodov čerešní. Je dobre známe, že kvalita plodov súvisí s výživovým stavom sadu. Pre dosiahnutie cieľových výnosov sa používajú hnojivá buď komplexné s obsahom širokého spektra prvkov, alebo špeciálne, ktoré obsahujú len vybrané živiny. Hnojivá pôsobia na kvalitatívne parametre plodov ako je napríklad veľkosť a pevnosť plodov alebo aj na vznik prasklín. Veľkosť plodov býva ovplyvnená aplikáciou draslíka, dusíka a bóru. Podľa Kaur et al. (2012) dusičnan draselný (KNO3), chlorid vápenatý (CaCl2) a kyselina borová zvýšili hmotnosť plodov a obsah refraktometrickej sušiny broskýň. Zvýšenie refraktometrickej sušiny a lepšie vyfarbenie plodov uvádza i Wojcik a Wojcik (2006). Postreky s obsahom vápnika sa u čerešní používajú hlavne na zvýšenie pevnosti plodov a na zníženie tvorby prasklín. Znižujú osmotický potenciál vody na povrchu plodov, čím dochádza k poklesu transportu vody cez kutikulu do plodu, v ktorom je vysoký osmotický tlak v dôsledku nárastu obsahu cukrov v priebehu zrenia (Seksy 2005). Vápnik v podobe zlúčeniny prohexadión-kalcium zvýšil pevnosť plodov, ako uvádza hypotéza, ale nijako neovplyvnil veľkosť plodov alebo obsah refraktometrickej sušiny (Cares et al. 2014). Na druhú stranu účinnosť vápenatých solí na praskanie plodov nepotvrdil výskum vo VŠÚO Holovosy (Drahošová et al. 2011). Zdá sa, že kvalita plodov sa dá ovplyvniť aj použitím látky cholín chlorid, ktorá patrí medzi vitamíny radu B. Melik a Fatma (2013) zistili jej účinok na zvýšenie veľkosti plodov, obsahu refraktometrickej sušiny a lepšie vyfarbenie broskýň. Pomerne obľúbené sú aj látky vytvárajúce ochranný biofilm na povrchu plodov, ktorý bráni prenikaniu vody šupkou do plodu. Látok s hydrofóbnymi vlastnosťami je viacero. Niektoré postreky pozostávajú zo zložitého komplexu polymérov uhľohydrátov, fosfolipidov a vápnika, iné obsahujú olejnaté látky napríklad pinolen. Yilmaz a Özgüven (2009) aj Kaiser et al. (2014) uvádzajú účinok biofilmu na zníženie praskania plodov čerešní a hrozna a zároveň aj nárast obsahu refraktometrickej sušiny u plodov ošetrených postrekom s účinnou substanciou. Možností ako predchádzať vzniku prasklín na plodoch a dosiahnuť lepšiu kvalitu plodov je veľké množstvo. Predkladaná práca riešila možnosť eliminácie praskania plodov čerešní a zlepšenie ich kvality pomocou podporných látok vo forme postrekov.

Materiál a metodika

Pokus bol realizovaný v komerčnom sadu a v experimentálnej výsadbe. Do prevádzkového pokusu bola zaradená skorá odroda 'Sweet Early' ('Panaro 1') a neskoré odrody 'Kordia' a 'Regina'. Výsadba odrody 'Sweet Early' sa nachádzala na južnom svahu v nadmorskej výške 305-312 m a výsadba čerešní 'Kordia' a 'Regina' bola situovaná v nadmorskej výške 280-302 m taktiež na južnom svahu. V sadoch prebiehala obvyklá agrotechnika, bez zavlažovania. Stromy boli vysadené v spone 5 x 2 m. Stromy odrody 'Sweet Early' boli 6 rokov staré, rastúce na podnoži Gisela 5. Stromy čerešní 'Kordia' a 'Regina' boli naočkované na podnoži Colt, vek stromov bol 10 rokov. Od každej odrody bolo vytvorených 7 variant po 10 stromoch. Každý variant bol ošetrený jedným zo 7 roztokov pomocných látok. Z každej odrody bolo ponechaných 10 neošetrených stromov, ktoré slúžili ako kontrola. Pokus v experimentálnych výsadbách prebiehal na raných odrodách čerešní 'Kasandra', 'Burlat' a neskorých odrodách 'Amid', 'Justyna', 'Tamara' a 'Těchlovan'. Výsadby čerešní sa nachádzali na južnom svahu v nadmorskej výške od 340 do 370 m. Testované stromy boli 10 rokov staré, naočkované na podnoži Gisela 5 a vysadené v spone 5 x 1,5 m. Stromy boli ošetrované bežnou agrotechnikou, bez použitia závlahy. Jedným postrekom boli striekané 3 stromy od každej odrody, neošetrené stromy slúžili ako kontrola. Hodnotené boli vzorky 100 plodov v konzumnej zrelosti z ošetrených a z kontrolných stromov rovnomerne odobraných z rôznych častí koruny. Pre meranie hmotnosti plodov bola použitá laboratórna váha KERN 440-49A. Priemerná hmotnosť plodu sa vypočítala z hmotnosti 100 plodov. Obsah refraktometrickej sušiny bol meraný v °Brix. refraktometrom ATAG PAL-1. Na meranie pevnosti dužiny plodov bol použitý penetrometer AGROSTA®100X so stupnicou od 1-100, kedy vyššia hodnota zodpovedá vyššej pevnosti plodov. Podiel prasknutých plodov bol vyjadrený percentuálne z počtu hodnotených plodov vo vzorke. Do hodnotenia boli zahrnuté tieto typy prasklín: hlboké po obvode, menej hlboké, menšie trhliny 3-5 mm, drobné na čnelečnej časti a praskliny u stopky. Varianty postrekov aplikované na stromy obsahovali nasledujúce účinné zložky: bór, zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého, giberelíny, aminokyselinu L-tryptofán, pinolen, makro a mikro prvky. Koncentrácia účinných látok a postrekov sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Prehľad variantov postrekov, účinných látok a koncentrácií

Tab. 1

Postrek obsahujúci látku pinolen vytvára ochranný povlak na povrchu plodov, ktorý bráni prieniku vody šupkou do plodu. Ďalšie postreky obsahovali látky, ktoré pôsobia na pletiva plodov, spevňujú bunkovú stenu, alebo inak ovplyvňujú vlastnosti plodov. Jedná sa o suplementy ako bór, zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého, giberelíny, aminokyselinu L-tryptofán, makro a mikro prvky. Aplikácia postrekov 1, 2 a 3, ktoré obsahovali bór a zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého prebiehala v 4 termínoch podľa vývojových fáz: 1. aplikácia - BBCH 65 (štádium plného kvitnutia), 2. aplikácia - BBCH 67 (odkvitanie), 3. aplikácie - BBCH 72 (odumierajúci veniec kališných lístkov), 4. aplikácia - BBCH 73 (prepad plodov) (Meier et al. 1994). Postreky 4-7 boli vykonané jednorázovo pred zberom, alebo pred avizovaným dažďom 10-12 dní u ranne zrejúcich odrôd a 15-20 dní u neskôr zrejúcich odrôd. Pre aplikáciu bol použitý ťahaný traktorový postrekovač Tifon Vento, a to v prevádzkovom pokuse na odrodách 'Sweet Early', 'Kordia' a 'Regina', a motorový chrbtový rosič v experimentálnej výsadbe.

Výsledky a diskusia

Skoré odrody čerešní reagovali citlivo na priebeh počasia a rozloženie zrážok v jednotlivých rokoch. Ročník 2014 bol veľmi bohatý na zrážky v porovnaní s rokmi 2015 a 2016. Nízky úhrn zrážok v júni 2014, teda v čase dozrievania skorých odrôd, spôsobil nižšie praskanie plodov u odrôd 'Kasandra' a 'Burlat' než v nasledujúcich dvoch rokoch u kontrolných stromov bez ošetrenia proti praskaniu. Odroda 'Kasandra' a 'Burlat' mali v roku 2014 7 % a 35 % popraskaných plodov. V roku 2015 to bolo 48 % a 62 % a v roku 2016 82 % a 53 %. Vplyv postrekov na zníženie praskania plodov sa líšil podľa odrody. Odroda 'Kasandra' má sklony k praskaniu plodov pri zvýšenom úhrnu zrážok v dobe zrenia, k čomu došlo v rokoch 2015 a 2016. V daných rokoch sa prejavil aj kladný vplyv postrekov na zníženie praskania plodov, oproti roku 2014, kedy žiadny vplyv zaznamenaný nebol. Pre túto odrodu boli najúčinnejšie postreky obsahujúce bór, zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého a giberelíny (tabuľka 2). Odroda 'Burlat' reagovala na zrážky trochu inak ako 'Kasandra'.

Tabuľka 2: Priemerná hodnota praskania plodov za obdobie 2014-2016

Tab. 2

U tejto odrody nebol pozorovaný žiadny vplyv postrekov v roku 2016, kedy sa vyskytli vyššie zrážky v priebehu júna (doba zrenia) než v máji. Táto skutočnosť sa prejavila v podobe popraskaných plodov. S ohľadom na premenlivosť účinku postrekov v rokoch 2014-2016, bol najväčší efekt na zníženie praskania plodov pri postrekoch obsahujúcich bór, makro a mikro prvky a pinolen. U odrody 'Sweet Early' bol výskyt praskania odlišný od odrôd 'Kasandra' a 'Burlat'. Plody tejto odrody praskali najviac v roku 2014 (59 %, kontrola). V rokoch 2015 a 2016 bolo praskanie plodov podstatne nižšie, 5 % a 12 %. Súvisí to s jej ranou dobou zrenia. V roku 2014 plody dozreli na konci mája, teda v čase, keď bol veľký úhrn zrážok. V rokoch 2015 a 2016 plody dozreli na začiatku júna, kedy bol úhrn zrážok nižší ako v máji 2014. U odrody 'Sweet Early' boli najefektívnejšie postreky obsahujúce bór a zmes cholín chloridu a chloridu vápenatého.

Vplyv postrekov na kvalitatívne parametre nebol nijak významný u skoro zrejúcich odrôd 'Sweet Early', 'Burlat' a 'Kasandra'. Účinnosť postrekov na zvýšenie hmotnosti, obsahu refraktometrickej sušiny a pevnosti plodov je uvedený v tabuľkách 3, 4, 5.

Tabuľka 3: Zmena hmotnosti plodu v dôsledku ošetrenia stromov pomocnými látkami

Tab. 3

Tabuľka 4: Zmena refraktometrickej sušiny v dôsledku ošetrenia stromov pomocnými látkami

Tab. 4

Tabuľka 5: Zmena pevnosti plodov v dôsledku ošetrenia stromov pomocnými látkami

Tab. 5

Neskoré odrody čerešní v priebehu pokusu praskali menej ako skoré odrody okrem odrody 'Těchlovan', ktorá je podľa hodnotenia náchylná na praskanie plodov. Množstvo popraskaných plodov u tejto odrody bolo 40, 48 a 54 % u kontrolných stromov v rokoch 2014-2016. V porovnaní s odrodou 'Těchlovan' bolo praskanie pri ostatných neskorých odrodách nižšia a to v rozmedzí od 0-34 %. 'Těchlovan' mal najvyšší počet popraskaných plodov v roku 2016, ale zároveň bola v danom roku zaznamenaná najvyššia účinnosť postrekov proti praskaniu. Táto odroda pozitívne reagovala na rovnomerné rozloženie zrážok v roku 2016, aj keď úhrn bol vyšší v dobe zrenia ako v roku 2015. V roku 2014 sa neprejavil kladný vplyv postrekov na praskanie plodov rovnako ako u odrody 'Kasandra'. Pravdepodobne zvýšené ovlhčenie plodov aplikovanými postreky v kombinácii s následným ovlhčením plodov dažďom viedlo k väčšiemu počtu popraskaných plodov ako u neošetrenej kontroly. Vyšší počet popraskaných plodov pri aplikácii postrekov bol zaznamenaný aj na predchádzajúcom pokuse u odrody 'Vanda' (Drahošová et al. 2011). U odrody 'Těchlovan' boli najúčinnejšie postreky s obsahom aminokyseliny L-tryptofán, makro a mikro prvky a s látkou pinolen. Neskoré odrody čerešní sú taktiež náchylné k praskaniu plodov pri výkyve úhrnu zrážok, kedy po období s nízkym úhrnom nasleduje zvýšený úhrn zrážok. Prejavy takého počasia sú znateľné z hodnôt praskania plodov kontrolných stromov z rokov 2014-2016. Neskoré odrody najviac praskali v roku 2014, kedy obdobie dozrievania bolo sprevádzané zvýšenou zrážkovou činnosťou, ktorému predchádzalo pomerne suchšie obdobie (graf 1).

Meteorologické data

Graf 1: Priebeh meteorologických dát z obdobia 2014-2016

Graf 1

Aj keď neskoré odrody nemali veľké množstvo popraskaných plodov, tak aj u nich bolo vyhodnotené zníženie praskania pomocou postrekov. Pokles praskania bol ale iba o niekoľko percent, ako je uvedené v tabuľke 2. Najvýraznejší efekt mal postrek s obsahom makro a mikro prvkov u odrody 'Tamara', kedy rozdiel medzi kontrolou a ošetreným variantom bol 10 %. U tejto odrody bol vplyv postrekov znateľný hlavne v roku 2014, kedy bolo popraskaných plodov u kontrolných stromov najviac a to 34 %. V ďalších rokoch kontrolné plody praskali výrazne menej, iba 6 % v roku 2015 a v roku 2016 sa praskanie vôbec nevyskytlo. Na rozdiel od neošetrenej kontroly, došlo k nárastu množstva popraskaných plodov ošetrených variantov podobne, ako tomu bolo u odrôd 'Burlat' a 'Těchlovan'.

U postrekov bol hodnotený aj vplyv na kvalitatívne parametre plodov, ktorý nebol nijako výrazný, podobne ako u skoro zrejúcich odrôd. Najviac bola ovplyvnená hmotnosť plodov a to postrekom s giberelínmi a bórom. Vplyv giberelínov na veľkosť a pevnosť plodov uvádza i Horvitz et al. (2003). Aj obsah refraktometrickej sušiny bol vyšší v porovnaní s kontrolným variantom u postrekov s makro a mikro prvky, so zmesou cholín chloridu a chloridu vápenatého a so samotným bórom. Pevnosť plodov bola čiastočne ovplyvnená postrekom bóru a postrekom s giberelínmi (tabuľka 4).

Záver

Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje množstvo popraskaných plodov je počasie, hlavne množstvo zrážok v čase dozrievania plodov. Vplyv samotnej odrody je taktiež veľmi podstatný, čo dokazujú samotné výsledky pokusu a aj ďalšie zdroje ako Khan et al. (2014). Taktiež bol pozorovaný vplyv obsahu vody v pôde na praskanie plodov a nielen vplyv zrážkovej vody na povrchu plodov, ako uvádza Seksy (1998). U odrôd 'Těchlovan', 'Tamara', 'Justyna', 'Kasandra' a 'Burlat', ktoré sú náchylné k praskaniu, bolo množstvo popraskaných plodov vyššie v ošetrených variantoch než u kontroly. Hlavný dôvod nebol presne identifikovaný, ale pravdepodobne má na tento jav vplyv ovlhčenia plodov samotnými postrekmi. Preto by bolo najvhodnejšie vykonávať ich aplikáciu s dostatočným predstihom alebo odstupom od zrážkových dní. Najlepšie výsledky v eliminácii praskania u skorých odrôd čerešní vykázali postreky s obsahom bóru, s obsahom makro a mikro prvkov, s obsahom pinolenu a so zmesou cholín chloridu a chloridu vápenatého. U neskorých odrôd boli najúčinnejšie postreky s obsahom makro a mikro prvkov a s aminokyselinou L-tryptofán. Postreky s obsahom suplementov ovplyvnili vo väčšej či menšej miere tiež obsah refraktometrickej sušiny, hmotnosť plodov a ich pevnosť. Medzi hodnotenými postrekmi boli rozdiely v ich vplyve na kvalitatívne parametre plodov. Aj keď sa účinnosť postrekov líšila podľa odrody a ročníka, látky pôsobiace na pletiva sa zdajú byť efektívnejšie, než tie, ktoré vytvárajú ochrannú vrstvu na povrchu plodov.

Poďakovanie

Pri riešení bola využitá infraštruktúra projektu RO1521.

Literatúra je k dispozícii u autora.