Jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.), ľudovo nazývaná i oskoruša je ovocný druh zahalený tajomstvom. V našich podmienkach sú to dlhoveké stromy, pomerne náročné na svetlo a teplo, preto sa im dobre darí najmä vo vinohradníckych oblastiach. Práve tam dnes nachádzame staré stromy vysokej hodnoty. Za najstarší strom jarabiny oskorušovej sa považuje strom rastúci v Modre. Je to gigantický strom s obvodom kmeňa 5,06 m a bol vyhlásený ako najstarší strom rastúci v Európe. V minulosti boli vysádzané oskoruše aj ako hraničné kamene vzhľadom na svoj vysoký vek. Vzhľadom na ich solitérny rast považujeme ich aj za veľmi dobre využiteľné stromy. V minulosti sa hovorilo, že ten, kto zasadiť jarabinu oskorušovú, vysadil ju pre svojich vnukov, pretože až oni budú mať z neho úrodu.

Etnobotanika

V práci "De Agri Cultura" (200 pr. n. l.) rímskeho cenzora Marca Porcia Cata (234 – 149 pr. n. l.) sa prvýkrát objavuje pomenovanie "Sorbum", ktoré sa v podobe Sorbus zachovalo ako názov pre jarabinu do dnešnej doby a dalo taktiež meno ostatným jarabinám.
Už Theoprastos uvádzal, že strom jarabiny oskorušovej je dvojdomá rastlina. Rozdelil plody podľa tvaru od okrúhleho až po vajcovitý. Tvrdil, že okrúhle plody sú voňavé a sladké a plody vajcovitého tvaru sú málo výrazné a kyslé.
Botanik Micheli (1679 – 1737) popísal 27 rôznych odrôd jarabiny oskorušovej, ktoré boli v 18. storočí podávané na stole veľkovojvodu toskánskeho.
Blahodarné účinky plodov na trávenie poznali už v minulosti, tzv. hniličky sa okrem priameho konzumu používali na výrobu octu a ako prísada do jablčného muštu. Najznámejší produktom je však destilát – oskorušovica, uvádzaná ako najdrahší a zároveň najlepší destilát.

Rozšírenie jarabiny oskorušovej a jej ekologické nároky

Jarabina oskorušová – oskoruša, rastie prevažne ako strom, vo vyšších nadmorských výškach ju môžeme nájsť i v tvare kra. Pochádza zo Stredomorského génového centra, je rozšírená od Pyrenejí cez Apeniny, Cyprus až do Malej Ázie po Kaukaz. V strednej a južnej Európe zasahuje jej výskyt až do oblasti Čierneho mora a severnej Afriky. V strednej Európe je jej areál rozšírenia pri toku Rýna v Nemecku, v Českej republike sa vyskytuje v Českom Stredohorí, na Morave je jej najväčší výskyt na Pomoraví, hlavne v regióne Moravského Slovácka. Tu bola záchrane tohto ovocného druhu venovaná v posledných rokoch veľká pozornosť. V Travičnej nad Tvarožnou Lhotou bol v roku 2008 založený genofondový sad, kde sa vyskytuje 35 veľkoplodých stromov s 9 rôznymi typmi plodov, ktoré boli získané z viacerých lokalít juhovýchodnej Moravy. Organizujú sa tu i regionálne oskorušové slávnosti. Najmohutnejší strom v Česku sa nachádza na vrhu Žerotín pri Strážnici, nesie meno „Adamcová oskeruše“. S obvodom kmeňa 4,65 m a výškou 17 m sa odhaduje jeho vek na 400 rokov (HRDOUŠEK a kol., 2014).
Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje v  oblasti Bielych Karpát, Trnavy, Modry, v okolí Trenčianskych Teplíc, na východnom Slovensku sú známe výskyty v okolí Vinného.
Donedávna viedli odborníci spory, či je jarabina oskorušová u nás pôvodným, alebo nepôvodným druhom. V súčasnosti sa radí medzi pôvodné plané ovocné dreviny, rastúce u nás od konca doby ľadovej, podobne ako rastie aj hruška planá, jabloň lesná, čerešňa vtáčia, čerešňa krovitá, višňa obyčajná, drieň obyčajný a vinič hroznorodý lesný.
O jarabine oskorušovej sa hovorí, že je to strom vinohradov, pretože má rovnaké ekologické nároky ako vinič hroznorodý. Na pôdy je nenáročná, avšak neznáša zamokrenie pôdy. Vyhovujú jej úrodné, hlboké až stredne hlboké pôdy. Koreňový systém je „srdcovitý”, je vytváraný v mladosti viacerými kolovými koreňmi. Mohutný koreň dokáže stabilizovať svahy s ťažkou ílovitou pôdou. Jarabina oskorušová je svetlomilný druh, s nárokom na priemerné ročné teploty od 7,5 – 9,0 ^oC. Optimálny ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí 610 až 700 mm, ale dobre toleruje sucho.

Odrody a formy jarabiny oskorušovej

Jarabina oskorušová patrí botanicky do čeľade Ružovité – Rosaceae kde sa radia jablone, hrušky, dule a iné ovocné druhy. Jej výskyt v rôznych regiónov prisúdil jej viacero synoným. Okrem už spomínanej oskoruše môžeme ju poznať i pod názvami ako brekyňa, brek, očkohruška, oskoruch a iné. V Čechách a na Morave sa stretneme s názvom ako oskoruše, voškeruše, řeřabina domácí, jeřáb oskeruše a podobne. Možno povedať že nielen každý región, ale každá obec má pre jarabinu oskorušovú svoje vlastné pomenovanie.
Kvetenstvom jarabiny oskorušovej je chocholík, ktorý býva zvyčajne 6 až 10 cm široký a tvorí ho 60 i viac kvietkov bielej farby, často presychá a zostáva len 4 až 10 kvietkov, vzácne 15 – 20 z ktorých sa vyvinú plody. Jarabina oskorušová kvitne v máji, výnimočne v apríli, kvitnutie trvá 10 až 14 dní.

Plodom oskoruše je malvica, ktorá má vysokú variabilitu v tvare a veľkosti. Pri plodoch môžeme hovoriť o tvare hruškovitom, alebo jabĺčkovitom a potom môžeme rozlišovať  plody s tvarom od splošteného, guľovitého cez hruškovitý, kónický plod až po vajcovité a elipsovité plody. Tak ako tvar i veľkosť plodov varíruje od malých 15 mm až po veľké s priemerom okolo 50 mm. Hmotnosť jednotlivých plodov sa potom môže pohybovať od 5 g až po 50 g i viac. Celková úroda ma strome, ktorý má vek okolo 50 rokov môže byť aj okolo 200 až 500 kg. Plody sú vhodné na konzum až po uhniličení.
Jarabina oskorušová je monotypický druh, čo znamená, že sa nekríži s ostatnými jarabinami.

Na Slovensku, ani v Čechách nemáme vyšľachtenú a registrovanú žiadnu odrodu, ale máme veľké množstvo typov oskoruše vhodných na konzum a spracovanie. V zahraničí je niekoľko odrôd, napríklad v Taliansku sú to odrody:
´Capitane´: veľkosť plodu je 33 x 38 mm a hmotnosť 20 – 33 g, tvar je kónický až tupo kónický s červeným líčkom.
´Indigniente´: veľkosť plodu je 34 x 36 mm a hmotnosť 22 – 27 g, tvar tupo kónický s červeným líčkom.
´Pannelle´: veľkosť plodu je veľmi veľká (37 x 40 mm) s hmotnosťou 30 – 40 g, tvar je oválny až vajcovitý, šupka je žltá s červeným líčkom.
´Nataline´: veľkosť plodu je 30 x 32 mm a hmotnosť 17 – 20 g, tvar je tupo kónický s červeným líčkom.
´Parrocchiane´: plod je veľký, hmotnosť 20 – 25 g, tvar je hruškovitý s malým oranžovým líčkom.
V Nemecku a Rakúsku sa bežne rozmnožuje odroda ´Sossenheimer Riesen´, je to veľkoplodá oskoruša s hmotnosťou plodu 30 – 40 g s výrazným červeným líčkom. Ďalšou je ´Red Spätling´, ktorá je veľkoplodá odroda s plodmi jabĺčkovitého tvaru až mierne kónického, šupka je jasne žltá s červeným líčkom, hmotnosť dosahuje až 30 g, plody sú voňavé a veľmi sladkej chuti.
Na Ukrajine je oskoruša veľmi obľúbeným ovocným druhom, šľachtia ju a udržujú. Známa je odroda ´Barvinok 1´, ktorej plody majú zelenožltú šupku s červeným líčkom, hmotnosť plodu je len 15g. ´Barvinok 2´ má plody guľovité, zelenožlté, s množstvom lenticel a dosahujú hmotnosť 25 g. Ďalšia odroda ´Rumjane Jabluczko´ pochádza z Donecka a má atraktívnu karmínovú farbu šupky, avšak hmotnosť plodov je len 12 – 14 g, dozrievajú v septembri až októbri. ´Rumjana gruška´ má plod  hruškového tvaru, žltej farby šupky s červeným líčkom, dosahuje hmotnosť 12 – 14 g, dozrieva v októbri. ´Karadazka´ má plody guľovité, zafarbené do žlta s červeným líčkom, plody dosahujú hmotnosť 20 g, dozrievajú v septembri.

Pestovanie a rozmnožovanie

Ide o mohutný strom, ktorý potrebuje dostatok priestoru, odporúča sa výsadba v spone minimálne 8 až 10 m x 10 m. Pri výbere stanovišťa by sme sa mali vyhýbať mrazovým kotlinám. Ideálny pre oskoruše je svah orientovaný v smere  západ, juho západ, juh až juhovýchod. Vzhľadom na to že sa jedná sa o extenzívnu ovocnú drevinu nevyžaduje až tak veľkú starostlivosť, ale nemali by sme zabudnúť že i tieto druhy vyžadujú určitú svoju starostlivosť.
Výchovný rez je nutný a potrebný, na vypestovanie vhodnej koruny nakoľko má jarabina oskorušová sklon k vidlicovitému vetveniu, čo je nežiadúce a môže v neskoršom veku spôsobovať komplikácie. Rez v neskoršom veku už nie je žiaduci, pretože drevo jarabiny oskorušovej patrí medzi tie najtvrdšie zo všetkých európskych drevín a väčšie rezné rany sa hoja veľmi pomaly.
Typickou vlastnosťou v rodivosti jarabiny oskorušovej je vyskytujúca sa alternácia rodivosti a tak nie každý rok dosiahneme pravidelnú úrodu. Okrem toho nepravidelná rodivosť môže byť ovplyvnená i neskorými jarnými mrazmi na ktoré sú stromy citlivé.
Čo sa týka rozmnoženia jarabiny oskorušovej to je relatívne jednoduchéopak je pravdou. Bežne sa v minulosti množí semenom, semená však musia prejsť pred výsevom stratifikáciou po dobu 13 až 19 týždňov, pri teplote 4 až 5 ^oC . Klíčivosť je variabilná, záleží na použitom genotype a úspešnosť sa pohybuje od 20-90 %. Semená sú citlivé na hubové choroby a preto by mali byť ošetrené vhodnými fungicídnymi látkami. 
Jarabina oskorušová sa veľmi dobre množí i koreňovými výmladkami a tiež i koreňovými odrezkami.

Koreňovými odrezkami sa množí na jeseň, použité korene musia byť hrubé aspoň ako ceruzka (0,7 cm) a ich dĺžka 5 – 8 cm. Aby nedošlo k nesprávnej orientácii odrezkov, horná časť odrezku je zrezaná kolmo a spodná časť je zrezaná šikmo. Takto pripravené odrezky sa napichajú do nádob, kde je pripravená zmes rašeliny a piesku, vrchná časť odrezkov sa zakrýva 2 – 4 cm vrstvou substrátu. Ideálne je vložiť takto pripravené nádoby do pareniska alebo chladnej pivnice, a tiež sa často nechávajú vonku, len prekryté listým. Zakorenené odrezky sa pestujú ďalej v kontajneroch až do výsadby na trvalé stanovište. Touto metódou dopestované sadenice sú oveľa vyrovnanejšie ako semenáče.
Samozrejme môžeme oskoruše rozmnožovať vrúbľovaním a očkovaním, vtedy ako podpník používame semenáče dopestované stratifikáciou a výsevom. Z vrúbľovania sa najviac používa anglická kopulácia, vrúbľujeme na čiastočne narašený podpník.
Ak používame v lete očkovania, tak sa odporúča Forkertovo očkovanie na spiace očko. 

Choroby a škodcovia

Najmä v prvých rokoch sú semenáče jarabiny oskorušovej veľmi citlivé na hubové ochorenia. Pri vzchádzaní semenáčiky trpia na padanie klíčnych rastlín, ktoré môžu byť spôsobené hubami rodu Fusarium, Pythium a Cylindrocarpon. Častým ochorením mladých sadeníc v škôlke je rakovina spôsobená hubou Nectaria galligena. V posledných rokoch sa vyskytuje v strednej a južnej Európe napadnutie semenáčov aj dospelých stromov hubou Venturia inaequalis. Huba spôsobuje na listoch chrastavitosť, na plodoch dochádza k silnému praskaniu a to umožňuje vstup do rán ďalším patogénom. Bolo pozorované, že jarabina oskorušová s bronzovými plodmi nebýva napádaná hubou Venturia ineaqualis ani v rokoch so silným infekčným tlakom.
Jarabinu oskorušovú môže taktiež napádať bakteriálna spála jadrovín (Erwinia amylovora). Prejavuje sa náhlym uschnutím a odumretím vegetačných vrcholov, vädnutím a odumieraním kvetov. Ochorenie sa šíri rýchlo a za jedno vegetačné obdobie môže zničiť celý sad alebo alej, jedná sa o karanténe ochorenie.
Hlavnými škodcami výsadieb v lesných porastoch a v otvorenej krajine môže byť vysoká zver ako je srnec, daniel či jeleň. Požery na kmeňoch stromov tiež spôsobujú zajace, v lokalitách, kde sa vyskytuje hryzec vodný, je treba zabezpečiť koreňový systém proti poškodeniu už pri výsadbe mladých stromčekov.
Plody môžu poškodzovať obaľovače z rodu Grapholita (Grapholita janthinana, G. molesta, G. labarzewskii), pričom húsenice napádajú plod a živia sa dužinou.

Pestovanie jarabiny oskorušovej na Slovensku

Na Slovensku nie je zatiaľ registrovaná žiadna väčšia produkčná plocha okrem fenologickej záhrady – sadu na skúšobnej stanici  ÚKSÚP v Dolných Plachtinciach, kde sa nachádza 60 jedincov. Tento sad bol založený za účelom fenologického monitoringu jednotlivých genotypov a zachovania genetickej variability tejto cennej dreviny.  

Záver

Príspevok bol spracovaný na základe výsledkov získaných pri riešení diplomovej práce, kde hlavným cieľom bolo okrem štúdia literárnych prameňov aj vlastné mapovanie výskytu stromov jarabiny oskorušovej. Práca bola realizovaná vo vybraných siedmich lokalitách v regiónoch južnej Moravy a západného Slovenska. Celkom bolo zaznamenaných 73 stromov na týchto lokalitách, bol zhodnotený ich zdravotný stav, rodivosť a bol urobený i popis plodov. V práci s jarabinou oskorušovou sa pokračuje i v rámci doktorandského štúdia.

Použitá literatúra

KAUSCH, W. Der Speierling, Sorbus domestica L. Zweite. Bodeven: Druckhaus Göttingen, 2000.
TETERA, V. a kol. Ovoce Bílých Karpat. Vyd. 1. Veselí nad Moravou: ZO ČSOP Bílé Karpaty ve Veselí nad Moravou, 2006, s. 309. ISBN 80-903-4445-3.
UHERKOVÁ, A. Množenie a zachovanie genofondu Sorbus domestica L. vo vybranej časti Bielych Karpát. Zvolen, 2013. Diplomová práca.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti