Výsledky a predpoklady úspešného pestovania sóje fazuľovej na Slovensku
Sója fazuľová [Glycine max (L.) Merril.] je úrodou semien (tzv. sójových bôbov) strategickou komoditou na svetových trhoch. Strategickosť jej významu spočíva v tom, že je cenným a lacným zdrojom kvalitných bielkovín (38 - 40 %) s priaznivým pomerom esenciálnych amínokyselín a tým mnohorakým využitím pre ľudskú výživu a výživu hospodárskych zvierat, ale pre celkové obsahové zloženie i požadovanou surovinou pre priemysel. V celosvetovom meradle je v súčasnosti po kukurici, pšenici a ryži štvrtou najpestovanejšou plodinou. Svetová produkcia sóje dosiahla 347 mil. tón (2017/2018) a jej najväčšími producentmi sú USA (34 %), Brazília (32 %), Argentína (16 %), Čína (4 %), India (3 %), Paraguay (3 %), Kanada (2 %), krajiny EÚ (1 %). Vzhľadom na potreby rýchlo rastúcej svetovej populacie sa jej požadovaná produkcia vo výhľade roku 2050 odhaduje až na 500 mil. ton, čo znamená veľkú výzvu pre pestovateľov. Botanicky patrí sója do čeľade bôbovitých a biologicky je kategorizovaná ako strukovina, ale pre vysoký obsah tuku (18 - 22 %) aj ako olejnina, preto je štatisticky vykazovaná v skupine olejnín. Sója je produkciou oleja druhou najvýznamnejšou svetovou olejninou, v miernom odstupe za palmou olejnou.
Podľa údajov Štatistického úradu SR v období rokov 1997 - 2018 pestovanie sóje, i vzhľadom na iné plodiny, zaznamenalo na Slovensku mimoriadny nárast. Zberové plochy sóje sa v tomto období pohybovali v širokom rozmedzí od 965 ha (rok 1997 - počiatok rýchleho nástupu pestovania) až do rekordných 45 304 hektárov i rekordnej produkcie 104 525 ton (rok 2018). Trendovo je zberová plocha soje za celé hodnotené obdobie trvalo narastajúca, len s miernými až strednými poklesmi v niektorých rokoch (2004 - 2005, 2007 - 2009, 2016), tab. 1.
Na Slovensku v pestovaní sóje stále výrazne dominuje Košický kraj (rok 2018 - 23 383 ha), ktorý má v celom sledovanom období rokov 39 - 63 % zastúpenie z celkovej zberovej plochy (tab. 2).
Za ním v odstupe nasledujú Banskobystrický (17 - 19 %), Nitriansky (11 - 12 %) a Prešovský kraj (9 - 10 %). Na tieto štyri kraje pripadalo v ostatných troch rokoch 2016 - 2018 až 89 - 90 % z celoslovenskej zberovej plochy sóje (tab. 3). Dosiahnuté priemerné úrody sóje v SR v ostatnom období sa už približujú k celosvetovému priemeru, ktorý je 2,4 t.ha-1 a v niektorých rokoch (rok 2014 – 2,53 t.ha-1, rok 2016 – 2,65 t.ha-1) ho už presahujú. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha-1. Úrodový potenciál sóje pri plnom (ideálnom) zabezpečení jej nárokov sa odhaduje až na 8 t.ha-1.
Pre ekonomicky rentabilnú produkciu semena sóje je potrebná kombinácia vhodných pôdno-klimatických podmienok (úrodná pôda, dostatok slnečného svitu, tepla a vody), ako aj dôslednej agronomickej disciplíny.
Klimatické požiadavky sóje sú vo všeobecnosti približne rovnaké ako pre kukuricu. Územie Slovenska z hľadiska vhodnosti jej pestovania sa však považuje už za okrajovú oblasť. Bezpečne tu dozrievajú odrody skupín s prijatým označením „OOO“ a „OO“, prípadne aj „O“. Ultraskoré odrody „OOO“ majú veľmi krátku vegetačnú dobu 80 - 100 dní, veľmi skoré odrody „OO“ 100 - 120 dní a skoré „O“ 110 - 130 dní. Bezpečnosťou dozrievania rozumieme, že odroda dozrie aj v menej priaznivom roku najneskôr do polovice septembra, aby sa dala pozberať za ešte priaznivých podmienok. Pre normálny rast a vývoj potrebuje sumu vegetačných teplôt 2000 - 3000 °C. Optimálne stanovištné podmienky pre pestovanie sóje fazuľovej sú v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 8 – 10 °C. Sója začína klíčiť, keď teplota pôdy v hĺbke sejby dosahuje okolo 10 °C. Vzchádzanie trvá v priemere od 4 do 14 dní v závislosti od pôdnej vlhkosti, teploty pôdy a hĺbky sejby. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje sója denné teploty 18 – 20 °C, z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od rastovej fázy kvitnutia do rastovej fázy dozrievania, kedy sú považované za optimálne teploty 20 – 25 °C. Pozitívnym javom v tomto čase sú i malé rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. V súčasnosti s nastujúcou klimatickou zmenou a skorším prehriatím pôdy na optimálnu teplotu sa zaužívaný agrotechnický termín sejby sóje u nás (25. apríl - 5. máj) posúva už do obdobia od 15. apríla. V rokoch s prudším dlhšie trvajúcim ochladením po výseve však môže hroziť predĺženie vzchádzania a zvýšenia výpadku rastlín v dôsledku poškodenia pôdnými hubovými patogénmi. Vo všeobecnosti platí, že predčasná i oneskorená sejba oproti agrotechnickému termínu znižuje úrodu. Areál pestovania sóje je v súčasnosti už mierne posunutý oproti pôvodnej hranici 52° až na 58° severnej zemepisnej šírky. Aj v podmienkach Slovenska to znamenalo mierne posunutie pestovania sóje severnejšie i do väčšej nadmorskej výšky.
Sója je plodina veľmi náročná na vlahu, čo je často obmedzujúcim faktorom pri rozširovaní jej pestovania do nových potenciálnych oblastí. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami aj za vhodnej teploty je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania. Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia. V letných mesiacoch využije sója aj viac ako 100 mm zrážok mesačne. Obzvlášť je citlivá na nedostatok vlahy v priebehu kvitnutia a v priebehu tvorby strukov a tvorby semien. Ak je v tomto období dostatok zrážok, dosahujú sa dobré úrody. Vodný stres v priebehu tvorby semien redukuje úrodu semena sóje zrýchľovaním starnutia listov a skracovaním rastovej fázy tvorby semien. Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných púčikov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných oblastiach. Pri nedostatku pôdnej alebo vzdušnej vlhkosti dochádza k opadávaniu kvetov alebo strukov, a tým k následnému zníženiu úrody semena.
Sója je rastlinou krátkeho dňa. Z hľadiska svetelných pomerov, najvyššie nároky na svetlo má sója v rastovej fáze kvitnutia a nasadzovania strukov až do vytvorenia semien. Na Slovensku v čase letného slnovratu okolo 21. júna, ktorý približne korešponduje s rastovou fázou začiatku kvitnutia sóje, je dĺžka dňa okolo 16 hodín. To znamená, že u odrôd senzitívnych na dlhú fotoperiódu je už potlačaná rastová fáza kvitnutia. V našich podmienkach sú vhodné kanadské, americké a európske odrody vyšľachtené v severnejších zemepisných šírkach, ktoré menej reagujú na dĺžku dňa, čiže sú menej fotoperiodicky citlivé. Neustálym šľachtením sóje, najmä za účelom posunu pestovateľských oblastí do vyšších zemepisných a šírok, sa tak darí jej ekologické nároky, predovšetkým na teplotu a dĺžku denného svetla - meniť.
Z agronomického hľadiska má sója v osevnom postupe dôležitú úlohu už tým, že je vynikajúcou predplodinou, zanecháva v pôde veľa minerálneho dusíka, a čo je dôležité, zlepšuje pôdnu štruktúru a preto sa môže zaraďovať po obilninách ako zlepšujúca plodina a súčasne prerušovač obilných sledov. Zároveň je sója výbornou predpredplodinou pre obilniny, najmä pšenicu a kukuricu. Sprievodcom sóje ako prastarej kultúrnej plodiny je veľké množstvo hubových, bakteriálnych a vírusových chorôb či škodcov. Tieto sa môžu vyskytovať, avšak zvyčajne nedosahujú hospodárske prahy škodlivosti a ochrana sa proti ním nerealizuje. Sója si preto nevyžaduje obligátnu pravidelnú ochranu proti škodcom či chorobám, čo je to takmer pravidlom u niektorých iných pestovaných plodín (repka - blyskáčiky a krytonosy, zemiaky - pásavka, mak - krytonos makovicový, pšenica a jačmeň - hubové choroby a pod.).
Prax potvrdzuje, že pestovanie sóje je prednostne potrebné rozvíjať na stredne ťažkých pôdach typu fluvizemí, kde sú možnosti využitia závlah a v dôsledku ich alokácie vedľa tokov riek i priaznivejšia mikroklíma, pretože sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu. Rizikovým faktorom jej pestovania na ťažkých fluvizemiach glejových sa stáva zhutňovanie pôd a v dôsledku toho nadmerná vlhkosť v oblasti koreňovej zóny spôsobujúca zníženie úrod. Z tohto dôvodu je na zhutnených ťažkých pôdach nevyhnutné podrývanie alebo hĺbkové kyprenie. Ťažké ílovité pôdy môžu spôsobovať problémy pri sejbe a vzchádzaní, ale po vzídení sa sója adaptuje. Ľahké piesočnaté pôdy s nedostatočnou a nevyrovnanou zásobou pôdnej vlahy majú tendenciu k vysýchaniu počas vegetačného obdobia a sú najmenej vhodné na pestovanie sóje. Nie je preto náhodné, že súčasné hlavné pestovateľské plochy sóje sa nenachádzajú v oblastiach Slovenska s ľahšími piesočnatými pôdami (Trnavský a Bratislavský kraj), ale sú sústredné okrem najteplejších oblastí i do mierne severnejších oblastí teplých nížin s lepšou zrážkovou zabezpečenosťou a vhodnejšími piesočnato-hlinitými až hlinitými pôdami (Košický, Nitriansky, Banskobystrický a Prešovský kraj).
Zle urobené alebo zanedbané základné obrábanie pôdy sťažuje predsejbové obrábanie a zvyšuje riziko pestovania sóje. Kvalitné obrábanie pôdy je zároveň opatrením, ktoré môže v podstatnej miere eliminovať negatívny vplyv nedostatku ako i nadbytku vodných zrážok a znížiť tým variabilitu úrod. Predsejbové obrábanie pôdy má byť zamerané na dobré urovnanie povrchu pôdy, odburinenie pozemku, zadržiavanie zimnej vlahy a prípravu osivového lôžka. Hlavnou úlohou by mala byť snaha spájať jednotlivé operácie a zvládnuť predsejbové obrábanie pôdy kvalitne, ale s čo najmenším počtom prejazdov po pozemku s cieľom obmedziť na minimum riziko zhutňovania pôdy.
Pestovanie sóje si vyžaduje vhodnú pestovateľskú technológiu. V USA a v Kanade sa pri jej pestovaní rozšírili pôdoochranné technológie. Tejto problematike sa NPPC – VÚA Michalovce venuje už dlhodobo. Pri výbere technológie je dôležité, aby technológia pestovania sóje zabezpečovala stabilne vysoké úrody a bola zisková. V pokusoch bola sója fazuľová overovaná pri konvenčnej technológii s orbou a následnou predsejbovou prípravou pôdy. Druhým technologickým postupom bola minimalizácia s len dvoma prejazdmi radličkového kypriča a následnou sejbou a poslednou technológiou bol tzv. no-till, priama sejba do nespracovanej pôdy. Na základe dlhoročných výsledkov je možné skonštatovať, že úspešnosť jednotlivých technológií značne závisela od ročníka a priebehu poveternostných podmienok, ale v priemere rokov 2010 - 2015 boli pri pestovaní sóje ziskovejšie sejba po minimalizácii a priama sejba do nespracovanej pôdy v porovnaní s konvenčnou technológiou pestovania sóje. Ako príklad môžeme uviesť rok 2014 (tab. 4).
Pri úrode 3,60 t.ha-1, ktorá sa dosiahla v pokusoch a pri vtedajšej realizačnej cene 293 €.t-1 sa pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy dosiahol zisk 438,87 €.ha-1 a hektárová rentabilita 71,25 %. Pri takmer rovnakej úrode pri minimalizácii bol zisk 407,23 €.ha-1. Zisk pri konvenčnom pestovaní sóje fazuľovej bol polovičný a hektárová rentabilita pod 25 %. Pri priamej sejbe bola sója zisková už pri úrodách nad 2,1 t.ha-1, kým pri konvenčnej agrotechnike na dosiahnutie zisku bolo potrebné dosiahnuť úrodu prevyšujúcu 2,64 t.ha-1.
Pôdoochranné technológie obrábania pôdy sú vhodné najmä do suchších a teplejších podmienok s nerovnomerne rozloženými zrážkami a do oblastí ohrozených eróziou, pričom je ich vhodné realizovať na prirodzene uľahnutých pôdach a po dobrých predplodinách. Neodporúča sa ich používať v chladnejších a vlhších podmienkach, na zamokrených pôdach a na pozemkoch zaburinených viacročnými vegetatívne sa rozmnožujúcimi burinami.
Keďže sa v našich pôdach prirodzená populácia rhizóbií špecifických pre sóju nevyskytuje, je treba osivo pred sejbou inokulovať, najmä ak sa sója na parcele ešte nepestovala alebo sa nepestovala ostatné tri roky. Sója dokáže vhodne zvolenou inokuláciou pomocou hrčkotvorných baktérii naviazať v závislosti od podmienok stanovišťa až 70 - 140 kg.ha-1 dusíka,čo má význam aj pre úsporu nákladov na hnojenie dusíkom vo forme priemyselných hnojív. Nedostatok fosforu brzdí generatívny vývoj, redukuje kvitnutie s následným znížením úrody semena, znižuje kvalitu semena, tvorbu oleja a činnosť rhizóbií. Nedostatok draslíka znižuje tvorbu glycidov, rozvoj koreňov a odolnosť voči chorobám. Limitujúcim faktorom tvorby úrody môže byť aj nedostatok niektorých ďalších elementov (Ca, Mg, S, Mo, Ni).
Pri sejbe by sa mali dodržiavať určité všeobecne platné pravidlá založenia porastu. Termín sejby by sa mal určovať na základe prehriatia pôdy v hĺbke sejby, kde by v tom čase malo byť okolo 8 - 10 °C. Výsevok by mal byť vypočítaný na základe odporúčaného množstva klíčivých semien na hektár v závislosti od odrody, hmotnosti tisíc semien a úžitkovej hodnoty osiva. Z pohľadu dobrej organizácie porastu je dôležitá vhodne zvolená medziriadková vzdialenosť, ktorá v závislosti od skorosti odrody a charakteru vetvenia sa zvyčajne pohybuje od 125 do 180 mm i viac. Významné je aj rovnomerné rozmiestnenie rastlín v riadku, ktoré je ovplyvnené najmä presnosťou sejby. Pri nerovnomernom rozmiestnení na ploche môže dochádzať v poraste k vnútrodruhovej konkurencii. Úbytok počtu rastlín potenciuje negatívny vplyv burín. Sója má malú konkurenčnú schopnosť a je citlivá na zaburinenie, zvlášť špecifickými burinami s nedostatočnou možnosťou ich regulácie vhodnými herbicídmi. Kritickým obdobím zaburinenia sóje je obdobie od 1. do 3. trojpočetného listu. Zníženie úrody spôsobené burinami sa môže zredukovať na minimum ak sa porast počas tohto kritického obdobia udržiava nezaburinený. Pozornosť treba venovať správnej aplikácii herbicídov, najmä predávkovaniu herbicídov a neprípustnosti rezíduí niektorých herbicídov po predplodine. Dosahovanie optimálneho počtu rastlín na jednotke plochy je u sóje dôležité zvlášť preto, lebo sója nemá výrazné samoregulačné schopnosti na rozdiel od viacerých iných pestovaných plodín.
Záver
Trvajúci trend vzostupu pestovania sóje v intenzívnych výrobných oblastiach na Slovensku je odrazom veľkého záujmu pestovateľov. Táto plodina sa stala v našich klimatických podmienkach hlavne vďaka dostatočnému výberu nových odrod, ktoré menej reagujú na fotoperiodizmus, a vysokej úrovni agrotechniky pestovania - veľmi významnou. Sója je nielen mimoriadne vhodnou predplodinou do plodinovo zúžených osevných postupov, kde väčšinou dominujú obilniny (pšenica, kukurica, jačmeň) a olejniny (repka, slnečnica), ale tiež trhovo veľmi zaujímavou komoditou. Dá sa predpokladať, že súčasny trend zvyšovania plôch sóje na Slovensku bude naďalej pokračovať a to jednak z dôvodu veľmi cenných agronomických vlastností sóje, ale najmä kvôli jej stabilnému odbytu za ekonomicky prijateľné realizačné ceny. V súvilosti s prehlbujúcim sa nerovnomerným rozdelením zrážok a rizikom nedostku zabezpečenia sóje vlahou v kritických obdobiach jej rastu a vývoja v dosledku klimatickej zmeny, bude čoraz aktuálnejšia správna alokácia pestovania sóje, prípadne potreba doplnkovej závlahy.
