Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Olejniny

Kombajnový zber slnečnice

27-11-2014
s použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenaská poľnohospodárska univerzita v Nitre
(zdroj: Roľnícke noviny 41/2014, str. 25-26)

V rámci svetovej rastlinnej výroby predstavujú olejniny veľmi významnú skupinu plodín. Podľa dostupných štatistických údajov, z hľadiska plodín pestovaných na ornej pôde, zaberajú olejniny hneď po obilninách druhé najväčšie plochy. V posledných rokoch význam ich pestovania ďalej rastie vďaka ich všestrannému využitiu nielen v oblasti výživy obyvateľstva, ale aj na technické účely napr. aj pri výrobe biopalív.

Významný podiel v štruktúre pestovaných olejnín patrí práve slnečnici. Vo svetovom meradle je štvrtou a v podmienkach Slovenska druhou najdôležitejšou olejninou. Význam slnečnice spočíva predovšetkým v získavaní vysoko kvalitného, hodnotného oleja, využívaného ako stolový, alebo technický olej. Hlavným produktom pri pestovaní slnečnice sú nažky, ktoré sú celosvetovo uznávané ako druhý najvýznamnejší zdroj pre výrobu oleja vyznačujúceho sa výbornými dietetickými vlastnosťami. Úžitok z pestovania slnečnice však môže byť širší. Slnečnica sa pestuje aj ako kŕmna plodina, alebo aj ako plodina na zelené hnojenie. Opodstatnenie pestovania slnečnice zvyšuje aj vhodnosť jej použitia ako náhradnej plodiny v prípade plošných vyorávok vymrznutých ozimín, hlavne ozimnej repky.

Podľa pestovateľských skúseností je slnečnica pomerne náročná plodina po celú dobu vegetácie a len precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov.

Príprava porastu slnečnice na zber

Jednotlivé hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby, v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnami. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala pohybovať medzi 17-19 %. V „mokrých“ rokoch, takých aký je napr. aj tento, je spravidla nevyhnutnou prípravnou fázou pre úspešný zber slnečnice desikácia porastu, ktorá predchádza vlastnému zberu.

Desikácia porastu nemusí byť nutným technologickým krokom. V závislosti od klimatických podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá asi 20 % porastov. Je však ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Úroda sa naopak znižuje každým dňom, kedy slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver. Znižuje sa aj kvalita produkcie, a tým aj jej profit.

Podľa názoru viacerých výskumníkov desikácia má význam z hľadiska niekoľkých dôvodov:

  • hlavný dôvod desikácie spočíva v zladení zrelosti celého porastu do jedného termínu a umožnení bezproblémového mechanizovaného zberu úrody. Ošetrenie je osobitne potrebné, ak dochádza k nepravidelnému vzchádzaniu porastu, ktoré sa neskôr prejavuje aj nerovnomerným dozrievaním,
  • desikácia bráni šíreniu hubových chorôb v úboroch, ktoré sa vyskytujú hlavne na mechanicky, prípadne inak poškodených úboroch a pri vlhkom počasí počas dozrievania,
  • dôležitý je tiež vplyv aplikácie desikantu na redukciu rizika zvýšenia kyslosti oleja, ktorá obmedzuje hlavne trhové uplatnenie produkcie,
  • významné je tiež použitie desikantu v zaburinených porastoch. Toto opatrenie býva aktuálne najmä v posledných rokoch, keď často vplyvom jarného teplého priebehu počasia nedostatočne účinkujú pôdne herbicídy. Počas vegetácie majú predovšetkým konkurencieschopnejšie buriny ideálne podmienky pre rast a následne ovplyvňujú vlhkosť porastu a priebeh dozrievania,
  • skrátenie dozrievania okrem už uvedeného umožňuje aj obmedziť zberové straty spôsobené voľne žijúcim vtáctvom, ktoré môžu byť významné hlavne na menších plochách v blízkosti lesov,
  • desikácia je vhodná aj z dôvodu zníženia vlhkosti zberaných nažiek, čo potom vedie aj k zníženiu energetickej náročnosti pri ich sušení.

Z týchto poznatkov je vidieť, že nepoužitie desikácie má opodstatnenie iba na bezproblémových plochách pri ideálnom priebehu počasia v dobe dozrievania. Pri voľbe desikantu je nutné brať ohľad na rýchlosť účinku, zdravotný stav porastu a prípadne na zaburinenie pozemku. Desikácia sa v minulosti vykonávala prevažne letecky, ale v súčasnosti aj pri použití vhodnej pozemnej techniky sú straty spôsobené pojazdom tolerovateľné a vynahradia spôsobené škody.

Desikácia sa vykonáva vtedy, keď je porast takmer zrelý (asi 80 % nažiek je zrelých, vlhkosť dosahuje 20–30 %). Správny termín desikácie je potrebné dodržať, nakoľko tvorba oleja je najviac ovplyvnená až v záverečnej fáze vývoja nažky. Asi za 4–7 dní je potom možné začať so zberom a výmlatom slnečnice. O možnostiach uplatnenia pozberaných nažiek slnečnice značne rozhoduje ich kvalita, ktorá je daná predovšetkým kvalitným dozrievaním. Problémom sa väčšinou stáva dlhá doba zrenia a prechod chorôb z úborov do nažiek.

Úprava kombajnu pre zber slnečnice

Pri zbere slnečnice sa odporúča vybaviť obilný kombajn vhodným adaptérom. V súčasnosti sú v ponuke adaptéry na zber slnečnice od rôznych výrobcov v 4, 6, 8 a 12- riadkovom vyhotovení. Spravidla sú vyrábané v pevnom, alebo sklopnom prevedení a s horizontálnym drvením, resp. bez drvenia slamy. Pomocou špeciálneho pripojovacieho rámu sú slnečnicové adaptéry pripojiteľné k šikmému dopravníku spravidla ľubovoľného kombajnu.

Ich pracovné ústrojenstvo je najčastejšie tvorené oceľovými, alebo plastovými navádzacími deličmi (hrotmi), ktoré usmerňujú rastliny k reťazovým dopravníkom s unášacími palcami. Plastové deliče na rozdiel od oceľových, ktoré sa už v súčasnosti ponúkajú menej, umožňujú šetrnejšie usmernenie porastu a sú odolné voči korózii.

Na plastové deliče nadväzujú aktívne lapače strát v tvare vane. Lapače sú mechanicky natriasané a starajú sa o to, aby nažky, ktoré sa vplyvom kontaktu rastliny so strojom uvolnili, nevypadli na pozemok, ale aby boli dopravené pod priebežnú závitovku. Vhodným nastavením sa dosiahne rovnaká rýchlosť reťazového dopravníka ako je pojazdová rýchlosť obilného kombajnu. Reťazové dopravníky privedú rastlinu k aktívnym rotačným nožom, ktoré odrežú steblo a úbor s nažkami je priebežnou závitovkou dopravený do kombajnu.

Ďalšie úpravy obilného kombajnu pre zber slnečnice spočívajú v nastavení mláťacieho a separačného ústrojenstva. Mláťací bubon by mal mať medzi mlatkami výplne z plechu. Obvodová rýchlosť sa nastavuje v rozsahu 14 ÷ 18 m.s-1. Mláťacia medzera na vstupe by mala mať 35 mm a na výstupe 30 mm. Čistidlo upravujeme podľa veľkosti a hmotnosti semien. Zachovávame tie isté zásady ako pri zbere obilnín. Ploché sito meníme za sito vhodné pre semená slnečnice  (otvory 8 ÷ 12 mm). Ventilátor nastavujeme na 400 ÷ 550 otáčok za minútu. Žalúziové sito nastavujeme na 8 ÷ 10 mm. Po vykonanej kontrole kvality práce pracovné režimy ústrojenstiev kombajnu podľa potreby korigujeme. Ak je mlátená hmota vlhšia, majú byť otvory horných sít 18 mm a spodných 16 mm a vhodné je zvýšiť aj otáčky ventilátora. Kosenie vykonávané podľa stavu porastu čo možno najvyššie, nakoľko pri zbere väčšej časti stoniek hrozí nebezpečenstvo upchatia mláťacieho ústrojenstva (vláknité a drevnaté stonky sa ťažšie lámu).

Pozberová úprava nažiek slnečnice

Nakoľko slnečnica je olejnina, je nutné dodržať hlavné zásady pozberovej úpravy a zásady bezpečnosti sušenia a skladovania tejto komodity. V rôznych metodických postupoch je odporúčaný nasledovný sled operácií úpravy nažiek slnečnice: predčistenie, sušenie, čistenie. Predčistené nažky sušíme na vlhkosť 7 - 8% podľa olejnatosti a predpokladanej dĺžky skladovania. Pri sušení nesmie teplota prekročiť 60 °C, optimom je rozpätie 45 - 50 °C. Pri sušení je nutné niekoľkokrát týždenne sušiace zariadenie čistiť (olejový prach je silne horľavý). Usušené nažky znovu čistíme do obsahu nečistôt 2% a obsahu poškodených semien do 3%. Optimálna vlhkosť nažiek pre skladovanie je 7,5%, pri vyššom obsahu tuku (nad 46%) je lepšie sušiť na vlhkosť 7%. Pri nižších vlhkostiach dochádza k zníženiu kvality nažiek a doby skladovania. Nažky takto usušené a vyčistené je možné skladovať do výšky vrstvy 3 - 4 m. Pritom kontrolujeme teplotu nažiek, ktorá nesmie prekročiť teplotu okolia o viac ako 5 °C.

Využitie slnečnice na energetické účely

V dostupných materiáloch týkajúcich sa problematiky výroby energie z obnoviteľných zdrojov je slnečnica zaradená do skupiny tzv. klasických plodín, ktoré je za určitých okolnosti možne použiť na výrobu energie. Predmetom záujmu po energetickej stránke sú predovšetkým semená obsahujúce olej (približne 2,5 - 4 t.ha–1), čím sa slnečnica stáva významným „dodávateľom” oleja. Klasické energetické plodiny by však v žiadnom prípade nemali ohroziť potravinový reťazec a nemali by byť komerčne pestované na úkor výživy. Pre energetické využitie je možné ich zaradiť, ak ide o druhotriedny materiál, o potravinársky neupotrebiteľné zvyšky, o kuchynské a jedálenské odpady a pod.

V praxi však už boli odskúšané aj novovyšľachtené vysokoolejnaté slnečnice, tzv. High-Oleic, vykazujúce až 90 % obsah nepotravinárskej kyseliny olejovej. Takýto olej sa dá využiť na priame spaľovanie v naftovom motore, môže byť z neho vyrobená bionafta, prakticky celá rastlina slnečnice sa dá využiť aj ako tuhé palivo (slama a výlisky zo semien).

Záver

Ako už v úvode bolo uvedené, slnečnica je plodiny pomerne náročná na pestovanie po celú dobu vegetácie a len precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov.

Ak chceme pestovať slnečnicu aj v nasledujúcich rokoch, nemali by sme po zbere zabúdať ani na kvalitnú hlbokú orbu pre dobré zaoranie rastlinných zvyškov, ktoré sú potenciálnym zdrojom šírenia hubových chorôb v ďalších vegetačných obdobiach. Podľa názoru viacerých odborníkov pri súčasnom trende nárastu pestovateľských plôch olejnín je totiž čoraz náročnejšie zabezpečiť, aby sme slnečnicu v osevnom postupe nezaraďovali po sebe za menej ako 5 až 7 rokov. Ak sa nám túto podmienku podarí splniť, je to jedna z „lacných“ možností zabezpečenia ochrany pred šírením hubových chorôb a škodcov. Ak nie, pre dobrý vývoj porastov potom bude nevyhnutný hlavne správny výber a použitie herbicídov, fungicídov a insekticídov.

Pri zbere slnečnice je dôležité, aby odrezávanie úborov a ich postup do šikmého dopravníku bol čo najšetrnejší. Minimálne prestoje, nízke zberové straty a nízke prevádzkové náklady zohrávajú v súčasnosti stále významnejšiu úlohu. Skúsenosti z praxe potvrdzujú zvýšenie úrod slnečnice vplyvom minimalizácie zberových strát pri použití špeciálneho adaptéru ku kombajnu. Podľa niektorých zdrojov je návratnosť investície do nákupu špeciálneho slnečnicového adaptéra zabezpečená už pri asi 200 ha pozberaných plôch. Preto jedným z odporúčaní pre prax je aj to, že farmári by sa mali pri pestovaní slnečnice rozhodnúť pre výber z viacerých hybridov s rozdielnou dĺžkou vegetačnej doby, aby sa zabezpečil postupný zber pri ich postupnom dozrievaní. Tým sa vytvoria predpoklady pre rýchlejšiu návratnosť nákladov investovaných do nákupu potrebného technického vybavenia zberovej techniky.