Zber slnečnice
Slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) sa z miesta pôvodu, Ameriky (oblasť Mexika a Peru), do Európy dostala v 16. storočí. Postupne, s objavením možnosti využitia oleja nachádzajúceho sa v slnečnicových nažkách, sa jej pestovanie rozšírilo do Belgicka, Holandska, Švajčiarska a Nemecka. Ako poľná plodina sa prvý krát siala v Nemecku a Francúzsku. Cez Taliansko, bývalú Juhosláviu, Bulharsko a Rumunsko sa presunulo jej pestovanie až do Ruska, ktoré po druhej svetovej vojne rozvinulo jej mechanizovaný zber. V roku 1830 sa výroba slnečnicového oleja v Európe vykonávala aj pre komerčné účely. Všeobecný rozmach pestovania slnečnice ročnej na Slovensku začal v 50. rokoch 20. storočia. Rozvoj jej pestovania, ako olejniny, možno datovať do obdobia keď vznikali na území Slovenska prvé systémy pre jej produkciu.
Slnečnicu ročnú pokladáme za dôležitú trhovú plodinu, ktorá je významnou zložkou ľudskej výživy a pre spoločnosť je ekologicky i ekonomicky atraktívnou. Aj preto zaujíma jedno z popredných miest vo svetovom pestovaní olejnín. Čo sa štatistických údajov týka svojou plochou pestovania patrí k piatim najvýznamnejším olejninám sveta. Svetové zberové plochy slnečnice ročnej sa v súčasnosti dlhodobo pohybujú na úrovni 25 miliónov ha. Podľa údajov FAO je slnečnica ročná celosvetovo, za sójovými bôbmi, repkovým a bavlníkovým semenom, štvrtou najvýznamnejšou olejninou s priemernou produkciou 36 miliónov ton nažiek. Viac ako polovica svetovej produkcie nažiek slnečnice ročnej je vypestovaná na severnej pologuli. Na južnej pologuli je najvýznamnejším producentom Argentína. V rámci krajín EÚ je najväčším producentom Francúzsko, s produkciou okolo 1,6 mil. ton, Bulharsko (1,35 mil. ton) a Rumunsko (1,2 mil. ton).
Svetový trh s nažkami slnečnice ročnej tvorí významnú časť podielu na celkovom svetovom obchode s poľnohospodárskymi komoditami a predovšetkým s olejnatými semenami. Priemerný svetový export sa pohybuje v objeme okolo 1,8 mil. ton. Krajiny EÚ sú významnými exportérmi, aj importérmi.
Hospodársky význam
Slnečnica ročná ako poľnohospodárska plodina má mnohostranný úžitok. Jej hlavným produktom sú nažky ako surovina na výrobu oleja. Slnečnicový olej je polovysychavý, príjemnej chuti. Svojím zložením predstavuje optimálny rastlinný produkt z hľadiska ľudskej výživy. Využívame ho ako stolový olej, alebo k výrobe zeleninových a rybích konzerv. Kvalitnejšie druhy oleja sa používajú na výrobu tukov, menej kvalitné k výrobe jemných mydiel a k výrobe olejových farieb.
Hospodársky význam slnečnice ročnej môžeme posudzovať z viacerých hľadísk, zameraných predovšetkým na výrobu rastlinného oleja obsahujúceho viac ako 85 % nenasýtených mastných kyselín, pričom viac ako dve tretiny z nich predstavuje kyselina linolová. Obsah kyseliny linolénovej musí byť nižší ako 0,1 %. Okrem toho obsahuje slnečnicový olej 0,1 – 0,2 % kyseliny palmitovej a stopy kyseliny myristovej. Komerčne dostupné hybridy slnečnice ročnej obsahujú od 39 – 49 % oleja v nažke. Rastlinné oleje sú obnoviteľným a potenciálne neobmedzeným zdrojom energie, s obsahom energie porovnateľným s motorovou naftou.
Z dôvodu vyhovujúceho zloženia nenasýtených mastných kyselín (86 – 91 %) je olejninou poskytujúcou jeden z najkvalitnejších stolových olejov podieľajúcich sa na prevencii aterosklerózy, využívaných za účelom racionálneho zhodnotenia v ľudskej výžive. Obsahuje vitamíny komplexu B, tokoferoly a karotenoidy. Perspektívne zvýšenie využitia slnečnice ročnej na výrobu jedlých olejov je veľmi úzko späté s ďalším presmerovaním spracovania časti produkcie kapusty repkovej na výrobu biopalív. Vysokú výživnú hodnotu má najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (až 70 %), obsah lyzínu a metionínu v bielkovinách a pre prítomnosť karotenoidov. Na rozdiel od kapusty repkovej pravej, slnečnicový olej neobsahuje kyselinu erukovú a linolénovú. Nažky využívané na priamy konzum vo výžive ľudí majú nižší obsah oleja a vyšší obsah bielkovín a cukrov, ale i vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Používajú sa na priamy konzum bez, alebo s ďalšou úpravou – obaľovanie do čokolády, pridávanie do jogurtu, chleba, pečiva, šalátov a pod.
I napriek relatívne vysokej cene slnečnicového oleja, uplatnenie nachádza i v iných odvetviach priemyslu než v potravinárskom (výroba lakov, farieb, plastov, mydiel, čistiacich prostriedkov, agrochemikálií, povrchovo aktívnych látok, lepidiel, zmäkčovadiel a mazív). Slnečnicové stonky sa v niektorých krajinách využívajú na kúrenie, stavbu prechodných plotov a pod. Vlákna zo stoniek sa využívajú na výrobu papiera alebo ako prísada do textílií. Popol stoniek obsahuje veľké množstvo draslíka a fosforu. Z popola stoniek a úborov sa získava furfurol. V suchej hmote listov slnečnice ročnej sa nachádza asi 0,6 % kaučuku a až do 3 % smoly. Druhy využívané pre mimoolejové využitie sú charakteristické väčšími nažkami
a vyžadujú mierne pozmenený manažment výroby.
Slnečnica taktiež poskytuje veľmi cenné a hodnotné krmivo pre živočíšnu výrobu. Výlisky, ktorých sa získa pri spracovaní slnečnicových semien 40 – 50 %, obsahujú približne 35 % kvalitných bielkovín. Sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Nažky sa dajú použiť aj ako krmivo pre prežúvavce, ošípané či hydinu. Obsahujú vyšší podiel vlákniny a metionínu, ale majú nižšiu energetickú hodnotu a obsah lyzínu. Zvyšky po spracovaní slnečnice ročnej pri výrobe oleja môžu byť využité ako náhradný zdroj bielkovín vo výžive zvierat. Okrem samotných nažiek sa môže slnečnica ročná skrmovať aj vo forme siláže. Zaujímavosťou silážnych slnečníc je dĺžka stonky, ktorá môže byť vyššia ako 5 m.
Slnečnica ročná z pohľadu fytotechnického poskytuje mnohostranný úžitok. Dôležitá je ako predplodina, predovšetkým pre pšenicu letnú formu ozimnú a kukuricu siatu na zrno, preto patrí medzi tzv. prerušovače obilných sledov. Ako jedna z mála plodín výrazne zvyšuje podiel organickej hmoty v pôde, pretože zanecháva na povrchu veľké množstvo pozberových zvyškov.
Faktory ovplyvňujúce budúcu úrodu slnečnice
Finálna úroda slnečnice ročnej je ovplyvňovaná interakciou početnej skupiny faktorov, ktoré majú rôzny podiel na jej celkovej úrovni. Sú to pôdno-klimatické podmienky stanovišťa (geografická poloha, nadmorská výška, reliéf terénu, poloha pozemku, pôdne typy a druhy, kvalita a vlastnosti pôdy a pod.) a poveternostné podmienky (teplota, zrážky), vplyv ročníka, svetelné podmienky, množstvo vzduchu a vody v pôde a iné, individuálne schopnosti rastliny, resp. porastu (fotosyntetická aktivita, dýchanie, veľkosť asimilačného aparátu, aktivita koreňového systému, genetický základ, odolnosť voči nepriaznivým činiteľom, tvorba
a redukcia úrodotvorných prvkov, rast a vývoj rastlín, biologická hodnota osiva a pod.), agrotechniku a spôsob hospodárenia (osevný postup, predplodina, základné a predsejbové obrábanie pôdy, predsejbová úprava osiva, výsevok, výživa a hnojenie, aplikácia biologicky aktívnych látok, sejba, ochrana voči chorobám a škodcom, ošetrovanie v priebehu vegetačného obdobia, kvalita zberových prác, ľudský faktor) a pod.
Lepenie dozretých úborov a použitie glyfosátov
Aj keď porasty slnečnice (kvôli deficitu zrážok často už od jesene) nie sú v takej kondícii ako by mali byť, treba predzberové a zberové straty znížiť vhodným ošetrením na minimum. Preto v porastoch slnečnice ročnej pre uľahčenie zberu, rovnomernú zberovú vlhkosť, kvalitu a kvantitu výslednej úrody slnečnice, ale aj v porastoch, ktoré sú menej stabilné, zaburinené, alebo napadnuté hubovitými chorobami je možné uplatniť pred zberom lepenie dozretých súborov a použitie glyfosátov.
Podľa ÚKSÚP-u desikácia slnečnice už nie je povolená, účinná látka diquat je zakázaná. Zostalo iba lepenie dozretých úborov slnečnice a na vyschnutie porastov je možné len použitie glyfosátov, ktoré sú vlastne určené na likvidáciu prerastených burín v porastoch slnečnice.
Pre informáciu desikácia bolo riadené ukončenie vegetácie (dozretie rastlín naraz) pomocou chemických látok (desikantov) za účelom rýchleho zníženia vlhkosti v poraste, obmedzenia šírenia hubovitých chorôb úborov, zjednodušenia zberu a zníženia pozberových strát. V priemere sa desikovalo viac ako 60 % všetkých porastov slnečnice ročnej. Desikácia zabezpečila vyrovnanie vlhkosti ešte pred vypadnutím nažiek z najsuchších úborov, preto boloe dôležité sledovať vlhkosť najzelenších úborov. Takto pripravené porasty uľahčujú kombajnový zber. Okrem vyrovnania dozrievania pri desikácii usychali aj buriny. Skúsenosti z praxe ukazujú, že desikácia znižovala vlhkosť nažiek, obmedzovala šírenie úborových chorôb a uľahčuje mechanizovaný zber. Desikácia sa vykonávala v období, keď bola ukončená syntéza oleja a tvorba sušiny v jadre. Tiež napomáhala eliminácii vplyvov hniloby úborov aj ostatných chorôb na znižovanie úrody semena a vyrovnáva nerovnomerné dozrievanie rastlín, či už vplyvom počasia, chorôb a iných nepriaznivých vplyvov na slnečnicu (búrky, ľadovec, vietor, vtáky). Výhodou desikantov bol ich rýchly prienik do rastliny, a tak bol často už 15 minút po aplikácii odolný proti zmytiu dažďom. To je našou snahou i pri využívaní lepenia dozretých úborov a použitie glyfosátov. Desikáciu nebolo vhodné uplatňovať paušálne všade, kde sa slnečnica ročná pestuje, pretože je to zásah do prirodzeného rastu rastliny. Používala sa v nadväznosti na správnu voľbu hybridov do daných podmienok, termín sejby, úspešnú elimináciu škodlivých činiteľov, t.j. zaburinenia, rozvoja hubových chorôb a do určitej miery na priebeh počasia daného roka, zvlášť v období dozrievania porastov.
Na uľahčenie zberu je dnes v slnečnici autorizovaných viacero glyfosátov. Ako uvádza ÚKSÚP glyfosát je neselektívny listový herbicíd so systémovým účinkom. Rastliny ho prijímajú výhradne zelenými časťami, listami a byľami. Asimilačným prúdením prostredníctvom cievnych zväzkov je rozvedený do celej rastliny, vrátane koreňového systému. Touto translokáciou sa docieli zničenie i podzemných koreňových systémov odolných trvácich burín. Prípravok nie je prijímaný koreňmi rastlín a nepôsobí na semená burín ani kultúrnych rastlín. Pôsobením prípravku dochádza k postupnému vädnutiu, žltnutiu, zasychaniu až zhnednutiu rastlín zasiahnutých postrekom a k odumieraniu ich nadzemných a podzemných častí. Prvé symptómy od aplikácie sú viditeľné na jednoročných burinách po 2 – 4 dňoch, na trvácich burinách po 7 – 10 dňoch. Chladné a oblačné počasie v období aplikácie a po nej spôsobuje spomalenie účinnosti prípravku, symptómy účinku sú viditeľné neskôr. Predpokladom úspešného ničenia trvácich hlboko koreniacich burín je vytvorenie dostatočnej listovej plochy v období aplikácie, aby sa zabezpečil čo najväčší príjem účinnej látky do rastlín. Najúčinnejšie sú ošetrenia v období plného rastu burinových druhov. Účinok prípravku sa zvyšuje vyššou intenzitou svetla a vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Dážď do 2 hodín po aplikácii ovplyvňuje negatívne účinok prípravku. Používame 200 l vody na ha, aplikujeme 10 – 14 dní pred zberom, len pozemnou, maximálne 1 aplikáciou.
Nesmieme ale zasiahnuť do porastu slnečnice predčasne, keď ešte prebieha fotosyntetický proces tvorby úrody, množstva i kvality oleja. Pretože sa pestujú hybridy s rôznymi vlastnosťami je problematické vizuálne určiť termín aplikácie. Preto sa odoberajú vzorky nažiek na stanovenie vlhkosti. Až na základe vlhkosti nažiek a dennej dynamiky uvoľňovania vody z nažiek jednotlivých hybridov sa môže približne určiť termín aplikácie. Určenie optimálneho termínu vo veľkej miere ovplyvňuje hmotnosť 1000 nažiek a obsah oleja v nich. Všeobecným pravidlom by malo byť zvolenie takého termínu , aby v poraste bolo aspoň 80 % dozretých nažiek a ich vlhkosť bola pod 30 %. Vlhkosť v tej dobe je 25 – 30 % a v poraste je 50 – 60 % žltých úborov, 20 – 30 % žlthohnedých a hnedých úborov je 10 – 20 %. Táto vlhkosť sa dosiahne za 38 – 46 dní od ukončenia kvitnutia v závislosti od hybridu a klimatických podmienok.
Dôvody:
- Zabránenie strát spôsobenými vtákmi.
- Zníženie vlhkosti porastu. Výsledkom toho je až štvornásobné zvýšenie rýchlosti zberu a zníženie nákladov na zber.
- Urýchlenie termínu zberu z dôvodu zníženia vplyvu hubových chorôb na úrodu
a predĺženie obdobia na jesenné poľné práce. - Uľahčenie kombajnového zberu silne zaburinených porastov.
- Zaistenie kvality. Pomer voľných a viazaných mastných kyselín rozhoduje o kyslosti oleja. Zvýšenie kyslosti oleja nastáva za daždivého a chladného počasia. Dôsledkom takéhoto nepriaznivého počasia je predlžovanie vegetácie a zber určitého množstva nezrelých úborov.
Zber
Dôležitým krokom k úspešnému zavŕšeniu pestovania slnečnice je zvládnutie zberu v dobrej kvalite a s minimálnymi stratami.
Termín zberu sa všeobecne určuje podľa stavu úboru a hornej časti stonky. Dôležité sú nasledovné znaky:
- farba stonky prechádza zo zelenej na svetlobéžovú farbu,
- listy sú na báze a strede stonky suché (vrchné ešte môžu byť zelené),
- farebné zmeny zo žltej na hnedú v spodnej časti úboru,
- opadávanie zaschnutých zvyškov obojpohlavných kvietkov.
Zber slnečnice sa vykonáva jednorazovo upravenými obilnými kombajnami, alebo kombajnami na zber kukurice s upravenými adaptérmi. Stratám pri zbere predídeme použitím vhodnej zberovej techniky a jej správnym nastavením, čím predídeme praskaniu oplodia, ošupovaniu nažiek, prípadne lámaniu, alebo aj inému poškodzovaniu. Technologické vlastnosti slnečnice sa značne líšia od drobnozrnných obilnín, preto adaptácia obilného kombajnu na zber slnečnice je nevyhnutná. Ide hlavne o úpravu žacieho stola, prípadne jeho výmenu za adaptér. Slnečnicový adaptér má pri každej jednotke pri deliči a zdvíhači úborov vťahovací valec na vťahovanie stoniek. Úbory s časťou stonky odrezáva rotačný nôž umiestnený s pevným protiostrím na nosnej konštrukcii. Po odrezaní sa úbor pomocou šikmého dopravníka dostáva do mlátiaceho ústrojenstva. Pri zbere slnečnice sa do priestoru olamovacích valcov namontujú odrezávacie nože, ktoré zabezpečia ľahké oddelenie úborov od stonky rastliny. Na spodnej časti adaptéra sa nachádza ešte drvič, ktorý celoplošne podrví všetko porezané olemovacími valcami.
Technologická zrelosť nastáva keď je vlhkosť nažiek 15%. Ak v suchom počasí neprimerane presušené nažky zberáme pri vlhkosti pod 10 %, dochádza k ich mechanickému poškodeniu (mikropraskliny), čo má za následok zhoršenie kvality oleja pri skladovaní. V prípade vyššej vlhkosti nažiek dochádza k vyšším stratám v dôsledku nedostatočného vymlátenia úboru a upchávania čistiaceho mechanizmu. V prípade neskorého zberu a pri daždivom počasí sa zvyšuje infekčný tlak hubových chorôb v poraste, ktoré vo svojom dôsledku znižujú kvalitu nažiek, rastliny sa lámu a straty na úrode môžu dosahovať 10 – 20 %. V niektorých prípadoch je lepšie začať zber slnečnice ročnej skôr, ako dosiahla úplnú zrelosť. Je to predovšetkým v prípadoch, keď je úbor ohrozený chorobami. Tým je totiž ohrozený aj zber a úroda. Čas zberu sa riadi klimatickou oblasťou a môže prebiehať už od konca augusta až do začiatku októbra. Pracovná rýchlosť by nemala prekročiť 6 km.hod-1 a obrátky mlátiaceho mechanizmu 450 – 500 (600) otáčok za minútu. Prsty prihŕňačov by sa mali zakryť plechom alebo gumou, aby sa na nich úbory nenapichovali. Kosí sa na vyššie strnisko. Po prechode kombajnu by mal ostať na zemi iba minimálny počet nevymlátených úborov. Ak sa porast po dosiahnutí technologickej zrelosti ponechá nepozberaný viac ako 3 dni, môže dôjsť k vypadávaniu nažiek a v prípade nepriaznivého počasia i k lámaniu stoniek.
Pozberová úprava
S ohľadom na to, že sa jedná o olejninu je nutné dodržať hlavné zásady pozberovej úpravy, zásady bezpečnosti sušenia a skladovania tejto komodity. Sled operácii je: predčistenie, sušenie, čistenie.
Predčistenie sa realizuje za účelom zníženia celkového objemu produkcie separáciou prímesí a nečistôt, čím klesá aj celková energetická náročnosť následného (ak je to potrebné) teplovzdušného sušenia.
Pri sušení nesmie teplota prekročiť 60 °C, najlepšia teplota pre slnečnicu je 45 – 55 °C. Pri sušení je nutné niekoľkokrát sušiace zariadenie čistiť. Predčistené nažky sa sušia na vlhkosť 7 - 8 %. Po usušení na vlhkosť 7 – 8 % (podľa obsahu oleja v nich) nažky znovu čistíme. Neprimeraným zahriatím počas sušenia môže dôjsť k vyparovaniu éterických zložiek olejov. Preto je potrebné sledovať prípustné nahriatie semien a tiež dobré vychladenie. Úprava vlhkosti predčistených nažiek na požadovanú hodnotu býva zväčša najnáročnejšou energetickou operáciou pozberovej úpravy nažiek.
Usušené nažky znovu čistíme do obsahu nečistôt 2 % a obsahu poškodených semien do 3 %. Optimálna vlhkosť nažiek pre skladovanie je 7,5 %, pri vyššom obsahu tuku ( viac ako 46 % ) je lepšie sušiť na vlhkosť 7 %. Pri nižších vlhkostiach dochádza k zníženiu kvality nažiek a doby skladovania. Teplovzdušné sušenie sa odporúča v prípadoch, keď je vlhkosť pozbieraných nažiek vyššia ako 14 %. Pri nižších hodnotách vlhkosti je možné využiť dosušenie ventiláciou netemperovaným vzduchom. Pre sušenie slnečnice sú najvhodnejšie šachtové sušiarne. Dosahujú zo všetkých princípov najnižšiu spotrebu energie. Pri čistení sa odstraňujú mechanické nečistoty, najmä úlomky byle, listov, úborov a šupiek. Čistenie sa vykonáva v dvoch fázach: predčistenie nedosušených nažiek a konečné čistenie už dosušených nažiek. Požadovaná čistota je 98 %. Čas sušenia nažiek závisí od ich vlhkosti a od stupňa vyčistenia vymláteného materiálu. Pri výrobe osiva nesmie teplota sušenia prekročiť 40 °C. Nažky s vlhkosťou 8 % a o čistote 98 % je možné skladovať do výšky 3 (4) m.
Pre všetky dodávky olejnatých semien platí STN 46 2300. Norma stanovujúca podmienky pre dodávky nažiek slnečnice určených pre výrobu olejov je označená ako STN 46 2300-6 so slovenským názvom Olejnaté semená. Časť 6: Semeno slnečnice ročnej (www.sutn.sk). Nažky slnečnice ročnej s výnimkou definovaných odchýliek (nažky mechanicky a biologicky poškodené) musia byť zdravé, vyzreté, s typickou farbou, bez živých škodcov v akomkoľvek štádiu ich vývoja a bez cudzích pachov. Nažky slnečnice ročnej určené k spracovaniu na výrobu olejov pre ľudskú výživu nesmú byť chemicky konzervované a nesmú obsahovať plesne. V slnečnicovom oleji za štandardných podmienok prevládajú nenasýtené mastné kyseliny linolová a olejová. Ich vzájomný pomer v oleji sa môže podstatne meniť v závislosti na podmienkach prostredia. Dôležitá je teplota v období dozrievania nažiek, svetelné pomery a zrážky. Tieto faktory ovplyvňujú kvalitu nažiek a výsledné zloženie oleja. Pri vysokej teplote v období dozrievania je v nažkách viac zastúpená kyselina olejová, pri nízkej teplote kyselina linolová. Vyšší obsah kyseliny olejovej v porovnaní s kyselinou linolovou býva často aj počas sucha, či v arídnych podmienkach. Obsah nenasýtených mastných kyselín v nažkách slnečnice ročnej je ovplyvňovaný i geografickou šírkou. Smerom na sever rastie podiel nenasýtených mastných kyselín, preto sú oleje vyrobené z nažiek dopestovaných v strednej Európe kvalitnejšie než oleje vyrobené z nažiek dopestovaných v južných častiach Európy. V priebehu dozrievania nažiek stúpa obsah kyseliny linolovej (nie pri high oleic hybridoch s prirodzene vyšším obsahom kyseliny olejovej v oleji). Skoré hybridy majú vyšší obsah kyseliny olejovej než neskoré. Na začiatku dozrievania je zastúpený vyšší obsah nasýtených mastných kyselín a v priebehu dozrievania sa na ich úkor zvyšuje podiel nenasýtených mastných kyselín. Najskôr prevláda kyselina olejová a nakoniec kyselina linolová. V procese dozrievania nažiek teda dochádza k zvyšovaniu obsahu oleja a jeho kvality.
Pozberová úprava ale nekončí optimalizáciou skladovacej teploty, no už na pozemku, kde sme slnečnicu pestovali je dôležité pristúpiť k likvidácii pozberových zvyškov (drvením a zapracovaním pozberových zvyškov). Na podporu rozkladných procesov organickej hmoty je možné aplikovať 40 – 60 kg dusíka na hektár. Rozdrvené časti rastlín a dávky dusíka zapravíme do pôdy. Pri tomto spôsobe spracovania rastlinných častí návratnosť do pôdy dosahuje až 50 % dusíka, 40 % P2O5, 85 % K2O, 95 % C a 80 % Mg.
Skladovanie nažiek
Dôležité je i uskladnenie, pretože k odparovaniu dochádza aj v sklade pri teplote 30 – 35 °C; vysoká teplota môže pri skladovaní spôsobiť znehodnotenie oleja a tým rozklad jeho zložiek, preto je dôležité sledovať teplotu nažiek, ktorá nesmie prekročiť teplotu okolia o viac ako 5 °C.
Rozhodujúcim pre straty dýchaním, znehodnotením hubami, alebo znehodnotením nažiek rozvojom škodcov, je teda vlhkosť produktu pod 12 % a teplota pod 30 °C. Slnečnicu skladujeme za občasného použitia kondičného vetrania. Z hľadiska typu skladov sú pre slnečnicu výhodnejšie vežové sklady, než sklady halové, ktoré predstavujú nižšiu technologickú úroveň.
Záver
Slnečnica ročná je pomerne náročná na pestovanie po celú dobu vegetácie.
V súčasnom období, keď ceny vstupov pri pestovaní poľných plodín neustále narastajú, musíme veľkú pozornosť venovať rešpektovaniu biologických a technologických požiadaviek jednotlivých hybridov slnečnice v celom procese jej pestovania a spracovania.
Len precízne zvládnutie celej agrotechniky od prípravy pôdy a sejby až po vlastný zber, pozberovú úpravu a skladovanie dokáže zabezpečiť kvalitné zhodnotenie vložených prostriedkov.
Olejniny majú v našom poľnohospodárstve trvale významné postavenie pre ich viacstranné využitie. Ako uvádza viacero autorov ich pestovanie je ekonomicky zaujímavé a záujem o olejnaté semená je z viacerých odvetví hospodárstva. Sú potrebné pre výrobky v kozmetike, farmácii, náterové a impregnačné hmoty, čistiace prostriedky, textilný a strojársky priemysel a ďalšie. Pestovanie olejnín je stále ekonomicky zaujímavým odvetvím rastlinnej výroby.
