Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Repka na Slovensku v r. 2020/2021

12-05-2022
doc. Ing. Peter Bokor, Ph.D. | peter.bokor@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ústav agronomických vied

Aj v minulom ročníku musela repka odolávať viacerým nepriaznivým faktorom. Jeseň v roku 2020 bola teplá s extrémne vysokými zrážkami, čo podporilo rýchly a bujný rast repky a hlavne skôr zasiate porasty veľmi rýchlo prerastali. Väčšinu porastov repky bolo treba regulovať, ale v niektorých porastoch, vzhľadom na časté zrážky, ale aj problémy s organizáciou jesenných prác, nebola regulácia vykonaná.

Väčšina porastov repiek na Slovensku bola na jeseň v dobrom stave, porasty väčšinou rýchlo a jednotne vzišli. Výskyt škodcov na jeseň bol porovnateľný z predchádzajúcimi rokmi. Pestovatelia museli insekticídne zasahovať najmä proti skočkám a lokálne proti siaticiam, voškám a hrabošom.

Jeseň 2020 na Slovensku bola teplotne nadnormálna až silne nadnormálna, v septembri a v októbri bola teplota na väčšine územia vyššia o 1–2 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1961 – 1990. Pokračoval tak trend teplých jesení z minulých rokov. Avšak na rozdiel od posledných rokov padlo na jeseň 2020, hlavne v septembri a v októbri, veľké množstvo zrážok. Na Slovensku spadlo spolu asi 265 mm v priemere, čo je asi 150 % DP 1901–1990. V Nitre v októbri padlo 99 mm–190 % N (Normálu v rokoch 1981–2010) a v novembri 156 mm–360 % N. Hurbanovo v septembri 71 mm–148 % N a v októbri 130 mm–333 % N. V Topoľčanoch padlo v októbri 105 mm–200 % N a v novembri 160 mm–367 %. Na Liptove v októbri padlo 89 mm–146 % N a v novembri 138 mm–265 % N a v Trebišove v októbri 55 mm–96 % N a v novembri 81 mm–198% N.

Takéto extrémne vysoké zrážky spôsobovali poľnohospodárom problémy s jesennými prácami. Hlavne so zberom kukurice, cukrovej repy, ale aj slnečnice a tiež so sejbou ozimín – pšenice.

 Zima 2020/2021 bola mierna, rovnako ako niekoľko predchádzajúcich, len s malým množstvom dní s výraznejšími mrazmi v januári. Podobne ako aj v predchádzajúcom roku bolo do Vianoc relatívne teplo. December 2020 patril k najteplejším mesiacom v histórii.  Väčšina porastov repky dobre prezimovala. Listy počas zimy omrzli, ale v srdiečku hneď po prezimovaní začali rásť nové listy a tiež sa začali objavovať nové korienky. V porastoch kde na jeseň nebola vykonaná regulácia repky (nepriaznivé vlhkostné podmienky), repka mierne prerástla.

Nielen kondičný, ale aj zdravotný stav rastlín na všetkých lokalitách bol dobrý. Na rastlinách, na listoch aj na stonkách boli len minimálne symptómy chorôb. Na starších listoch boli symptómy fómovej škvrnitosti. Korene boli zdravé, niekde poškodené larvami kvetárky.

Na začiatku vegetácie, po zime porasty repky väčšinou vyzerali dobre. Na rozdiel od predchádzajúceho roku, keď bol mesiac apríl extrémne suchý, v apríli 2021 úhrn zrážok pre územie Slovenska predstavoval 100 % normálu. Apríl bol teplotne podnormálny. Čiastočne boli porasty poškodené prízemnými rannými mrazmi v prvej dekáde apríla. Tieto mrazy (-3 – -4 °C niekedy aj viac) spôsobili poškodenie kvetov v spodnej časti terminálu a vetiev, bez následného nasadenia šešúľ. Na niektorých miestach boli repky poškodené skočkou repkovou, ktorá nalietava do porastov repky už na jeseň a jej larvy výrazne poškodzujú napadnuté rastliny. Poškodeným rastlinám často chýba terminál a vytvárajú niekoľko bočných výhonov. Stonka nad koreňovým krčkom ostáva dutá, sčernená. Najmä v juhozápadnej časti Slovenska boli lokálne skočkou repkovou poškodené porasty repky až tak, že sa museli zaorať.

V roku 2021 v období kvitnutia repky prevládalo daždivé počasie s výraznejšími úhrnmi zrážok prakticky na celom území SR, čo vytvorilo vhodné podmienky pre infekciu rastlín repky rôznymi patogénmi a zvýšilo riziko výskytu bielej hniloby, ktorú spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. Ale vyššie priemerné denné teploty v júni, bez výraznejších zrážok zabránili výraznému rozšíreniu chorôb v období dozrievania, vrátane bielej hniloby. Pred zberom bol výskyt bielej hniloby vo väčšine porastov repky na Slovensku veľmi nízky.

Obr. 1

Obr. 1: Symptómy bielej hniloby na rastline repky ozimnej
(foto: Peter Bokor)

Obr. 2

Obr. 2: Úplne zničená rastlina po infekcii hubou Sclerotinia sclerotiorum
(foto: Peter Bokor)

Výrazne nepriaznivo ovplyvňujú dozrievanie repky najmä vysoké teploty (nad 30 °C) v júni. Takýto priebeh počasia a extrémne vysoké teploty, ktorým boli porasty repky vystavené prevládal aj v júni v roku 2019 a spôsobil, že semená repky sa v šešuliach prakticky „uvarili“ a výrazne stratili zo svojej hmotnosti. Úroda potom bola výrazne nižšia ako sa očakávalo. V roku 2021 boli podmienky pre dozrievanie repky priaznivejšie a úroda repky v priemere za celé Slovensko dosiahla 3,04 t/ha, čo bolo najviac za posledné tri roky (v roku 2020 bola úroda 3,01 t/ha a v roku 2019 2,84 t/ha).

Stav repkových porastov na Slovensku na jeseň v roku 2021

Výmera repky na Slovensku v roku 2022 nebude nižšia ako v minulom roku, pravdepodobne mierne stúpne. V súčasnosti je ozimnou repkou osiata plocha približne 130 000 ha. Niektorí pestovatelia sa rozhodli pre sejbu repky aj kvôli vyššej cene komodity. Tiež relatívne dobré počasie na jeseň umožnilo vysiať repku na plánovanej ploche a zaorávky, ak nepríde k výraznému poškodeniu porastov počas zimy a na jar, budú len minimálne. V minulom vegetačnom roku (2020) bola osevná plocha repky na Slovensku 136 356 ha, pričom zberová plocha predstavovala 122 561 ha.

Pri zakladaní porastov v minulom roku museli pestovatelia často insekticídne zasahovať najmä proti skočkám, ktoré poškodzovali vzídené rastliny repky. Pravdepodobne aj tieto zásahy ovplyvnili výskyt skočky repkovej, ktorá spôsobuje výrazné poškodenie repky a ktorej zvýšený výskyt bol zaznamenaný v predchádzajúcom ročníku. Na jar sa nepredpokladá silnejší výskyt tohto škodcu. Lokálne sa vyskytli aj piliarky a vošky. Vošky sa objavovali hlavne na starších listoch a ich škodlivosť bola minimálna.  

Priebeh počasia pri zakladaní porastov repky a na jeseň bol na výrazne odlišný od roku 2020. August bol na Slovensku teplotne normálny až podnormálny a zrážkovo nadnormálny, v priemere padlo 140 mm zrážok (173 % N). V septembri boli zrážky normálne, v priemere 54 mm (86 % N) a v októbri veľmi slabé. V októbri padlo na Slovensku len 13 mm zrážok (21 % N), kým v roku 2020 padlo až 161 mm (264 % N) (Tabuľka 1). Teplotne boli september i október normálne.

Tabuľka 1: Porovnanie úhrnu zrážok (mm a dlhodobý normál v rokoch 1981–2010 - % N) v auguste-októbri v roku 2021 a v októbri v roku 2020

Tabuľka 1

Stav väčšiny porastov repky na Slovensku na jeseň bol veľmi dobrý. Aj  porasty, ktoré sú založené v rámci poloprevádzkových pokusov na Slovensku vyzerajú dobre. V tabuľke 2 sú uvedené základné charakteristiky zistené pri jesennej inventarizácii porastov repky v poloprevádzkových pokusoch na Slovensku.

Tabuľka 2: Jesenná inventarizácia poloprevádzkových pokusov na Slovensku (október – november) v roku 2021

Tabuľka 2

Veľmi dobre vyzerajú porasty na východnom Slovensku, aj v Prašiciach, kde sú redšie, ale rastliny sú mohutné, s dobre vyvinutými koreňmi. V Huli na jeseň repky neboli regulované, ale nie sú prerastené ako tomu bolo v minulom roku. Prakticky 90 % koreňov rastlín v Huli je poškodených larvami kvetárky kapustovej. Na rozdiel od minulých rokov sú poškodené aj menej vyvinuté korene (priemer koreňového krčka 4 – 6 mm), čo sa v minulosti vyskytovalo len zriedka. Aj v produkčných, hlavne skoršie vysiatych porastoch, sú korene povrchovo poškodené larvami kvetárky kapustovej. Na priereze sú korene zdravé, bez symptómov chorôb (fómová hniloba, verticíliové vädnutie). Na Liptove sú rastliny najmenšie a porasty trochu redšie, v porovnaní s minulými rokmi. Aj v tomto regióne prevládalo výrazné sucho v auguste i na jeseň. Keďže hodnotenie na Liptove sa robilo 22. 10. rastliny pravdepodobne do zimy ešte mierne dorástli. Najvyššie denné teploty v poslednom októbrovom týždni tam dosahovali 12 - 13 °C a v prvej dekáde novembra 10 °C, ale ráno už mrzlo (do -4 °C). Stále prakticky bez zrážok. Neskôr sa výraznejšie ochladilo k 4.12.2021, nasnežilo, sneh sa rýchlo roztopil a do 20.12.2021 sa teplota stále držala tesne nad bodom mrazu.

Obr. 3

Obr. 3: Porast ozimnej repky v poloprevádzkovom pokuse na lokalite Úpor (5.10.2021)
(foto: Peter Bokor)

Obr. 4

Obr. 4: Porast ozimnej repky v poloprevádzkovom pokuse na lokalite Hul (15.10.2021)
(foto: Peter Bokor)

Sucho v októbri výrazne ovplyvnilo aj vývoj rastlín repky. Priemerná hmotnosť nadzemnej biomasy, ale aj koreňov bola na Slovensku najnižšia za posledných 5 rokov. Najvyššie hmotnosti nadzemnej biomasy boli na Slovensku zaznamenané na jeseň v rokoch 2017 – 2019. V týchto rokoch bola zistená aj vyššia hmotnosť biomasy koreňov (Tabuľka 3).

Tabuľka 3: Stav porastov repky na pokusných lokalitách poloprevádzkových pokusov na jeseň v rokoch 2021, 2020, 2019, 2018 a 2017

Tabuľka 3