Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Olejniny

Repka jarná hlavná alebo len náhradná plodina?

08-12-2017
Roman Hašana; Ivana Bezáková | hasana@vurv.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

Jarná repka zaujíma v celosvetovom meradle asi 60 % z celkovej výmery repky. Hlavné pestovateľské oblasti jarnej repky sú predovšetkým v Číne, Indii, Kanade, severnej Európe, v Pobaltí, na Sibíri, v Kazachstane, ale aj v Austrálii a Južnej Afrike. V podmienkach EU je význam jarnej repky v dôsledku nižšej úrodnosti oproti ozimnej forme malý.

K pozitívam, ktoré by mohli pestovateľov viesť k zaraďovaniu jarnej repky do osevných postupov možno zaradiť ekonomické aspekty pestovania, nižšie náklady vychádzajúce z nižšej dávky hnojív predovšetkým dusíka (80 – 120 kg.ha-1), nižších nákladov súvisiacich ochranou proti chorobám a škodcom (aj environmentálne hľadisko), tiež z dôvodu istejšieho vzchádzania porastov (využitie zimnej vlahy pre lepšiu zapojenosť a vyrovnanosť porastov) i krátkej vegetačnej doby. Aj jarná repka je dobrou predplodinou a z pohľadu kvality produkcie súčasné hybridy a odrody dosahujú v porovnaní s ozimnou repkou takmer porovnateľnú olejnatosť.

Je však zrejmé, že okrem pozitív ktoré prináša pestovanie jarnej repky sa môžeme stretávať aj s rizikami, keď z dôvodu krátkej vegetačnej doby je problematickejšia eliminácia jednotlivých negatívnych javov spojených s agrotechnikou, v prípade skorého nástupu suchého a veľmi teplého počasia na jar dochádza v porovnaní s ozimnou formou k výraznejšej redukcii úrody, čím sa jej produkcia stáva až neekonomickou. Okrem toho môže dochádzať výraznejšiemu poškodzovaniu porastov chorobami, ale hlavne škodcami, a to predovšetkým z dôvodu preletu škodcov z porastov ozimnej repky. Problematickým môže byť taktiež neskorší termín zberu v porovnaní s ozimnou formou a predovšetkým v prípade pestovania vo vyšších polohách aj potreba desikácie pre zabezpečenie rovnomernosti dozrievania.

Z krajín Európskej únie v priemere za ostatných takmer 20 rokov najvyššie výmery kapusty repkovej pravej f. ozimnej podľa zdroja Eurostat evidujeme v Litve a Estónsku, t.j. v krajinách kde podmienky pre pestovanie ozimnej formy sú z pohľadu rajonizácie menej vhodné. Z krajín susediacich so Slovenskou republikou má vyššie výmery jarnej repky len Poľsko. V ostatných susedných krajinách či už Česko, Maďarsko a Rakúsko sú plochy s touto komoditou podobne ako u nás zanedbateľné a jarná repka je skôr vysievaná len ako náhrada za porasty ozimnej formy, ktoré boli poškodené buď vplyvom škodlivých činiteľov alebo vyzimovaním. Pestovanie jarnej formy sa aj u nás sústreďuje do oblastí severnejších alebo do regiónov s vyššou nadmorskou výškou.

Tab.1: Zberové plochy (ha) a úroda (t.ha-1) kapusty repkovej pravej f. ozimnej vo vybraných krajinách EÚ (priemer rokov 2000 – 2016)

Tab.1

Vo všeobecnosti je známe, že jarná forma repky má nižší úrodový potenciál ako ozimná. Z krajín, ktoré sú vedené v databázach Eurostatu najvyššie priemerné úrody jarnej repky zaznamenáva Francúzsko, Írsko a Španielsko. Slovensko s priemernou úrodou 1,83 t.ha-1 semena jarnej repky sa radí len k priemeru v rámci EÚ, ale úrody sú porovnateľné s úrodami dosahovanými v krajinách s najväčšími výmerami (Litva 1,84, resp. Estónsko 1,62 t.ha-1).

Tab. 2: Výmera, úroda a pomer úrody k ozimnej a jarnej formy kapusty repkovej pravej v rokoch 2007 - 2016 v SR

Tab.2

Z tabuľky 2 vyplýva, že priemerné zberové plochy jarnej formy repky podľa zdroja ŠÚ SR v posledných 10 rokoch v Slovenskej republike dosahovali úroveň 5067 ha. Priemerné plochy ozimnej formy v rovnakom období až 136524 ha. Z hodnotených desiatich rokov sme najvyššiu výmeru jarnej repky zaznamenali v roku 2007 (8640 ha) a najnižšiu v roku 2016 (3216 ha).

Priemerná hektárová úroda za hodnotené desaťročné obdobie bola na úrovni 1,63 t.ha-1, pričom najvyššiu úrodu jarnej repky sme zaznamenali v roku 2016 (2,12 t.ha-1) a naopak najnižšiu v roku 2010 len 1,00 t.ha-1.

Ako už bolo spomínané úrodový potenciál jarnej formy repky v porovnaní s ozimnou je nižší a v priemere za obdobie rokov 2007 – 2016 dosiahli úrody jarnej formy len 62,5 % úrody semena formy ozimnej (1,63 vers. 2,61 t.ha-1). Najužší pomer v úrodách jarnej a ozimnej formy sme zo sledovaného obdobia zaznamenali v rokoch 2012 a 2008 (74,8, resp. 74,4 %) a najširší v roku 2010 keď jarná forma repky dosiahla len 50,3 % hektárovej úrody ozimnej formy (1,00 vers. 1,99 t.ha-1).

Tab. 3: Zrážkový normál (%) vo vybraných mesiacoch rokov 2006 - 2017

Tab.3

Z tabuliek 3. a 4. možno odvodiť zmeny vo výmerách jarnej formy repky v jednotlivých rokoch. Ako už bolo spomínané jarná repka sa v podmienkach Slovenska pestuje skôr ako náhradná plodina za ozimnú formu. Jej výmery boli vyššie rokoch keď prevládali nepriaznivé poveternostné podmienky v čase zakladania porastov ozimnej repky. Z uvádzaných údajov je možné dedukovať, že v čase zakladania porastov ozimnej repky v rokoch 2006, 2010 a 2014 boli v mesiacoch august a september vysoko nadnormálne zrážkové úhrny, čo lokálne znemožnilo pestovateľom založiť plánovanú výmeru ozimnej repky a títo pravdepodobne volili ako jej čiastočnú náhradu výsevom jarnej formy. Výraznejší nárast plôch jarnej repky sme zaznamenali aj v roku 2012. Tento mohol byť spôsobený suchým počasím pri sejbe ozimnej repky v roku 2011 s následným horším zapojením a nevyrovnanosťou porastov. Okrem toho bola ozimná repka v tomto ročníku vystavená aj výrazne nízkym teplotám v mesiaci február 2012 a pri nedostatku snehovej pokrývky a lokálnym holomrazom dochádzalo k výraznejšiemu vyzimovaniu rastlín.

V ostatných rokoch, t.j. bežne sa repka jarná pestuje väčšinou len v Žilinskom a Prešovskom kraji, vo vyšších polohách Banskobystrického a Trenčianskeho a naopak v Nitrianskom, Trnavskom, Bratislavskom kraji sa nepestuje takmer vôbec alebo len ako náhradné riešenie za ozimnú repku.

Tab. 4: Odchýlka od teplotného priemeru (°C) v zimných mesiacoch rokov 2006 – 2017

Tab.4

Ekonomické zhodnotenie a porovnanie pestovania jarnej a ozimnej formy repky je z pohľadu dostupnosti požadovaných vstupných údajov dosť problematické. NPPC - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva zverejňuje údaje o nákladovosti poľnohospodárskych výrobkov, ale pri repke nešpecifikuje či ide o ozimnú alebo jarnú formu z tohto dôvodu možno predpokladať, keďže sa na Slovensku primárne  pestuje ozimná forma repky uvádzané údaje sa vzťahujú hlavne na túto formu. Z údajov (priemer rokov 2011 – 2015) vyplýva, že vlastné náklady na 1 hektár ozimnej repky predstavovali približne 1035 €, pri priemernej úrode semena repky za spomínané obdobie 2,91 t.ha-1 boli vlastné náklady na 1 t semena 382 €. Predpokladáme, že pri pestovaní jarnej formy repky by vlastné náklady mohli byť nižšie zhruba o 25 % (zníženie nákladov na agrochemikálie, pracovné operácie, služby, mzdy, réžia a i.), čo by predstavovalo náklady na 1 ha zhruba vo výške 770 €. Priemerná realizačná cena semena repky za uvedené päťročné obdobie bola približne na úrovni 410 €.t-1, z čoho vyplýva, že spodná hranica rentabilita pestovania repky ozimnej začína od dosiahnutej hektárovej úrody aspoň 2,55 t.ha-1 a jarnej repky od hektárovej úrody 1,85 t.ha-1. Pri ozimnej repke z pohľadu dosahovaných hektárových úrod je táto hranica dosiahnuteľná (priemerné hektárové úrody za posledných 10 rokov 2,61 t.ha-1), avšak pri priemerných úrodách dosahovaných pri repke jarnej (1,63 t.ha-1) je to s rentabilitou pestovania podstatne horšie. Aj z tohto dôvodu si pestovanie jarnej repky a jej uplatnenie v našich osevných postupoch vyžaduje pozornosť a prepojenie výskumu a praxe s cieľom riešenia tejto problematiky a hľadania možností zaraďovania a menej zaužívaných (pestovaných) poľnohospodárskych plodín.