Choroby zemiakov II.
Poškodenie mrazom
V niektorých rokoch sa najmä na skorých zemiakoch môže objaviť poškodenie mrazom. Toto poškodenie sa objavuje pri neskorých jarných mrazoch a býva pre rastliny zdanlivo veľmi zničujúce, nakoľko môže nad povrchom pôdy poškodiť alebo zničiť všetky vyvinuté listy. Poškodenie však nebýva nezvratné a zemiaky v dobrých podmienkach môžu priniesť vysokú úrodu. Strata listov pri skorých zemiakoch môže priniesť oneskorenie úrody.
Symptómy sa prejavujú spočiatku vodnatými, neskôr svetlohnedými škvrnami na listoch. Postupne sa poškodené listy sfarbujú do tmavohneda až čierna a postupne odumierajú. Pre neskúsené oko sa tieto symptómy môžu veľmi ľahko zameniť za symptómy plesne zemiakovej, ktorá sa však pri vzchádzaní zemiakov objavuje iba veľmi zriedka.
Ochranné opatrenia proti mrazu napr. pri zelenine existujú (dočasné nastielanie alebo prikrývanie netkanými textíliami a pod.), ale pri nízkych teplotách sú nedostatočne účinné a na veľkých plochách zemiakov sú logisticky a ekonomicky neefektívne.
| Obr. 1: Trs zemiaka postihnutý neskorým jarným mrazom foto: autor |
Obr. 2: Detail na mrazom poškodený list foto: autor |
Úpal (teplotná spála)
Úpal sa na listoch zemiaka prejavuje rýchlym presvetlením väčšej časti listovej plochy, ktorá sa v priebehu niekoľkých dní sfarbí do svetlozelena. Listy postihnuté úpalom väčšinou postupne uschnú a vňať stratou listov zvädne.
Úpal donedávna nebol typickou chorobou zemiakov, vyskytoval sa skôr na ovocných druhoch pri hlbokom reze počas letných horúčav. V ostatných rokoch nie je úpal na listoch zemiaka ojedinelý už ani na Slovensku. Tropické dni s intenzívnym slnečným svitom a teplotami nad 35°C už nie sú vzácnosťou ani na strednom Slovensku. Takéto podmienky zemiaky znášajú veľmi zle a kombinácia vysokých teplôt a sucha môže spôsobiť odumretie zemiakovej vňate v priebehu 1-2 týždňov. Citlivé na teplotnú spálu sú najmä skoršie odrody, pri ktorých takéto podmienky znamenajú skrátenie resp. koniec vegetácie.
| Obr. 3: Detail na úpalom poškodený list foto: autor |
| Obr. 4: Predčasný koniec vegetácie - výsledok úpalu, vysokých teplôt a sucha foto: autor |
Stolbur zemiaka
Patogén: Potato stolbur phytoplasma
Symptómy sa na zemiakoch začínajú objavovať v druhej polovici vegetácie. Vrcholové lístky sú menšie, kolmejšie postavené, lievikovito sa zvinujú od stopky až do polovice lístkov a nadobúdajú fialový nádych. Byle napadnutých trsov majú kratšie internódiá a vyznačujú sa vertikálnejším vzrastom. Kvety opadávajú, hľuzy sú mäkké, zvädnuté, špongiové. Hľuzy z napadnutých trsov buď neklíčia, alebo klíčia nitkovito.
Stolbur sa prenáša vrúbľovaním, hľuzami a cikádami, ojedinelo kukučinou. Patogén nie je prenosný mechanicky, ani semenom. Zdrojmi infekcie sú najčastejšie pupenec roľný a ďatelina.
Ochranné opatrenia
Ochrana je podobná ako pri virózach zemiakov (popísané v časti Choroby zemiakov I.).
Černanie byle a mokrá hniloba zemiakov
Patogén: Erwinia carotovora subsp. atroseptica, E. carotovora subsp. carotovora, E. chrysanthemi
Černanie byle sa v porastoch väčšinou objavuje na začiatku vegetácie, pred zapojením porastov. Byle sú na báze hnedo-čierne, zahnívajú a ľahko sa dajú vytrhnúť z pôdy. Trsy sú metlovitého vzhľadu, bledozelené alebo žltkasté, často s kovovým leskom. Listy sú na vrchole stuhnuté, vzpriamené, okraje sa zvinujú k lícnej strane. Baktérie môžu preniknúť do xylému a vyvolať systémovú infekciu, prejavujúcu sa vädnutím rastlín alebo zakrpatením v raste.
Mokrá hniloba postihuje hľuzy na poli a aj v skladoch. Pletivo hľúz sa spočiatku mení na ružovkastú, v konečnom štádiu na hnedo-čiernu, kašovitú, mazľavú, a páchnucu hmotu. Hniloba sa môže šíriť na susedné zdravé hľuzy. Infekcie mokrej hniloby často vznikajú na hľuzách po ich mechanickom poškodení škodcami alebo pri zbere.
Frekvencia rastlín s príznakmi černania byle v porastoch väčšinou neprevyšuje 2%. Hlavná škodlivosť choroby sa prejavuje vo forme hniloby hľúz počas skladovania, pričom rozsah celkových strát môže byť na úrovni desiatok percent.
Ochranné opatrenia
Ochrana spočíva v použití kvalitnej sadby, eliminácii poškodenia hľúz počas zberu, dopravy a skladovania. V skladoch je dôležité udržiavať optimálny teplotný a vlhkostný režim. Po zbere je dôležité prechodné uskladnenie zemiakov vo vzdušnom a suchom priestore, pri teplotách vyšších ako 10 °C, kvôli zahojeniu mechanických poškodení hľúz. Chemická ochrana proti tejto chorobe neexistuje.
| Obr. 5: Symptómy černania byle v poraste foto: autor |
Obr. 6: Detail na symptómy černenia byle foto: autor |
Baktériová krúžkovitosť zemiaka
Patogén: Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus
Na podzemných orgánoch infikovaných rastlín sa prvotné príznaky tejto karanténnej choroby prejavia väčšinou koncom augusta, prípadne aj neskôr. Napadnuté trsy sú mierne žltkasté, listy sa zvinujú okolo žilnatiny, neskoršie od okraja nekrotizujú a usychajú. Často sú však prvotné príznaky na nadzemných orgánoch málo výrazné. Podstatné a charakteristické sú symptómy na hľuzách, kde dochádza k stmavnutiu a rozkladu pletív okolo cievnych zväzkov v kruhovitej forme, od čoho je odvodený aj názov choroby. Pri stlačení rozrezanej hľuzy z napadnutých a stmavnutých cievnych zväzkov možno vytlačiť kašovitú hmotu.
Zdrojom infekcie sú hlavne infikované sadbové hľuzy, v menšom rozsahu použitá technika pri zbere. Pôda ako zdroj infekcie má malý význam. Šírenie choroby z napadnutých rastlín počas vegetácie je tiež málo významné. Škodlivosť choroby spočíva v znížení úrod a hnilobou hľúz v pôde a počas skladovania. Pri výskyte na sadbových zemiakoch je krúžkovitosť dôvodom k odmietnutiu certifikácie sadby.
| Obr. 7: Krúžkovitosť zemiaka na priereze hľuzy foto: autor |
Ochranné opatrenia
Ochrana je zameraná výhradne na produkciu zdravého sadbového materiálu. Vzhľadom na status karanténneho organizmu pri výskyte choroby platí ohlasovacia povinnosť na ÚKSÚP-e a následné karanténne opatrenia.
Vystavené 28.8.2013
