Prognóza úrody pšenice letnej f. ozimnej v roku 2022
Pšenica ozimná sa v ročníku 2021/2022 pestovala na výmere takmer 385 tisíc hektárov (zdroj NPPC – VÚPOP). Jej plochy stúpli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 19 %. Čo sa týka priestorového rozloženia osevu ten sa v ostatných rokoch významnejšie nemení. Najväčšia výmera osiatych plôch pšenicou ozimnou bola aj v tomto roku v Nitrianskom kraji (34 %) a najnižšia v kraji Žilinskom (necelé 3 percentá).
Nakoľko ani v tomto roku sme nevykonávali monitorovanie stavov porastov pšenice pred a po prezimovaní je obtiažnejšie zhodnotiť situáciu, ktorá prebiehala počas vegetačného obdobia. K dispozícii máme len aktuálny vývoj poveternostných podmienok počas vegetácie a informácie z inventarizácie porastov uskutočnenej v poslednej dekáde júna z jednotlivých krajov Slovenska.
Napriek uvedeným nedostatkom máme za to, že limitujúcim faktorom, ktorý sa podpíše na tohtoročných úrodách všetkých plodín, nielen pšenice ozimnej, bude počasie.
Tak ako v posledných rokoch i v tomto ročníku predpokladáme, že väčšina porastov pšenice ozimnej bola zakladaná v neskoršom agrotechnickom termíne, teda buď ku jeho koncu resp. až po termíne. Faktory, ktoré ovplyvňujú počiatočný vývoj porastov možno zhodnotiť tak, že väčšina porastov bola zakladaná redukovanými technológiami obrábania pôdy (minimalizácia). Do popredia sa postupne pri zakladaní porastov dostávajú i ďalšie konzervačné technológie, ako napríklad strip--till, resp. priama sejba (no-till). Tieto technológie práve v situáciách, v ktorých sa nachádzame v súčasnosti budú nadobúdať na význame nielen z pohľadu rentability a konkurencieschopnosti pestovania, ale taktiež z dôvodu eliminácie negatívnych javov spôsobených poveternostnými podmienkami (predovšetkým suchom).
Vplyvom využívania nových technologických postupov a zariadení možno konštatovať, že technologická i agronomická disciplína sa zlepšila svedčil o tom celkový stav porastov z pohľadu chorôb, škodcov i zaburinenosti.
Aj nepriaznivé podmienky spôsobené hlavne nedostatkom zrážok, ale aj vysokými teplotami je možné v súčasnosti aspoň čiastočne eliminovať. Existujú na trhu rôzne prípravky, resp. preparáty, aplikovateľné s osivom alebo v rámci predsejbovej prípravy, ktoré umožňujú rastlinám prekonať počiatočný vlahový stres a umožnia lepšie zapojenie, vyrovnanosť a kondičnú schopnosť porastov. Tu však netreba opomínať fakt, že takto podporené porasty, keďže účinnosť týchto prípravkov je limitovaná, sa časom dostanú do vlahového stresu, ktorý môže spôsobiť, že „nadopované“ porasty môžu tento ťažšie zvládať ako porasty, ktoré sa vlahovému a teplotnému stresu prispôsobovali od začiatku vegetácie. Preto je potrebné, aby boli porasty pred stresom chránené i v priebehu ďalšej vegetácie, aby sa tak efekt z počiatočného priaznivého vývoja prejavil v konečnej bilancii pri zbere úrody. Iba tak je možné pozitívne vybilancovať zvýšené náklady vstupov a zabezpečiť rentabilitu pestovania.
Významným faktorom, ktorý sa prejavil už v tomto pestovateľskom ročníku bolo rapídne zvyšovanie cien agrochemikálií. Či došlo k ich obmedzovaniu už v tomto pestovateľskom ročníku na základe len predzberovej inventarizácie porastov môžeme hodnotiť len veľmi ťažko. Predpokladáme, že na väčšine plôch nebol s výživným stavom porastov zaznamenaný významnejší nedostatok, je však potrebné si do budúcna uvedomiť, že pre dosiahnutie optimálnych úrod v požadovanej kvalite a zabezpečení rentability pestovania bude dôležité vo väčšej miere venovať pozornosť faktorom, ktoré umožnia v maximálne možnej miere vstupy znižovať, či už voľbou najvhodnejšej technológie ako aj optimalizáciou spotreby agrochemikálií či už formou bilancovania živín, ich cielenou aplikáciou a to sa rovnako týka i cielenej ochrany proti škodlivým činiteľom. Celkový zdravotný stav porastov pšenice ozimnej hodnotíme ako uspokojivý a konštatujeme, že tak výživy a ako aj ochrana porastov nebudú hlavným limitujúcim faktorom, ktorý ovplyvní konečnú úrodu zrna. Toto konštatovanie je samozrejme uvádzané ako sumárne a lokálne môžu byť zaznamenané aj významnejšie nedostatky z pohľadu technologickej a agronomickej disciplíny, ktoré môžu konečnú produkciu ovplyvniť významnejšie.
Z meteorologického hľadiska bol už október 2021 zrážkovo podnormálny, predovšetkým na Východnom Slovensku. O niečo lepšie vlahové podmienky v čase zakladania porastov pšenice ozimnej boli na strednom Slovensku a v južnej časti západného Slovenska boli októbrové úhrny zrážok dokonca na úrovni dlhodobého normálu. Napriek tomu sme v tomto období zaznamenávali celkový deficit pôdnej vlahy na celom území. Pozitívom bolo aspoň to, že významnejší deficit zrážok nebol umocňovaný teplým počasím, október 2021 bol naopak teplotne slabo podpriemerný. Ku zlepšenie vlahovej bilancie prispeli vyššie zrážkové úhrny v mesiaci november, predovšetkým na východnom Slovensku. Na Strednom Slovensku boli zrážkové úhrny v intenciách normálu a na západe podnormálne. Vlahová bilancia sa teda podstatne zlepšila a vďaka nadpriemerným teplotám priaznivo vplývala na vývoj porastov v počiatočných rastových fázach. Porasty sa tak mohli skompletizovať, eliminovala sa ich nevyrovnanosť a bol zabezpečený ich optimálny stav pred prezimovaním.
Zima na prelome rokov 2021 bola veľmi mierna s nadpriemernými teplotami vo všetkých troch mesiacoch (najvýraznejšie vo februári). Zrážkovo boli zimné mesiace podpriemerné, predovšetkým v najvýznamnejších pestovateľských lokalitách pšenice ozimnej. Vplyvom vysokých teplôt v poslednom zimnom mesiaci sa opätovne začal prehlbovať vlahový deficit.
Prvý mesiac jarnej vegetácie, marec, bol na väčšine územia rovnako zrážkovo deficitný, len v niektorých lokalitách východného Slovenska atakovali zrážkové úhrny dolnú hranicu normálu. Teplotne bol marec priemerný až slabo podpriemerný. V západnej polovici územia sme zaznamenávali výraznejšie deficity zrážok i pôdnej vlahy. Apríl bol v porovnaní s dlhodobým teplotným priemerom chladný, ale zároveň aj zrážkovo podnormálny na celom území. Predpokladáme, že tento vývoj počasia však ešte významnejšie neeliminoval výšku úrod.
Čo už významnejšie spôsobovalo možnú redukciu úrod bolo počasie v hlavných vývojových fázach pšenice. Mesiac máj bol zrážkovo výrazne podnormálny, zrážky ak sa vyskytovali boli priestorovo nevyrovnané a vo väčšine len vo forme prehánok a búrok krátkodobého charakteru. Aj vplyvom teplejšieho počasia sa zrážkový a vlahový deficit prehlboval a to predovšetkým na východe, ale i juhu stredného Slovenska. Na západe bola situácia len o niečo lepšia i vlahový deficit bol podstatne menší. Porasty boli negatívne ovplyvnené práve v rozhodujúcich fázach tvorby úrody, pri klasení a samotnej tvorbe zrna. Nasledujúci mesiac jún bol veľmi až mimoriadne teplý, na východe a juhu stredného Slovenska aj mimoriadne suchý. Západné Slovensko bolo zrážkami viac obdarené, opätovne ale len krátkodobými prehánkami a búrkami priestorovo veľmi rozdielne rozloženými.
Nedostatok zrážok na východnom Slovensku sa významnejšie podpísal na stave porastov, zaznamenali sme porasty s nižším počtom klasov, ako aj s nižšou HTZ. Porasty na západnom Slovensku boli kompletnejšie, s väčšími klasmi i vyššou HTZ. Konečný odhad úrody môže byť ešte ovplyvnený hmotnosťou tisíc zŕn nakoľko následne po našej inventarizácii nastúpilo obdobie veľmi vysokých až extrémnych teplôt, ktoré mohli spôsobiť zníženie nami odhadovaných hodnôt zahorením zrna. Aj z tohto dôvodu odhadujeme v porovnaní s minulým rokom pokles hektárovej úrody, i keď celková produkcia zrna z dôvodu významnejšieho nárastu pestovateľských plôch pšenice ozimnej by mala byť v porovnaní s vlaňajškom mierne vyššia,
Tab.1: Základné charakteristiky porastov na základe ich inventarizácie (podľa krajov)
Tab. 2: Prognózované úrody v roku 2022 podľa krajov
Priemerná hektárová úroda za Slovensko by podľa našich odhadov na základe predzberovej inventarizácie porastov mala dosiahnuť úroveň 5,24 t.ha-1, čo by v porovnaní s rokom 2021 predstavovalo pokles o 12,8 % a v porovnaní s desaťročným priemerom mierny nárast o 3,3 %. Výraznejšie zvýšenie výmery plôch pšenice ozimnej v tomto roku o približne 19 % by v konečnej bilancii mohlo zabezpečiť nárast celkovej produkcie zrna tejto komodity v porovnaní s vlaňajškom o takmer 4 percentá.
Kvalitu dopestovanej produkcie bude možné zhodnotiť samozrejme až po zbere produkcie, vzhľadom na priebeh poveternostných podmienok predpokladáme, že kvalitatívne parametre by nemali byť významnejšie negatívne ovplyvnené, pokiaľ nedôjde extrémnym výkyvom počasia v čase prebiehajúceho zberu.
Na záver pár odporúčaní do ďalšieho pestovateľského ročníka:
- pri zakladaní porastov voliť podľa podmienok stanovišťa vhodnú technológiu zakladania porastov, nezavrhovať inovatívne technológie, ktoré porastom vytvoria čo najoptimálnejšie podmienky pri vzchádzaní a počiatočnom vývine,
- využívať možnosti dostupných prípravkov a preparátov zabezpečujúcich elimináciu rizikových javov (predovšetkým nedostatok vlahy),
- dodržiavanie technologickej a agronomickej disciplíny v celom priebehu vegetácie,
- vhodnou voľbou pestovateľskej technológie znížiť potrebu nákladných vstupov,
- optimalizovať systém výživy a ochrany na základe stavu pôdnych vlastností a celkového stavu porastov,
- efektívne využitie dodávaných živín v čoraz extrémnejších podmienkach zabezpečiť vhodnou formou hnojív (používať kvapalné hnojivá s vyššou úrovňou využiteľnosti a dostupnosti), neopomínať aplikáciu mikroelementov, ktoré eliminujú vodný, ako aj teplotný stres,
- využitie biostimulačných prípravkov a hnojív sa efektívne prejaví len v porastoch s dostatočne zabezpečenou optimálnou výživou s dobrým zdravotným stavom.
