Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Obilniny

Jačmeň siaty jarný, pšenica letná forma jarná a rôzne obrábanie pôdy

04-03-2020
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | rastislav.buso@nppc.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

Poľnohospodárstvo a jeho podiel na rozvoji vidieka

Podľa viacerých odborníkov poľnohospodárstvo Slovenska malo, má a vzhľadom na vidiecky charakter našej krajiny bude mať stále významný podiel na rozvoji vidieka. Plní dôležité úlohy pri zaisťovaní výživy obyvateľstva a udržiava aj kultúrny ráz krajiny.

Stále viac sa však ukazuje, že v budúcom období budú klimatické podmienky a vlastnosti pôdy stále najdôležitejšími faktormi dosahovania produktivity plodín. Najmä nedostatok vlahy vo vhodnom období vegetácie sa stane limitujúcim faktorom produktivity agrosystémov. Napriek nesporným technologickým úspechom v tvorbe nových genotypov, geneticky modifikovaných rastlín či pestovateľským technológiám, klasická poľná výroba ešte dlho ostane základným zdrojom potravín a prírodných surovín.  Ľudia na celom svete sa v už dnes pripravujú na adaptačné opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky budúcnosti dostatočne zmierniť.

V ostatných dvoch desaťročiach sa dosiahol veľký pokrok v šľachtení na suchovzdornosť pri strategických plodinách (kukurica, pšenica). Základným šľachtiteľským cieľom sa postupne stáva šľachtenie pre optimálne pestovateľské prostredie, pre zlepšenie vlastností plodín v suchých podmienkach a nie výšku úrod za každú cenu.

Podľa údajov sa v SR obilniny vysievajú na viac ako 16 % rozlohy a viac ako 30 % výmery poľnohospodárskych pôd. Na ornej pôde Slovenska okolo 55 %. V našich podmienkach patria pšenica letná a jačmeň siaty medzi významné plodiny. Nielen u nás, ale na celom svete, je pestovanie tej ktorej plodiny závislé od viacerých faktorov (napr. pôdnoklimatické, socioekonomické, politické).

Jačmeň siaty jarný i pšenica letná forma jarná patria k najstarším kultúrnym rastlinám, pričom počiatky ich pestovania sú úzko prepojené so vznikom poľnohospodárstva. Preto ich, v našich pôdno-klimatických podmienkach považujeme za veľmi dôležité i dnes. Ich funkcií je mnoho, okrem „nasýtenia obyvateľstva“ je to i krajinotvorná, úžitková, ekonomická...

Jačmeň siaty je našou najrozšírenejšou jarnou hustosiatou obilninou, druhou najrozšírenejšou hustosiatou obilninou a najvýznamnejšou komoditou.  Jačmeň siaty jarný je aj vysoko produktívna plodina. Za pomerne krátke vegetačné obdobie 95 – 120 dní dokáže vytvoriť veľké množstvo organickej hmoty. Jačmeňu jarnému najlepšie vyhovujú stredne ťažké, piesočnato-hlinité až hlinité pôdy. Pôdna reakcia môže byť od 5,8 do 6,2-7. Neznáša ťažké, studené, ílovité pôdy so sklonom k tvorbe pôdneho prísušku a nevyrovnaný vlahový režim pôdy.

Zrno jačmeňa je hodnotnou surovinou pre výrobu krúp, náhradok kávy, liehovín, sladových a farmaceutických výťažkov, predovšetkým však už  slúži na výrobu sladu a piva. Jeho produkcia sa využíva na sladovnícke a potravinárske účely (25,8 - 32,5 %), na osivo (6,8 - 7,1 %) a na kŕmne účely (55 - 60 %). Spotreba na priamy konzum u nás dosahuje 1,5 kg na osobu a rok.

Pšenica letná, forma jarná má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém. Aby sme eliminovali riziko jej pestovania (pôdna vlaha) sejeme ju skoro na jar, hneď ako je to možné (prelom februára a marca, nakoľko neskoršia sejba sa prejavuje počas celej ďalšej vegetácie, a tak môže znížiť  úrodu o 40 – 60 kg za každý oneskorený deň sejby). Vyššie teploty na jar urýchľujú rast a vývin, čo môže mať vplyv na vývoj koreňov a odnoží, ktoré môžu byť  menšie. V prípade hĺbky sejby hrá významnú úlohu aktuálna vlhkosť pôdy pri sejbe.

Obrábanie pôdy

Obrábanie pôdy a zakladanie porastov nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania. Možno ich teda považovať za jeden z najdôležitejších prvkov v systéme pestovania. Platí to tak pri jačmeni ako i pri pšenici.

Hlavnou „úlohou“ obrábania, nielen na jar, je regulácia vnútornej stavby pôdy, jej pórovitosti, objemovej hmotnosti, štruktúrnosti a iných pôdnych charakteristík, ktoré ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a všetky pôdne režimy termodynamických podmienok v ornici a v rizosfére podľa požiadaviek rastlín (semien), ktoré chceme do vhodne pripravenej pôdy zasiať. Tým je daný i štruktúrny stav pôdy, ktorý je charakterizovaný vodostálymi agregátmi, priepustnosťou ornice a podorničia a schopnosťou viesť vodu a vzduch v aktívnom profile pôdy.

V krátkosti teda obrábaním pôdy sa nazývajú všetky operácie, pomocou ktorých sa mechanickým spôsobom menia vlastnosti orničnej vrstvy pôdy alebo rizosféry. Pri príprave pôdy na jar bezprostredne sa mení stavba pôdy, pórovitosť, objemová hmotnosť, štruktúra a i., ktoré podstatne ovplyvňujú termodynamické vlastnosti, fyzikálne, chemické a biologické procesy v pôde a pôdne režimy.

Medzi významné dôvody riešenia problematiky rozličných technológií obrábania pôdy, ale nielen jej (zakladania, ošetrovania, ochrany, zberu, pozberovej úpravy,...), patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky pri zakladaní porastov, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

Obrábanie pôdy tak nemožno opomínať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k pôde, rastline a konečnému výsledku v podobe úrody a ekonomiky pestovania.

V Slovenskej republike využívame rôzne spôsoby zakladania porastov poľných plodín a sú s nimi rôzne výsledky. Mnoho farmárov využíva tzv. konzervačné spôsoby (minimalizácia, pôdoochranné technológie). Iní zotrvávajú pri konvenčnom obrábaní pôdy.

Základná príprava pôdy by mala zaistiť rozklad pozberových zvyškov predplodiny pšenice jarnej a jačmeňa jarného na jeseň, prípadne skoro na jar. V konvenčnej technológii vykonávajú farmári jesennú orbu do hĺbky 0,18 – 0,20 m (po repe cukrovej hlbšie – až do 0,24 m) čo najskôr, aby sa do príchodu mrazov naakumulovalo v pôde čo najviac vody. Predsejbová príprava pôdy je na jar závislá od vlhkostného stavu pôdy. Na jar je potrebné rozhodiť vhodné množstvo hnojív, ktoré zapravíme do pôdy ťažkými bránami, čím vytvoríme osivové lôžko a optimálne podmienky pre vyklíčenie a vzídenie osiva. Prípravu pôdy robíme do hĺbky 0,04 - 0,06 m a hĺbka sejby by mala byť 0,03 – 0,05 m.

Predsejbová príprava pôdy a následné zakladanie porastu, nielen jačmeňa a pšenice, sú a budú jedným z najdôležitejších článkov rastlinnej výroby.

Vystihnúť optimálny termín sejby je, pri jačmeni jarnom i pšenici jarnej, mimoriadne dôležité, nakoľko pri veľmi skorej sejbe sejeme do mokrej, nevyzretej pôdy a hrozí, najmä pri jačmeni jarnom, „zamazanie osiva“. To negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť, čím je ovplyvnená konečná výška úrody. Oneskorenie sejby, tak ako už bolo spomenuté vyššie,  znamená za každý deň oneskorenia zníženie úrody zrna o 40 – 60 kg. Výsevok určujeme podľa účelu pestovania, podľa odrody, predplodiny a termínu sejby.

Spomedzi pôdoochranného obrábania pôdy sa v podmienkach SR v obmedzenej miere využívajú No – till a Mulch – till systémy (bez akéhokoľvek obrábania pôdy a nastielacia technológia). Pásové obrábanie pôdy (Strip – till) a technológia sejby do hrobkov (Ridge – till) si tiež už získavajú pozornosť.

Minimalizačné technológie sa v podmienkach slovenskej praxe vyskytujú viac. Z praxe vyplýva, že ide o redukciu počtu mechanických zásahov a intenzity obrábania pôdy, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty). To všetko s cieľom ekonomického profitu (znižovanie nákladov na pestovanie), obmedzenia vodnej a veternej erózie, úspory nafty, času a dodržania agrotechnických termínov (obrábanie pôdy, sejba) ale i kvality pri nízkych energetických vstupoch.

Hlavné dôvody rozvoja a rozširovania konzeračných spôsobov obrábania sú:

  • ekologické
  • ekonomické
  • technické

Ekologické dôvody: kladný vplyv týchto technológií na štruktúrny stav pôdy, lepšie hospodárenie s vodou v pôde (zvýšenie vododržnosti pôdy, obmedzenie neproduktívneho výparu vody z pôdy pomocou rastlinných zvyškov na povrchu pôdy), redukcia vodnej a veternej erózie, obmedzenie vyplavovania pohyblivých foriem dusíka, zlepšenie stavu pôdnej  organickej hmoty, zvýšení obsahu a kvality pôdneho humusu).

Ekonomické dôvody: úspora práce a energie, zníženie počtu pracovných operácií a vyššia  výkonnosť strojov, znižovanie nárokov na organizáciu práce i na počty pracovníkov.

Technické dôvody: nové konštrukčné riešenia strojov a celých technologických postupov.

Naše skúsenosti

I v NPPC  – VÚRV v Piešťanoch, na našom výskumnom pracovisku v lokalite Borovce, je už dve dekády založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu, s minimalizačnou technológiou, nastielacou a bezorbovou. Tieto technológie skúšame v rámci štvorhonového osevného postupu:  kukurica siata na zrno, pšenica letná forma ozimná, jačmeň siaty jarný a sója fazuľová.

Konvenčný spôsob zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je v podmienkach nášho pokusu charakteristický na jeseň kvalitne vykonanou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním – na základe vlhkostného stavu pôdy. Následne vykonávame orbu do hĺbky 0,25 – 0,28 m. Pozemok ostáva v hrubej brázde (zachytenie zimnej vlahy, vplyv mrazu, ...). Na jar, akonáhle dovolí stav pôdy a počasia používame pracovné náradie za účelom dosiahnutia primeraného drobnohrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív do pôdy. Sejbu vykonávame 24 riadkovou sejačkou Amazone s 3 metrovým záberom. Termín sa odvíja od poveternostných pomerov tej ktorej lokality, v podmienkach Boroviec to býva väčšinou v druhej polovici marca.

Pri jačmeni siatom jarnom, používame v minimalizačnej technológii na podmietku diskový podmietač, po ktorom, prípade potreby, pôdu zavalcujeme. Ak je nutné, niekoľko dní pred sejbou používame totálny herbicíd. Zvládnutie manažmentu burín je v týchto technológiách predpokladom úspechu. Sejeme sejačkou americkej výroby 36 riadkovou Great Plains, so záberom 4,5 m.

Z nášho pohľadu sa nám ako najnáročnejšia technológia z hľadiska jej zvládnutia javí nastielacia technológia, z dôvodu správneho zladenia pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky, v našich podmienkach používaného ploskorezu Amazone. Splnením týchto požiadaviek dosiahneme kvalitnú prácu v celom profile a rovnomerné rozmiestnenie pozberových zvyškov a zároveň ich množstvo na povrchu pôdy. Pozemok sa vyrovnáva a odstraňujeme, ak je, aj nežiadúce zhutnenie pôdy. Pri nastielacej technológii robíme podmietku ploskorezom Amazone, ktorým pôdu nadvihneme, premiesime, ale neobraciame. Rovnako ako pri minimalizačnej technológii i tu  pred sejbou aplikujeme neselektívny herbicíd. Sejbu robíme sejačku Horsch Concord CO3, ktorá má záber 3 m a dokáže siať 24 riadkov. Zároveň so sejbou aplikujeme i hnojenie N v podobe DAM-390, technológiou PPF „prihnojovaním pod pätu“, čo znižuje počet vstupov do porastu. Má to veľký význam i pohľadu výživy samotnej plodiny.

Bezorbová technológia je spomedzi technológií asi najšpecifickejšia čo sa týka regulácie burinných spoločenstiev. Z toho dôvodu tiež aplikujeme pred sejbou herbicíd vo forme glyfosátu. Sejbu vykonávame, už pri minimalizačnom spôsobe spomínanou, sejačkou Great Plains, ktorá je určená aj na priamu sejbu do strniska a dokáže nám zabezpečiť kvalitnú sejbu, tak po stránke rovnomernosti ako aj množstva vysiatych semien, v takýchto špecifických podmienkach sejby. Touto sejačkou dokážeme osivo pravidelne rozmiestniť v riadkoch v požadovanej hĺbke a dobre pripraviť osivové lôžko. Osivo je pritlačené presne na vlhkom dne. Kvalitnú sejbu je ale možné dosiahnuť len správnym nastavením sejačky. Výhodou tejto sejačky je i možnosť prihnojovania N počas sejby, v našom prípade v podobe Liadku amónneho s vápencom.

V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať, že nielen jačmeň siaty jarný, pšenicu letnú formu jarnú, ale i ďalšie poľné plodiny, je možné pestovať i inak ako konvenčne. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe, je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok v kontexte prebiehajúcej klimatickej zmeny, o čom nás presviedčajú posledné roky.

Nemožno však opomínať, že často jedna chyba v sebe nabaľuje ďalšie problémy a ich riešenie je ťažšie ako v konvenčnej technológii. Preto netreba pri týchto technológiách nič podceňovať a veriť im i sebe.

Závery

Diskusie o vhodnosti konzervačných technológii obrábania pôdy pokračujú. Pre rozdielne pôdnoklimatické podmienky Slovenska je potrebné overiť vhodné rôzne technologické postupy obrábania pôdy a zakladania porastov. Naďalej je potrebný výskum a overovanie v praxi vhodných postupov pre konkrétne podmienky.

Celá rastlinná výroba má biologický charakter a zakladanie porastov poľných plodín na jar a sejba patria medzi základné úkony rastlinnej výroby. Treba im venovať náležitú pozornosť. Každý agronóm pozná svoj chotár, vie akú má pôdu, ako sa menia jej vlastnosti od pozemku k pozemku a vie odhadnúť čo si môže a čo nemôže dovoliť. Zakladanie porastov  nemožno podceňovať pre jeho mnohostranný význam vo vzťahu k nasledujúcim pracovným operáciám a k dosiahnutiu konečného výsledku – úrode. Zakladanie porastov - príprava pôdy na jar, sejba jarných plodín,... môže byť „vďaka“ rôznym, často ťažko predvídateľným problémom, problematická. Nemožno ale robiť predčasné závery, ale vyčkať, sledovať situáciu a podľa nej sa zariadiť.

Technológia pestovania všetkých poľných plodín je veľmi komplexný proces, pri ktorom najsilnejšími faktormi sú systém, podmienky pestovania, odroda,... a v neposlednom rade samotný pestovateľ. Podmienky pestovania každý rok stavajú pestovateľa do novej a novej situácie a zodpovedajú meniacemu sa klimatickému charakteru pestovateľských regiónov.

Sofistikované technológie na báze udržateľného využívania pôdy, udržania a zlepšenia jej vlastností, hospodárenie s vodou,... sú dôležité výzvy dneška.