Ozimné obilniny z hľadiska prípravy pôdy
Dominantným ruchom jesenných dní na poľnohospodárskych pozemkoch je jesenná základná príprava pôdy. V súvislosti so zakladaním porastov je veľmi významným kritériom pre ich úspešné vzchádzanie príprava pôdy. Z našich sledovaní vykonávaných v rámci monitoringov stavov porastov ozimných obilnín pred prezimovaním často pozorujeme výrazné nedostatky v príprave pôdy pred sejbou, ktoré sa do značnej miery následne prejavujú vo vývine porastov a ich pripravenosti na prezimovanie. Tieto nedostatky majú vplyv predovšetkým na kondíciu porastov a v mnohých prípadoch pri extrémnejších podmienkach v období prezimovania spôsobujú problémy. S nimi sa potom musia porasty popasovať počas jarnej vegetácie a neraz vedú v konečnom dôsledku aj k redukcii úrod v porovnaní s porastmi, pri ktorých boli dodržané správne postupy v rámci predsejbovej agrotechniky. Nedostatky pozorujeme väčšinou na plochách, kde sú oziminy vysievané po neskôr zberaných predplodinách, čím dochádza v rámci prípravy pôdy k istému časovému stresu.
V tomto čase sú na poliach i mechanizmy pripravujúce pôdu na sejbu ozimín a jarín. Možno vidieť ťažné mechanizmy rôznych výkonov a za nimi zapojené rôzne náradie. Záleží od viacerých faktorov, či sa ten ktorý pestovateľ rozhodne na jeseň pre konvenčné, či redukované (konzervačné) obrábanie pôdy. Úspešnosť používania týchto spôsobov obrábania je v dominantnej miere závislá od viacerých faktorov, pričom jedným z nich je základná príprava pôdy na jeseň. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy k oziminám sa pokladá dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršom obrábaní, primeraným utláčaním oráčiny najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stave pôdy.
Minimalizačné a pôdoochranné technológie obrábania pôdy a možnosť ich využitia z hľadiska prípravy pôdy
V bývalom Československu, niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, sa začali hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Snahou bolo minimalizovať pracovné postupy, teda šetriť čas i naftu, a teda náklady. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav a orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú to, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy nie sú úplne jednoznačné. Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“.
I preto minimalizačné a pôdoochranné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze.
Podmietka ako operácia základnej prípravy pôdy
Zvláštnu pozornosť treba venovať podmietke. Je to jedna z prvých operácií po zbere obilnín, ktorej úlohou je plytké prekyprenie pôdy. Úlohou pestovateľa je pomocou podmietky zapracovať rastlinné zvyšky i priemyselné a organické hnojivá, podporiť vyklíčenie semien burín a výmrvu semien kultúrnych rastlín predplodiny, obmedziť výpar vody z pôdy... Podmietku robíme po zbere plodín, ktoré zanechávajú strnisko. Pri podmietke pôdu plytko obrábame, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa touto operáciou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka musí byť uskutočnená ihneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (100 - 120 mm), vo vlhších oblastiach plytšie (60 - 80 mm) s následným ošetrením (bránami za vlhka, a valcom za sucha). Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako 4 týždne, zlučuje sa podmietka s predsejbovou orbou, ktorú robíme plytko, nie viac ako 150 mm. Dôležitú úlohu hrá rýchlosť podmietky, tento agrotechnický zásah by mal byť vykonaný do 24 hodín od upratania pozemku. „Za kosou pluh“ stále platí. Podmietka je významnou pracovnou operáciou, nakoľko zabezpečuje najmä optimalizáciu hospodárenia s pôdnou vlahou a napomáha v boji proti zaburineniu pôdy, čím dochádza k eliminácii chorôb a škodcov. Uľahčuje a skvalitňuje operácie súvisiace s obrábaním pôdy. Z hľadiska zdravotného stavu pôdy napomáha rozvoju aeróbnych mikroorganizmov a zvyšuje antifytopatogénny potenciál pôdy. Významnú úlohu hrá takisto v súvislosti so zapracovaním rastlinných zvyškov, prípadne aj maštaľného hnoja a priemyselných hnojív. V neposlednom rade tiež napomáha pri urovnávaní povrchu pôdy, čo je veľmi významné najmä v technológiách jej plytkého obrábania. Podmietka po zbere obilnín a ďalších plodín vytvára základ jej prípravy pre následnú plodinu. Kvalitná a načas vykonaná podmietka má pre ďalšie úspešné pestovanie poľných plodín mnoho benefitov, najmä v oblasti manažmentu vody v pôde. Pri podmietke sa má prerušiť pôdna kapilarita aby sa voda zbytočne neodparovala, ba práve naopak – bola zadržiavaná v podpovrchovej vrstve pôdy pod oblasťou jej obrábania. To má umožniť rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien kultúrnych rastlín, čím možno dosiahnuť pozitívny efekt odburinenia pozemku. Dôležitou požiadavkou pri podmietke je, aby semená rastlín boli čo najlepšie premiešané s pôdou a predovšetkým aby mali s ňou dobrý kontakt.
Osivové lôžko ako významný predsejbový prvok
Dôležité je taktiež vhodne pripravené osivové lôžko charakterizované mierne utuženou vrstvou pôdy, na ktorú má byť osivo ozimín uložené a kyprou vrstvou pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kontakt s kapilárnou vodou, kyprá pôda nad osivom umožňuje prístup vzduchu a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie uľahnutie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korene klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje. Nesprávnym, alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj úroda.
Vlastná príprava lôžka pre osivo sa často vykonávala sústavou smykov a brán. Pri konvenčnom obrábaní pôdy moderné spôsoby prípravy lôžka však vylučujú smyky a brány, pole sa urovná orbou s otočnými pluhmi, takže bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé), za ktorými nasleduje valec utužujúci lôžko a za touto súpravou sa pripája sejací stroj. Hĺbka lôžka by mala byť o 10 - 20 mm väčšia než optimálna hĺbka sejby.
Lôžko pre osivo je vlastne vrstva uľahnutej alebo utlačenej pôdy, ktorá má okrem termodynamických podmienok poskytovať vysiatemu osivu nepretržite dostatok ľahko prijateľnej vody pre napučiavanie, klíčenie a vhodné prostredie pre rast koreňov. Cieľom je vytvoriť v pôde dve vrstvy s odlišnými fyzikálnymi a funkčnými vlastnosťami. Optimálna pórovitosť v lôžku pre osivo by mala byť 48 - 52% na pôdach hlinitých a 50 - 58% na pôdach ílovitých.
Vlhkosť sejbového lôžka má byť 55 - 65% poľnej vodnej kapacity, spodná vrstva pod osivom má byť primerane uľahnutá, objemová hmotnosť 1250 - 1450 kg.m-3, dobrý kontakt osiva s pôdou, prívod vody hydraulickou vodivosťou pôdy, dostatok prístupných živín a dostatok kyslíka.
Vrchná vrstva nad osivom má byť kyprá s objemovou hmotnosťou 800 – 1000 kg.m-3, pórovitosť pôdy celková 60%, prevládať majú štruktúrne agregáty od 0,25 do 10 mm, hrudy nemajú byť väčšie ako 50 mm. V krátkosti to znamená staré známe tvrdé lôžko, mäkká perinka!
Príprava pôdy
Pri príprave pôdy je potrebné zabezpečiť jej dobrú prekyprenosť. Vtedy je koreňový systém schopný preniknúť hlbšie do podorničia a čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy.
Cieľom prípravy pôdy pred sejbou je urovnať povrch pôdy a pripraviť podmienky pre uloženie osiva do požadovanej hĺbky tak, aby sme dosiahli jej optimálny predsejbový stav (drobnohrudkovitá štruktúra)..
Pokiaľ by sme však pripravili pôdu príliš najemno môže sa to obrátiť proti nám vo forme vytvárania nežiaduceho prísušku a následného odplavovania vrchnej vrstvy pôdy pri vyšších úhrnoch jarných dažďov (erózia). Erózia, či už vodná, alebo veterná, je veľmi nebezpečná.
Erózia patrí medzi nevratné degradačné procesy, ktoré spôsobujú také zmeny pôd, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa môžu zmeniť ich morfologické i fyzikálno-chemické vlastnosti.
Na Slovensku prevláda viac vplyv vodnej erózie, ktorou je ohrozených okolo 50% poľnohospodárskych pôd. Veternou eróziou je ohrozených do 10% poľnohospodárskych pôd. Je to teda výrazný problém dnešnej doby.
Nemožno opomenúť ani odburinenie pôdy ničením vzchádzajúcich burín, či v prípade potreby zapraviť do pôdy hnojivá či pesticídy. Z hľadiska mechanického pôsobenia dochádza pri predsejbovej príprave pôdy k plytkému kypreniu, drobeniu a podľa potreby aj k jej primeranému utuženiu. V dnešnej dobe je treba redukovať prejazdy po nakyprenej pôde. Preto sa poľnohospodári snažia pri jednom prejazde (často ešte aj v spojení so sejbou) zvládnuť viac operácií. Tiež treba počítať i s úsporou nafty a pracovného času. Treba ale zvládnuť manažment burín, nakoľko sú často obmedzené možnosti ich regulácie (najmä jednoročných burín). Výhoda včasnej sejby spolu so šetrením pôdnej vlahy (ale aj nákladov na spotrebované energie) je však argumentom pre spájanie operácií predsejbovej prípravy pôdy so sejbou. Po viacročných krmovinách na ornej pôde, ktoré už nie sú pri súčasnej štruktúre RV najrozšírenejšou predplodinou ozimnej pšenice, orbu po predplodine lucerne vykonávame po druhej kosbe a po ďateline lúčnej a ďatelinotrávach po prvej kosbe do hĺbky 180 - 220 mm. Orať je vhodné 5 - 6 týždňov pred sejbou oziminy pri použití pluhu s predplúžkom aby sa zabezpečili vhodné vlhkostné podmienky a podporila činnosť mikroorganizmov, upravil pomer C : N a rozložili inhibičné látky, ktoré sa uvoľňujú rozkladom pozberových zvyškov. Kukurica na zrno zanecháva veľké množstvo koreňových a pozberových zvyškov. Ak sa zberá za mokra a po častých prejazdoch sa vytvárajú koľaje, je lepšie použiť viacradlicové pluhy a orať do hĺbky 200 - 240 mm, v závese za pluhom použiť hviezdicové brány. Ak sú priaznivé podmienky orieme plytko podmietacím pluhom do hĺbky 150 mm, potom sa pôda ihneď obrobí tanierovým náradím.
Poveternosté pomery ročníka 2016/2017 v západoslovenskom regióne
Zima na prelome rokov 2016/17 bola chladnejšia ako po minulé roky, i keď celkovo z pohľadu teplôt bola hodnotená ako priemerná. Problémom bol ale nedostatok zrážok počas zimného obdobia.
Marec bol v tomto roku veľmi teplý a chudobnejší na zrážky. Už v tomto období sa totiž začal výraznejšie prejavovať vlahový deficit. Ako je možné pozorovať z grafov tento bol najvýraznejší na západe Slovenska, teda v oblastiach s najväčšími pestovateľskými plochami pšenice. Apríl bol síce z pohľadu teplôt priemerný a zrážkovo v priemere za SR nadnormálny, v rozhodujúcich pestovateľských oblastiach však boli zrážky len na úrovni normálu a tak deficit z predchádzajúcich mesiacov bol eliminovaný len minimálne.
V máji, ktorý už bol v priemere teplý, bolo rozloženie zrážok opätovne výrazne nerovnomerné, na väčšine západného Slovenska bol tento mesiac veľmi suchý. Rovnaký trend mal aj mesiac jún. Ako naznačujú grafy úhrnov zrážok tak vplyvom suchej zimy ako aj jarných mesiacov vznikol výrazný vlahový deficit v celej SR, no na západnom Slovensku lokálne tento deficit predstavuje extrémne hodnoty.
V roku 2017 sme sa zamerali na pozorovanie pôdnej vlhkosti v profile 0,0 – 0,80 m pri rôznych spôsoboch obrábania v lokalite Borovce. Tohtoročnú jar možno považovať z pohľadu zrážok a teplôt, v súvislosti s pôdnou vlhkosťou, za veľmi zaujímavú. Potvrdzujú to i naše výsledky, keď ešte v marci 2017 sme pozorovali hodnoty pôdnej vlhkosti v profile 0,0 – 0,80 m na úrovni od 18,87% po 19,39%, už koncom mája boli tieto hodnoty len od 9,20% pri konvenčnej po 10,37% pri minimalizačnej technológii. Pretrvávajúce sucho v tejto oblasti ešte znížilo zásobenosť pôdy vlahou a 20. 6. 2017 sme pozorovali vlhkosť pôdy iba od 8,75% v konvenčnej technológii, po 9,51% v technológii nastielacej.
Pôdna vlhkosť (W, %) v profile 0,0 - 0,80 m
Ako uvádza SHMÚ zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0-40 cm) je, k 1. 7. 2017, na Podunajskej nížine v intervale 10 - 20 %, v juhozápadnej časti nížiny len do 10 %. Na Záhorí bola, k 1. 7. 2017, situácia veľmi podobná, pričom najnižšie relatívne nasýtenie pôdy bolo na podhorí Malých Karpát. V celom pôdnom profile (0-100 cm) bolo pod hranicou 50 % približne 40 % územia. Najnižšie nasýtenie, do 20 %, bolo na Záhorí. Veľmi nízke hodnoty boli na začiatku júla 2017 dosahované aj na väčšine Podunajskej nížiny (v intervale 30-40 %) a v oblasti Slovenského krasu.
I to všetko v kontexte zakladania porastov ozimných obilnín z hľadiska prípravy pôdy je veľmi dôležite. Jedno s druhým úzko súvisí a nemožno to opomínať a treba „prispôsobiť optiku podmienkam počasia“.
