Mgr. Ľubomír Hanzes, PhD.; Ing. Marianna Jančová, PhD.; Ing. Norbert Britaňák, PhD.; Ing. Iveta Ilavská, PhD.; RNDr. Štefan Pollák; Ing. Zuzana Dugátová | [email protected]

Trvalo udržateľná živočíšna výroba je jedným zo základných pilierov zdravého a konkurencieschopného poľnohospodárstva. S touto zložkou poľnohospodárskej výroby úzko súvisí aj produkcia krmovín a krmív ako takých. Krmivá predstavujú rozmanitú skupinu surovín rôzneho pôvodu a obsahu živín. V horských a podhorských oblastiach, kde sa prirodzene nachádza vyššia výmera trávnych porastov, je aj vyšší potenciál k výrobe kvalitných objemových krmív. Aj keď je veľká časť výmery TTP obhospodarovaná, stále sa stretávame s prejavmi extenzifikácie až absencie využívania tejto kultúry. Dôsledkom týchto javov je obmedzovanie celého radu ekologických a environmentálnych funkcií (negatívny dopad na vodu, pôdu, percepciu krajiny a iné), ale v neposlednom rade dochádza aj k hospodárskym stratám, pričom prichádzame o kvalitné a dostupné objemové krmivo. A práve výroba vlastných kvalitných krmovín je predpokladom efektívnej živočíšnej výroby, s priaznivými dopadmi na ekonomiku, ale aj na zdravie zvierat. Klasickým spôsobom využívania trávnych porastov, s možnosťou efektívne využívať a udržiavať najmä ich hospodársku funkciu, je okrem pasenia aj kosenie. Tento spôsob obhospodarovania TTP sa osvedčuje aj pri zásahoch na extenzifikovaných až opustených trávnych fytocenózach. Pri klasickom kosnom využívaní, spojenom s výrobou sena a siláže, poskytujú trávne porasty najvyššiu úrodu sušiny v 1. kosbe, ktorá je z hľadiska ich produkcie kľúčová.  Termín prvej kosby, spolu s floristickým zložením (s optimálnym podielom krmovinársky hodnotných druhov), úrodnosťou pôdy (živinovým režimom) a priebehom poveternostných podmienok sú rozhodujúcimi faktormi pre hospodársky optimálnu a kvalitatívne uspokojujúcu produkciu, s maximálnou úrodou stráviteľných živín. Týmto požiadavkám zodpovedá termín prvej kosby v období na začiatku klasenia až plného klasenia prevládajúcich druhov tráv v poraste. Ďalším zásadným faktorom, ovplyvňujúcim produkčné parametre a kvalitu sušiny, je výživa. Aplikácia živín primárne ovplyvňuje floristické zloženie a následne produkčný proces, pričom okrem produkcie významne vplýva aj na kvalitu vyprodukovanej fytomasy.

Obr.: Vyššie zastúpenie TTP vytvára potenciál pre výrobu kvalitných objemových krmív (foto: Ľ. Hanzes)

Počas dvoch rokov (2019 – 2020) sme na stanovišti v Liptovskej Tepličke, na zrevitalizovanom, pôvodne opustenom trávnom poraste, hodnotili vplyv nastavených pratotechnických zásahov  na kvalitu nadzemnej fytomasy. Variantné prevedenie experimentu bolo nasledovné: variant 1 – kontrola (dlhodobo nevyužívaný trávny porast), variant 2 - jedna kosba za rok, variant 3 - dve kosby za rok (hnojenie P 30, K 60), variant 4 - dve kosby za rok, variant 5 - mulčovanie raz za rok, variant 6 - dve kosby za rok (hnojenie P 30, K 60, N 45), variant 7 - dve kosby za rok (hnojenie P 30, K 60, N 90), variant 8 - tri kosby za rok (hnojenie P 30, K 60, N 90).

Kvalita sušiny nadzemnej fytomasy sa zisťovala laboratórnymi analýzami vzoriek, odobratými pri každom zásahu. Pri laboratórnych analýzach sa zisťovali: sušina, NL, tuk, popol, vláknina (aj ADV a NDV), P, K, Na, Ca a Mg.  Z viackosných variantov (3, 4, 6, 7, 8) sa v prvej kosbe odobrala fytomasa (cca 10 kg) na konzervovanie, ktorá sa nechala prirodzeným spôsobom vysušiť na obsah sušiny 830-850 g.kg^-1 (seno). Krmovinársku hodnotu trávnych porastov sme stanovovali metódou podľa Nováka (2004).

Kvalita sušiny nadzemnej fytomasy

Objemové krmivá sú významným zdrojom vlákniny, ktorá je počas vegetačného obdobia charakteristická vysokou variabilitou. Jej koncentrácia sa zvyšuje postupujúcou fenofázou. Najvyššie koncentrácie vlákniny v roku 2019 (tab. 1) na nachádzali v porastoch s posunutým termínom využívania, t.j. mulčovaný variant 5 (309,33 g.kg^-1) a jednokosný porast vo variante 2 (290,64 g.kg^-1). Pri viackosných porastoch sa zvyčajne hodnoty vlákniny s nasledujúcou kosbou zvyšovali. Výnimku tvorí variant 7, kde bola v prvej kosbe nameraná koncentrácia vlákniny 276,19 g.kg^-1 a v kosbe druhej 252,87 g.kg^-1. Podobný rozdiel bol zaznamenaný aj vo variante 6 (1. kosba – 244,03 g.kg^-1; 2. kosba – 236,81 g.kg^-1).

Tabuľka 1: Koncentrácia živín a látok v sušine v roku 2019 (g.kg-1)

Hodnoty ADV vyjadrujú obsah celulózy, lignínu a lignifikovaných dusíkatých zložiek rastlín. Hodnoty ADV sa nachádzali nad horným limitom optimálneho intervalu kŕmnej dávky (tab. 1). Vyššie koncentrácie boli v sušine v druhých kosbách (okrem variantov 6 a 7). Najvyššia zaznamenaná koncentrácia bola na mulčovanom poraste (374,88 g.kg^-1), čo mohlo súvisieť s neskorým termínom zásahu. Koncentrácie NDV sa v tomto roku pohybovali v rozmedzí 467,23 g.kg^-1 – 541,38 g.kg^-1.

Nižšie hodnoty NL boli v sušine variantov s jedným využitím (var. 2 – 105,41 g.kg^-1, var. 5 – 96,85 g.kg^-1). Vyššie hodnoty tohto parametra (ktoré prevažne oscilovali okolo 130 g.kg^-1) sa zaznamenali v sušine nadzemnej fytomasy vo viackosných variantoch. Z tejto skupiny porastov najnižšie koncentrácie vykazoval variant 3 (1. kosba 118, 39 g.kg^-1; 2. kosba 128,02 g.kg^-1). Naopak, najvyššie hodnoty sa nachádzali v prvých kosbách variantov 8 (155,34 g.kg^-1) a 4 (151,13 g.kg^-1). Kvalita sušiny trávnych porastov je determinovaná aj koncentráciou minerálnych živín, ktorá sa odvíja najmä od floristického zloženia (zastúpenie tráv, ďatelinovín, bylín), následne termínu kosieb a výskytu druhov počas vegetačného obdobia (jarný, letný a jesenný aspekt). Dôležitým momentom je aj pomer týchto živín vo fytomase. Z hľadiska výživy zvierat býva optimálna koncentrácia minerálnych živín prevažne v týchto hodnotách: P: 2,8 - 3,5 g.kg^-1, K: 20 g.kg^-1, Ca: 5 - 7 g.kg^-1, Mg: 2 - 2,5 g.kg^-1 a Na: 2 g.kg^-1. Nižšie obsahy P, pod uvedeným limitom, boli v sušine extenzívne využívaných porastov (var. 5 - 2,08 g.kg^-1, var. 1 - 2,73 g.kg^-1) a zároveň v poraste bez využívania (var. 1 - 2,31 g.kg^-1) (tab. 1). Relatívne nižšie koncentrácie P boli aj na dvojkosnom variante bez hnojenia (var. 4), avšak už v hnojených variantoch sa hladina fosforu pohybovala okolo hornej hranice optimálnej koncentrácie (3,5 g.kg^-1) a vo väčšine prípadov presiahla 4 g.kg^-1. Nižší K (pod 20 g.kg^-1) sme evidovali v porastoch bez aplikácie hnojív (var. 2 a 5) a v prvej kosbe variantu 8 (18,08 g.kg^-1). Jeho hodnoty sa zvyšovali najmä pri viackosných hnojených porastoch, s najvyššou zaznamenanou koncentráciou 25,54 g.kg^-1 (2. kosba, var. 7). Hoci je v pôdach relatívne vyšší obsah draslíka, časť je viazaná na rastlinám neprípustné formy. Zvyšovaním  koncentrácie K v pôde hnojením, dosiahneme aj jeho vyššie hodnoty v sušine nadzemnej fytomasy, čo potvrdzujú aj naše výsledky.  Sodík bol vo všetkých vzorkách vysoko deficitný. Vo všetkých prípadoch boli hodnoty vápnika vysoké. Najvyššie namerané hladiny Ca sa nachádzali v druhých kosbách variantov 4 (13,29 g.kg^-1) a 3 (11,72 g.kg^-1) a na nevyužívanej kontrole (var. 1 – 10,43 g.kg^-1). Podobne, ako pri Ca, sme zaznamenali aj vyššie obsahy Mg (nad horným limitom optimálnej koncentrácie 2,5 g.kg^-1). Zaznamenané najvyššie koncentrácie boli identické ako pri vápniku, a to v druhých kosbách variantov 4 (6,62 g.kg^-1) a 3 (6,01 g.kg^-1).  

Koncentrácie vlákniny sa v nasledujúcom roku 2020 pri viackosných variantoch v jednotlivých kosbách výrazne nelíšili (tab. 2).

Tabuľka 2: Koncentrácia živín a látok v sušine v roku 2020 (g.kg-1)

V troch prípadoch nastal mierny pokles vlákniny v druhých kosbách (var. 3, 6 a 4), pričom vo variante 7, ale tiež trojkosnom poraste, boli vyššie koncentrácie vlákniny evidované v druhých kosbách. Rovnako, ako v predchádzajúcom pokusnom roku, vyššie hodnoty tohto parametra vykazovali extenzívne porasty (var. 5 – 266,3 g.kg^-1; var. 2 – 263,71 g.kg^-1) a porast bez zásahov (309,27 g.kg^-1). Aj v tomto roku sa hodnoty ADV nachádzali nad limitom optimálneho intervalu kŕmnej dávky. Vyššie koncentrácie boli evidované aj pri NDV. Obsah dusíkatých látok bol opäť vyšší v porastoch s viacerými zásahmi počas roka. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli z tejto skupiny variantov zaznamenané najvyššie hodnoty NL v poraste s dvomi kosbami a PK hnojením (var. 3), kde v prvej kosbe boli NL na úrovni 164,96 g.kg^-1 a druhej 145,52 g.kg^-1. Podobné, stále v priemere vyššie koncentrácie NL, boli aj v ďalších viackosných porastoch. Výrazne nižšie dusíkaté látky boli v sušine nevyužívaného porastu (77,19 g.kg^-1), ale tiež v poraste mulčovanom  (91,33 g.kg^-1) a jednokosnom (107,00 g.kg^-1). Podobne, ako iné parametre kvality krmiva, aj obsah NL vo fytomase závisí od floristického zloženia, ktoré je kreované výživou, frekvenciou využívania, ale tiež poveternostnými ukazovateľmi v danom roku. Fosfor bol, okrem variantu  5 (1,78 g.kg^-1) a variantu 2 (2,33 g.kg^-1), v sušine fytomasy v dostatočných množstvách. Aj keď je koncentrácia P vo fytomase dosť často deficitná, jeho vyššiu hladinu vieme docieliť aplikáciou živín. Aj v tomto roku bol fosfor vo vyšších koncentráciách v hnojených porastoch, najmä v oboch kosbách variantu 3 a 6. Vyššie obsahy draslíka (nad 20 g.kg^-1) sa nachádzali v porastoch variantov 3, 6, 7, ale aj pri extenzívnych zásahoch (var. 2 a 5), pričom najvyššia zaznamenaná hodnota K: 27,87 g.kg^-1 bola analyzovaná v sušine nevyužívaného porastu. Sodík bol vo všetkých vzorkách deficitný. Ca bol nad optimálnym limitom (5 – 7 g.kg^-1), prevažne vo variantoch s vyšším podielom bylín (var. 1 - 13,88 g.kg^-1; var. 2 - 11,93 g.kg^-1), ale tiež v tretej kosbe variantu 8 (15,52 g.kg^-1). Obsah Ca je vo fytomase trávnych porastov sekundárne znižovaný najmä hnojením dusíkom, pri ktorom sa pri vyšších dávkach presadzujú vo fytocenóze trávy na úkor bylín. Práve byliny, ale aj ďatelinoviny sú charakteristické vyššími obsahmi vápnika. Jeho koncentrácia sa zvykne zvyšovať tiež od jarného ku jesennému obdobiu (t.j. následnosťou kosieb). Podobne ako pri Ca, bola aj koncentrácia horčíka vysoká, a to v intervale od 4,01 g.kg^-1 (8. var. - 1. kosba) do 6,11 g.kg^-1 (8. var. - 3. kosba). 

Krmovinárska hodnota E_GQ

Pri hodnotení kvality trávnych porastov metódou krmovinárskej hodnoty (E_GQ), zaraďujeme porasty na základe pokryvnosti jednotlivých druhov s konkrétnou kŕmnou hodnotou FV (feed value) do nasledujúcich kategórií:

• E_GQ 90 – 100 (veľmi hodnotný až vysokohodnotný),
• E_GQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný),
• E_GQ 50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný)
• , E_GQ 25 – 50 (málo hodnotný až menejhodnotný),
• E_GQ 15 – 25 (bezcenný až málo hodnotný),
• E_GQ 0 – 15 (škodlivý až bezcenný),
• E_GQ  <  0 (jedovatý  - toxický).  

V prvom experimentálnom roku 2019 došlo na základe rôzne nastavených pratotechnických zásahov k diferenciácii porastov s následným zaradením do troch kategórií: E_GQ 70 – 90 (hodnotný až veľmi hodnotný), E_GQ 50 – 70 (menejhodnotný až hodnotný), E_GQ 25 – 50      (málo hodnotný až menejhodnotný) (tab. 3).

Tabuľka 3: Krmovinárska hodnota porastov v roku 2019

Do prvej spomínanej skupiny s najvyššou hodnotou E_GQ patrili (okrem prvej kosby na variante 7) porasty s viackosným využívaním v kombinácii s aplikáciou minerálneho hnojenia. V tejto kategórii bola najvyššia bodová hodnota zaznamenaná v druhej kosbe variantu 8  (E_GQ 82,85). Veľmi podobné, stále vyššie hodnotenie bolo aj v druhých kosbách variantov 7 (E_GQ 79,59), 3 (E_GQ 76,84) a tiež v tretej kosbe variantu 8 (E_GQ 77,54). V druhej skupine menej hodnotných až hodnotných porastov sa nachádzali, okrem var. 7 (1. kosba), aj porasty s jedným zásahom počas roka (varianty 2 a 5) a tiež dvojkosný nehnojený porast v oboch využitiach (var. 4).  Najnižšie bodové hodnotenie E_GQ mal nevyužívaný porast, a to 43,08, so zaradením do kategórie málo hodnotný až menej hodnotný (tab. 3).    

V druhom roku (2020) boli hodnoty parametra E_GQ v  porastoch veľmi podobné, ako v roku 2019. Opäť sme evidovali tri rovnaké kategórie krmovinárskej hodnoty (E_GQ 70 – 90, E_GQ 50 – 70, E_GQ 25 – 50) (tab. 4).

Tabuľka 4: Krmovinárska hodnota porastov v roku 2020

Porasty v jednotlivých variantoch, ale aj kosbách patrili do tých istých kategórii kvality ako v roku predchádzajúcom. Najvyšší rozdiel bol na nevyužívanom poraste (2019: E_GQ 30,83 , 2020: E_GQ 43,08), avšak aj po zvýšení bodovej hodnoty, bol ešte stále porast zaradený do kategórie E_GQ 25 – 50     (málo hodnotný až menejhodnotný). Intenzívnejšie porasty s aplikáciou živín boli na hornej hranici tohtoročného hodnotenia (E_GQ 70 – 90). Nad bodovou hodnotou 80, a zároveň najvyššie klasifikovaný bol porast vo variante 8 (N90 + PK), v druhej  (E_GQ 80,58) a tretej kosbe (E_GQ 81,7).  

Kvalita sena

Výslednú kvalitu vyrobeného sena z fytomasy pokusných variantov uvádzame v tabuľke 5.

Tabuľka 5: Parametre kvality vyrobeného sena z trávnych porastov

Každá vzorka sena sa zmyslovo posúdila (vôňa, farba, štruktúra, obsah nečistôt) a po vykonaní ostatných analýz bola zatriedená do výslednej akostnej triedy. Hodnotenými organoleptickými znakmi pre 3. skupinu sena (lúčny porast, trávy) boli vôňa a farba. Pri sene všetkých variantov v oboch pokusných rokoch bola vôňa prirodzená - senná a farba prirodzená, zeleno-žltá. Ukazovateľ, hodnotiaci kvalitatívne zatriedenie sena podľa Nariadenia vlády SR č. 439/1/2006-100, príloha 7, je aj obsah škodlivých a jedovatých rastlín, ktorý sa vo všetkých hodnotených vzorkách v roku 2019 nachádzal v rozpätí od 0,2 % (var. 3) do 1,6 % (var. 4). V porastoch sa vyskytovali druhy Cardamine pratensis, Ranunculus acris a Ranunculus auricomus, ktoré uvedená norma na kvalitu sena hodnotí ako škodlivé a jedovaté druhy a ich zastúpenie pre danú skupinu sena nesmie prekročiť 2 % obsah. Oproti predchádzajúcemu roku, bol v roku 2020 zaznamenaný pokles obsahu škodlivých a jedovatých rastlín najmä pri variantoch s vyššou frekvenciou využívania a výživou (varianty 6, 7, 8). Ich najvyšší obsah (1,4 %) bol rovnako, ako v predchádzajúcom roku sledovania, v sene 4. variantu. Najvyšší podiel hodnotných rastlinných druhov zo skupiny tráv, bôbovitých a bylín obsahovalo seno trojkosného variantu 8 (79,9 % v roku 2019 a 81,9 % v roku 2020). Okrem sena, vyrobeného z dvojkosného variantu 4, pri ktorom sme v roku 2019 zaznamenali najnižší obsah hodnotných rastlín (56,1 %) a zároveň najvyšší podiel menej hodnotných a nehodnotných rastlín (42,2 %), mali všetky hodnotené sená 60 %-ný podiel uvedených a iných hodnotných rastlín, požadovaných normou pre seno 3. skupiny. Obsah nečistôt v hodnotených vzorkách (0 % - 0,1 %) nepresiahol v oboch rokoch pokusu požadovanú maximálnu hodnotu (2 %).

Obsah živín pre stanovenie kvality sena sa hodnotí v 83 % sušine vzoriek (tab. 5). V roku 2019 kritériám pre 1. akostnú triedu v obsahu N-látok vyhoveli vzorky sena, vyrobené z variantov 4, 6 a 7. Seno variantov 3 a 8 malo nižší obsah N-látok (100,29 g. kg ^-1 sušiny a 110,59 g. kg ^-1 sušiny) ako je kritérium pre 1. triedu kvality (min. 11,5 %). V roku 2020 boli sená variantov 3, 6, 7 a 8 hodnotené 1. triedou kvality v obsahu N-látok. Seno, vyrobené z porastu variantu 4, malo nižší obsah N-látok (112,43 g. kg ^-1 sušiny) a bolo hodnotené 2. triedou kvality. V oboch pokusných rokoch mali vyrobené sená vyšší obsah vlákniny (rok 2019: 223,56 - 242,16 g. kg ^-1 sušiny, rok 2020: 231,62 - 244,75 g. kg ^-1 sušiny) ako je kritérium pre 1. triedu kvality (max. 22,0 %) a boli hodnotené 2. triedou kvality.

Dlhodobo zanedbávané a nevyužívané trávne porasty je možné prostredníctvom revitalizácie (nastavených pratotechnických zásahov) dostať do stavu, kedy budú opäť plniť svoje produkčné funkcie. Aj extenzívne zásahy spôsobujú pozitívne zmeny. Tie sú však menej výrazné, ako zásahy s intenzívnejšou pratotechnikou. Faktorom, ktorý vplýva na zásadnejšie prebudovanie revitalizovaného rastlinného spoločenstva, najmä vo vzťahu k zvýšeniu kvality nadzemnej fytomasy, je aplikácia minerálnych živín, ale aj zvýšená frekvencia využívania.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti