Topinambur
Topinambur, rastlina v súčasnosti známa hlavne diabetikom. V histórií niekoľkokrát zachránila ľudí pred hladomorom. V západnej Európe sa považuje za delikatesu, hodnú tých najdrahších reštaurácií. V Rusku jej zasvätilo niekoľko vedcov svoju celoživotnú výskumnú kariéru. U nás bola táto rastlina zaradená na zoznam inváznych rastlín a jej pestovanie bolo zakázané v roku 2011. Dnes už zákaz neplatí ale pri pestovaní treba myslieť na to, že topinambur má úžasnú schopnosť rozrastať sa, hrozí rýchle rozšírenie na nežiaduce plochy a vytláčanie našej prirodzenej flóry.
Topinambur - Helianthus tuberosus L.
Charakteristika
Patrí do čeľade astrovitých a je príbuzný slnečnici. Je krmnou plodinou, ale aj vynikajúcou zimnou zeleninou. Obsahuje inulín, čo je vhodný sacharid pre ľudí s ochorením na cukrovku. Významné je značné množstvo vitamínov a minerálnych látok. Je nenáročný na pestovanie. Vo voľnej prírode sa vyskytuje na okrajoch lesov a na lesných rúbaniskách, pri riekach a poskytujú potravu pre lesnú zver. Hodí sa aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. Topinambur sa dá pestovať aj na vzdialených a doposiaľ nevyužitých poliach. V pôde zostáva veľa zvyškov hľúz, z ktorých vyrastajú nové jedince.
| (zdroj: www.glutenfree.sk) |
Kuchynsky sa upravujú najčastejšie dusením na cibuľke. Môžu sa používať i v surovom stave do šalátov, takto použité majú jemnú orechovú chuť s arómou artičoky. Varené topinambury majú sladkú chuť. Využiteľné sú ako príloha k mäsovému vývaru.
Stonka topinamburu je 2-3 m vysoká, čiastočne rozkonárená a dobre olistená. Listy a stonky majú krátke a pevné chĺpky. Listy sú podlhovasté so zubovitými okrajmi. Kvety sú podobné slnečnici, ale sú drobnejšie. U nás kvitne až na jeseň a semeno väčšinou nedozrieva. Hľuzy topinamburu majú tvar podlhovastý, nepravidelný s početnými hrbolkami, na nich sú očká s pukmi. Podľa farby bývajú hľuzy biele alebo žlté, ružové alebo červené. Hľuzy sa vytvárajú v lete a na jeseň a dozrievajú už v prvom roku. Ich prednosťou je, že vzdorujú i silným mrazom, preto sa môžu nechať prezimovať v pôde a zbierať i na jar.
Na pôdu a prostredie má topinambur skromné nároky, ale najlepšie mu vyhovujú ľahšie pôdy bohaté na humus. Rastliny sú suchovzdorné a znášajú i čiastočné zatienenie. Menej znášajú zamokrené pôdy. Nadzemné orgány mrznú pri –3 až –5oC. Hľuzy v pôde odolávajú silným mrazom až do –30oC. Výhodou tejto rastliny je, že ju môžeme pestovať na tom istom mieste i viac rokov a pri prihnojovaní získavať vysoké úrody.
Pestovanie
Pôda sa pripravuje podobným spôsobom ako pre zemiaky. Hnojenie maštaľným hnojom značne zvyšuje úrodu topinamburu. Hľuzy topinamburu sa sadia na jeseň alebo na jar. K sadeniu sa vyberajú hľuzy strednej veľkosti (40-60 g), ale môžu byť aj menšie alebo veľké krájané. Na jeseň sa topinambury sadia neskôr, aby hľuzy do mrazov nevzišli, pretože mrazy by výhonky zničili. Na jar má byť výsadba skoro, aby rastliny mohli do jesene dobre vytvoriť hľuzy. Do ťažkých vlhkých pôd sa sadia len na jar, pretože by mohla výsadba hniť.
Pre sadenie na jar sa pôda hlboko nakyprí. Hľuzy sa sadia ako zemiaky. Vzdialenosť riadkov sa upravuje na 60-70 cm. Hĺbka výsadby má byť na ľahkých pôdach 8-10 cm, na ťažších na 6-7 cm. Pôda sa neskôr kyprí plečkovaním. Hľuzy sa zbierajú až neskôr v jeseni rovnakým spôsobom ako zemiaky. Na jar sa zbierajú zavčasu pokiaľ očká hľúz nezačínajú klíčiť.
| (zdroj: https://www.esen-und-trinken.de) |
Keď sa topinambur rozrastie, ťažko sa ho zbaviť. V boji proti zaburineniu pozemku je dôležité vedieť, že topinambur v období od konca júna do konca júla ešte nemá nasadené nové hľuzy. Materské hľuzy už nemajú zásobné látky pre regeneráciu, preto v boji proti zaburineniu topinamburom treba porast skosiť asi v druhej polovici júla a pôdu porýľovať alebo poorať.
