Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Riziká silážovania ďatelinovín a ich miešaniek

14-09-2017
Ing. Ľubica Rajčáková, PhD. | rajcakova@vuzv.sk
NPPC – VÚŽV Nitra

Zabezpečenie dostatočného množstva bielkovín vo výžive prežúvavcov môže byť pre chovateľov veľmi nákladné.  Vynikajúcim riešením  je pestovanie ďatelinovín, ktoré sú  najefektívnejším a najlacnejším zdroj dusíkatých látok vo výžive zvierat. Typickými predstaviteľmi ďatelinovín sú hlavne lucerna siata  a ďatelina lúčna, pričom ďatelina je odporúčaná najmä do podhorských a horských oblastí a lucerna do  nižšie položených lokalít.

Pestovanie ďatelinovín  má od roku 1990 klesajúcu tendenciu,  pretože kopíruje stavy hovädzieho dobytka u nás. Z grafu 1 vidieť, že za posledných šesť rokov  došlo k stabilizácii pestovania ďateliny, lucerny ale aj ich miešaniek.

Graf 1

Prečo sú ďatelinoviny ťažko silážovateľné?

Silážovateľnosť je určovaná špecifickým vlastnosťami a chemickým zložením rastlín. Rozhodujúcou mierou sa na tom podieľa nízky obsah vodorozpustných cukrov a vysoká pufračná kapacita.  Pufračná kapacita je vo svojej podstate prirodzenou schopnosťou rastlín odolávať okysľovaniu počas fermentačného procesu pri silážovaní. Ovplyvňuje ju obsah tlmivých látok, tzv. pufrov,  ku ktorým sa radia hlavne dusíkaté látky a nitráty , ale aj anióny organických kyselín, ortofosfáty, sulfáty a chloridy. Vysoká pufračná kapacita prakticky znamená to, že na dosiahnutie pH 4 pri výrobe siláže z ťažko silážovateľnej lucerny je potrebné aby pri fermentačnom procese vzniklo 74 g kyseliny mliečnej na kilogram sušiny siláže ale u ľahko silážovateľnej kukurice na to stačí iba 32 g kyseliny mliečnej.

Z ďatelinovín je najťažšie silážovateľná lucerna, ktorá má zároveň najvyšší obsah dusíkatých látok . Ďatelina má okrem nižšieho obsahu dusíkatých látok, oproti lucerne , vyššiu koncentráciu vodorozpustných cukrov, preto je jej silážovanie menej náročné.  Pre zlepšenie silážovateľnosti ďatelinovín sa začalo s pestovaním ich miešaniek s trávami. Kombinuje sa tu snaha vyrobiť krmivo s vysokým obsahom dusíkatých látok a primeraným množstvom vodorozpustných cukrov, ktoré zabezpečia správny priebeh fermentačného procesu počas silážovania.

Ako zabezpečiť vysoký obsah živín v siláži?

V ďatelinovinách ale aj v trávach dochádza počas vegetačného obdobia k výrazným zmenám koncentrácie živín i energie.  Je potrebné si uvedomiť,  že na kvalitu siláže v prvom rade vplýva samotná kvalita zberanej krmoviny.  Silážovaním nie je možné zvýšiť obsah priaznivých látok v krmive, je možné ho iba zachovať s čo najnižšími stratami. Preto prvým krokom pre výrobu kvalitnej siláže je určenie správneho termínu kosby.  V tabuľke 1. názorne ukazujeme ako sa mení obsah základných látok  v jednotlivých vegetačných fázach rastlín.

Tabuľka 1: Chemické zloženie a obsah energie vo vybraných druhoch krmovín

Tab. 1

Ďalšími faktormi, ktoré sa podieľajú na výživnej hodnote  ďatelinovín sú poradie kosby, teplota a množstvo zrážok počas vegetačného obdobia a vegetačná fáza rastlín v čase ich zberu.  Kým pre prvé fázy vývoja je charakteristický vysoký obsah dusíkatých látok a vysoká stráviteľnosť všetkých živín, počas dozrievania dochádza k narastaniu obsahu nestráviteľného vlákninového komplexu, k poklesu nutričnej hodnoty a stráviteľnosti rastlín.

Ak je počas vegetačného obdobia horúce a suché počasie, to takisto negatívne ovplyvňuje kvalitu ďatelinovín.  Vplyvom vysokej teploty prebiehajú v rastlinách metabolické procesy, ktoré vedú k tomu, že sa zvyšuje obsah neutrálne detergentnej vlákniny v bunkových stenách a znižuje sa stráviteľnosť organickej hmoty, zároveň sa znižuje aj obsah vodorozpustných cukrov potrebných pre naštartovanie fermentačného procesu.

Ďatelina sa do vyššie položených oblastí odporúča hlavne preto, že oproti lucerne lepšie znáša vysoké zrážky a lepšie toleruje pôdy s vyššou hladinou podzemnej vody, pôdy s nižším pH ale aj plytšie pôdy. Nevýhodou ďateliny je, že sa vyznačuje nižšou vytrvalosťou ako lucerna, je menej tolerantná voči suchu a má aj nižší obsah dusíkatých látok. Veľkou výhodou ďateliny je, že v porovnaní s trávami alebo lucernou oveľa pomalšie lignifikuje, čím  si zachováva rovnakú stráviteľnosť pomerne dlhú dobu.

Spravidla platí, že najvyššiu koncentráciu vodorozpustných cukrov dosahujú ďatelinoviny v prvej kosbe. Tak napr. porast ďateliny lúčnej obsahuje v prvej kosbe 60 – 80 g cukrov .kg-1 sušiny. V ďalších kosbách sa obsah vodorozpustných cukrov pohybuje od 30 do 60 g.kg-1 sušiny. Z toho dôvodu je vhodné aby práve  prvá kosba bola u ďateliny a lucerny vždy využívaná na výrobu siláže a až ďalšia na semeno.

Za najoptimálnejší termín pre zber ďatelinovín sa považuje fáza začiatku butonizácie, je to obdobie, kedy má v poraste jedna tretina rastlín vytvorené kvetné púčiky.  U tráv je to začiatok metania. V miešankách určujeme termín zberu podľa vegetačnej fázy prevažujúcej krmoviny. Skorý zber je teda dôležitý pre všetky viacročné krmoviny.

U lucerny je dodržanie termínu zberu obzvlášť dôležité, pretože sa vyznačuje rýchlejším priebehom starnutia a vyšším stupňom lignifikácie v porovnaní s ďatelinou. Lucerna je v štádiu kvitnutia vzhľadom k živinovému zloženiu priemerným až podpriemerným krmivom s vysokým obsahom vlákniny a nízkou koncentráciou energie. Práve vyšší obsah vlákniny a  nižšia stráviteľnosť organickej hmoty je u väčšiny krmív príčinou ich nižšieho príjmu  zvieratami.

Ako sme už napísali, kvalitu ďatelinovín počas ich rastu ovplyvňuje celý rad faktorov.  V rokoch s netypickými alebo extrémnymi poveternostnými podmienkami  preto  nemusí byť najvhodnejším ukazovateľom kvality krmovín iba samotné vegetačné štádium . Hakl (2016) považuje za najoptimálnejšie riešenie určenia správneho termínu zberu ďatelinovín kombináciu vývojovej fázy rastlín s dĺžkou stonky.  Zistil, že vegetačná fáza má priamy vzťah s obsahom dusíkatých látok a výška rastlín s koncentráciou vlákniny ďatelinovín. Pre optimálnu kvalitu lucerny by mal byť termín zberu prvej kosby stanovený vo fáze butonizácie rastlín a zároveň pri výške porastu 60-65 cm.

Ako môžeme ovplyvniť fermentačný proces počas silážovania?

Jedným zo základných faktorov, ktoré sa priamo podieľajú na priebehu fermentačného procesu  je obsah sušiny, ktorý je možné korigovať procesom uvädania na požadovanú úroveň.

Voda v silážovanom krmive totiž limituje aktivitu a rast všetkých skupín mikroorganizmov, ktoré vstupujú do procesu konzervácie. Vyšší obsah sušiny krmiva preto inhibuje rozvoj nežiaducich mikróbov a vytvára lepšie podmienky pre správny priebeh konzervačného procesu. Význam obsahu sušiny priamo úmerne narastá so zhoršovaním silážovateľnosti krmiva.

Pozitívny vplyv zvýšenia obsahu sušiny je spojený aj s vyšším osmotickým tlakom v bunkách a s vyššou koncentráciou živín a cukrov, ktoré sú predpokladom  rýchleho nástupu fermentačného procesu. Zvýšený obsah sušiny pozitívne ovplyvňuje rast baktérií mliečneho kvasenia a bráni rozvoju väčšiny nežiaducich klostrídií. Platí tu pravidlo, že pri silážovaní krmív s nízkym obsahom sušiny je potrebné zaistiť pokles pH na nižšiu úroveň ako pri konzervovaní krmovín s vyšším obsahom sušiny.

Okrem priaznivého účinku uvädania silážovaného objemového krmiva je však nutné uvedomiť si existenciu rizík s tým spojených. Priama je závislosť kvality krmiva od poveternostných podmienok. Optimálne je, ak uvädanie prebieha pri peknom počasí a je rýchle. Uvädanie ďatelinovín  urýchľuje používanie kondicionérov pri kosbe, čím sa naruší pevná štruktúra stoniek a voda sa môže z pletív ľahšie odpariť. Pravidelné obracanie pokoseného krmiva je samozrejmosťou a používanie kondicionérov ho určite nemôže nahradiť.  Uvädanie silážovaného krmiva by nemalo presiahnuť 24 hodín, nakoľko je spojené s degradáciou živín. Okrem toho je dlhodobé uvädanie počas nepriaznivého počasia spojené aj s rizikom tvorby plesní a následne ich metabolitov, mykotoxínov.

Ako príklad znehodnocovania nutričnej a energetickej hodnoty krmiva počas uvädania uvádzame v tabuľke 2. výsledky nášho experimentu. V ňom bol uvädaný porast lucerny siatej počas troch dní. Počasie bolo chladné, zamračené, bez zrážok. Degradácia živín počas procesu uvädania spôsobila, že netto energia laktácie klesla z pôvodných 5,72 MJ.kg-1 sušiny na 4,90 MJ.kg-1 sušiny a PDI z 84,29 na 75,79 g.kg-1 sušiny.

Naproti tomu pri veľmi teplom počasí je potrebné dávať pozor, aby sušina uvädaného krmiva nestúpla príliš rýchlo. Niektorí autori uvádzajú, že zvýšenie sušiny počas veľmi horúceho počasia môže predstavovať až 18 % za deň. V nadmerne uvädnutom krmive sú problémom straty cukrov, vysoký odrol, horšia utlačiteľnosť krmiva a spomalenie fermentačného procesu.

V prípade nepriaznivého počasia, neodporúčame čakať na vhodnejšie poveternostné podmienky ani s termínom zberu ani s časom uvädania. Oba tieto faktory negatívne ovplyvňujú kvalitu zberaného krmiva a siláže z neho vyrobenej, preto je vhodnejšie ich dodržiavať a neodďaľovať. Elimináciu rizík spojených so silážovaním krmiva s nízkym obsahom sušiny je potom možné riešiť zvolením vhodného chemického silážneho aditíva.

Za optimálny obsah sušiny pri silážovaní považujeme pre:

  • lucernu   35 – 42 %
  • ďatelinu 32 – 37 %
  • ďatelino- a lucernotrávne miešanky  28 – 37 %  (podľa podielu tráv a ďatelinovín)

Tabuľka 2: Degradácia obsahu živín a energie počas procesu uvädania lucerny siatej

Tab. 2

Je používanie silážnych prípravkov potrebné?

Pri silážovaní stredne a ťažko silážovateľných krmovín má aplikácia silážnych prípravkov svoj význam.  Pri optimálnom obsahu sušiny silážovanej hmoty biologické silážne prípravky založené na báze homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia urýchľujú nástup fermentácie a pokles pH. V dôsledku toho dochádza k inhibícii rozvoja klostídií. Rýchlejší priebeh fermentácie podporený biologickým silážnym prípravkom vedie k nižším stratám živín a sušiny oproti silážam vyrobeným bez silážneho prípravku.  Výsledkom je siláž vyššej kvality a chutnosti s vyšším obsahom energie, čo zvieratá zaručene ocenia príjmom krmiva a produkciou.

Ak počasie počas uvädania neumožňuje aby sme dosiahli optimálnu úroveň obsahu sušiny v primeranom čase, je lepšie pri silážovaní použiť chemické silážne prípravky ako znehodnotiť pokosenú hmotu nepriaznivým počasím.  Fermentačný proces pri veľmi nízkom obsahu sušiny je iný. Špecifický je jeho intenzívny priebeh. Často dochádza k nekontrolovanému rozvoju nežiaducich baktérií, ktoré menia mliečne kvasenie na maslové. To je dôvodom, prečo sa aplikácia biologických prípravkov alebo silážovanie bez akýchkoľvek silážnych prípravkov  v takýchto podmienkach neodporúča. Zvýšené riziko nepriaznivého priebehu fermentácie je nevyhnutné potlačiť aplikáciou vhodných chemických aditív. Za veľmi nízku úroveň obsahu sušiny považujeme u lucerny 32 %, u ďateliny 28 % a u miešaniek tráv s ďatelinovinami 26 %.  Túto hladinu však nemôžeme brať striktne a nemenne, ale je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok pri samotnom silážovaní.

Ani vysoký obsah sušiny silážovaných ďatelinovín nie je žiaduci.  So stúpajúcim obsahom sušiny  síce dochádza k zlepšeniu silážovateľnosti, na druhej strane však nadmerný nárast obsahu sušiny  (u lucerny nad 45 %) spôsobuje vysoké straty živín už pri zbere, najmä odrolom a zhoršuje utlačiteľnosť krmiva. Vysoký obsah sušiny znižuje účinnosť biologických prípravkov, spomaľuje priebeh fermentačného procesu, znemožňuje množeniu priaznivých baktérií a tvorbe kyseliny mliečnej.  Zle utlačené krmivo je náchylnejšie k nepriaznivému priebehu fermentácie. Siláže s príliš vysokým obsahom sušiny vykazujú nižšiu aeróbnu stabilitu a majú vyššie predpoklady k nežiaducemu sekundárnemu fermentačnému kvaseniu, pri ktorom dochádza k degradácii kvality siláže. Ak uvädnutá lucerna prekročí sušinu 50 %, nie je už vhodná na silážovanie.

Pri používaní silážnych prípravkov je potrebné riadiť sa odporúčaniami výrobcov. Každý prípravok, či už chemický alebo biologický má presne definované podmienky aj spôsob aplikácie.  Žiaden z nich nie je univerzálnym prostriedkom na kvalitnú siláž.  Okrem druhu prípravku je dôležitá aj jeho forma. Obyčajne sa za najúčinnejšiu formu aplikácie prípravkov považuje kvapalná.  Výber silážnych prípravkov musí vychádzať z konkrétnych podmienok a možností poľnohospodárskeho podniku.  Vždy existuje viac možností.

Ako vidíme, silážovanie je komplexom mnohých technologických úkonov.  Každý z nich má svoj význam a jeho zanedbanie alebo nedôsledné vykonanie naruší celý proces silážovania a môže negatívne ovplyvniť výslednú kvalitu vyrobeného krmiva.  V našom príspevku sme  sa nevenovali potrebe kvalitného utlačenia silážovanej hmoty a precízneho zakrývania siláže, ktoré sú pre kvalitu siláže rovnako dôležité. Hoci je silážovanie ďatelinovín náročné a ovplyvňuje ho celý rad faktorov, pri správnom dodržiavaní technologických postupov  je možné z nich vyrobiť kvalitnú siláž, ktorá bude významným zdrojom dusíkatých látok vo výžive hovädzieho dobytka a nebude zvyšovať náklady na vybilancovanie dusíka v kŕmnych dávkach zvierat.