Stav porastov kukurice siatej na zrno po vzídení v r. 2016
Zhodnotenie poveternostných pomerov na jar 2016
Ako uvádza na svojich stránkach SHMÚ počasie v apríli má často premenlivý charakter. Táto premenlivosť má viacero príčin a súvisí predovšetkým s nestabilnou polohou frontálnej zóny, ale napríklad aj so zväčšujúcim sa množstvom slnečného žiarenia, ktoré prinášajú stále dlhšie dni. Súčasne sa v Arktíde ešte stále nachádzajú pomerne veľké zásoby studeného vzduchu. Preto v priebehu apríla na našom území často pozorujeme výskyt prvého letného dňa, ale poľnohospodári a záhradkári musia počítať ešte aj s výskytom mrazov a to aj v nížinách. Za vhodnej situácie (prílev studeného vzduchu a následne utíšenie vetra a zmenšenie oblačnosti počas noci) môžu mať mrazy aj plošne rozsiahlejší výskyt. Na začiatku mesiaca ešte mrazy zväčša nespôsobujú väčšie škody, ale v závere mesiaca bývajú následky pre poľnohospodárov, ovocinárov a záhradkárov vzhľadom na vyšší stupeň vývoja vegetácie značné.
I keď sa v úvodné dni apríla 2016 striedali teplo a chlad, na severe bolo možné stretnúť sa aj s mrazom, veternosťou i s veľkou oblačnosťou a niekde aj s búrkami, postupné výrazné prúdenie veľmi teplého vzduchu od juhu sa podieľalo na rýchlych zmenách vegetácie nielen poľných plodín. Už v prvých aprílových dňoch rozkvitali stromy zo dňa na deň. Dokonca mnohé druhy kvitli spolu, pričom by mali v štandardných podmienkach kvitnúť v určitom časovom poradí. V pondelok (4. 4. 2016) bol zaznamenaný na Slovensku v tomto roku prvý letný deň. V utorok (5. 4. 2016) zaregistrovalo letnú hodnotu teploty vzduchu podstatne viac meteorologických staníc SHMÚ ako v pondelok. Letný deň zaznamenala 5. 4. 2016 takmer polovica meteorologických staníc SHMÚ s denným spravodajstvom. V Čadci a v Rimavskej Sobote dosiahla počas tohto dňa maximálna denná teplota vzduchu 26,4 °C, čím bol vytvorený nový celoslovenský rekord tejto charakteristiky teploty vzduchu pre 5. apríl. Z automatických meteorologických staníc bolo rovnako 26,4 °C na staniciach Žilina-mesto a Mužla. Mimoriadne až extrémne teplo nebolo iba v najteplejších oblastiach Slovenska, ale aj v chladnejších regiónoch severozápadného Slovenska a vo vysokých horských polohách. Na Lomnickom štíte dosiahla maximálna denná teplota vzduchu 5. 4. 2016 plus 6,5 °C. Vyššiu hodnotu maximálnej dennej teploty vzduchu tam v období od začiatku roka po 5. apríl zaregistrovali iba raz, 5. 4. 1985, kedy tam namerali plus 6,8 °C. Letnú hodnotu teploty vzduchu zaznamenali niektoré meteorologické stanice na Slovensku aj v stredu (6. 4. 2016), takže to už bol, v prvej polovici jari, tretí letný deň po sebe. V Moldave nad Bodvou dosiahla maximálna denná teplota vzduchu 6. 4. 2016, 27,5 °C. Hodnota najvyššej teploty vzduchu na Slovensku pre 6. apríl, zo Štúrova z roku 1968, bola takto prekonaná o takmer 1 °C. Extrémne vysoká teplota vzduchu zo 6. 4. 2016 znamená zároveň aj najskorší výskyt takejto hodnoty teploty vzduchu na Slovensku, vo vývoji teploty vzduchu v priebehu roka do 6. apríla. Popri rekordoch teploty vzduchu, ktoré sa 6. 4. 2016 výraznejšie sústreďovali do východnej polovice Slovenska, bol zaujímavý aj teplotný kontrast, medzi západom a východom Slovenska. Ak na juhovýchodnom Slovensku dosiahla teplota vzduchu viac ako 27 °C, tak na krajnom západe a severozápade Slovenska to nebolo ani 20 °C, napríklad na Malom Javorníku, blízko Bratislavy, v stredu dosiahla maximálna denná teplota vzduchu len 15,6 °C. Tento kontrast v teplotných podmienkach prispel tiež k vytváraniu búrok, ktoré boli na severovýchodnom Slovensku, pričom v niektorých lokalitách pri nich padali krúpy s priemerom pár cm.
„Bláznivý“ apríl dal svojmu prívlastku zadosť, keď premenlivosť počasia, ktorá bola nápadná v priebehu celého tohtoročného apríla, ovplyvnila aj rozšírenie mrazov na Slovensku v noci z 25. 4. na 26. 4. 2016. Oblačnosť a zrážky, ktoré ešte 25. 4. 2016 večer doznievali na východnom Slovensku zabránili v týchto oblastiach výskytu silnejších mrazov a na niektorých miestach sa tam mráz ani nevyskytol. Avšak v západnej polovici Slovenska sa vplyvom zmenšovania oblačnosti a utíšenia vetra, mohlo v priebehu celej noci ochladzovať a mrazy vo výške 2 metre nad zemským povrchom sa vyskytli takmer na všetkých staniciach na západnom Slovensku (okrem bratislavskej Koliby). Pod -5 °C klesla teplota vzduchu v úrovni 2 m nad zemským povrchom v Piešťanoch (-5,1 °C). Bol tam prekonaný 61 ročný rekord minimálnej dennej teploty vzduchu pre 26. apríl (-4,4 °C) z roku 1955. Vo výške 5 cm nad zemským povrchom poklesla teplota vzduchu v Piešťanoch až na -9,3 °C Rekordne nízke minimálne teploty vzduchu boli aj na iných staniciach na Podunajskej nížine. Tak, ako je v tomto ročnom období nestabilná snehová pokrývka, zvyknú byť v tomto čase zaznamenávané aj zvraty v teplotných podmienkach. Aktuálny negatívny vplyv mrazov na možnú budúcu úrodu má v tomto roku svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z rýchleho vývoja vegetácie pri nadnormálne teplom počasí v prvej polovici apríla. Ovocné stromy rozkvitli medzičasom aj tam, kde by za normálnych podmienok kvitli neskôr. Podobne tomu bolo i pri už vzchádzajúcich jarných poľných kultúrach.
Ako už bolo povedané, v tomto roku bol záver apríla na Slovensku chladný predovšetkým na západe nášho územia. Relatívne nízka teplota bola pozorovaná najmä v noci. Mráz vo výške 2 m nad povrchom sa v závere apríla vyskytol v nížinách aj v minulosti. Avšak podľa SHMÚ výnimočnosť situácie posledných dní apríla je v tom, že mráz sa v tejto výške na západe na viacerých miestach vyskytol až v troch rôznych dátumoch počas poslednej aprílovej pentády (26. 4. - 30. 4. 2016). Príkladom sú Piešťany. Mrzlo tu v utorok, vo štvrtok a v piatok (26. – 29. 4 2016). Najsilnejší mráz bol pozorovaný dňa 26.4. a to až -5,1 °C. O tom, že situácia, ktorá sa v poslednej pentáde tohtoročného apríla vyskytla v Piešťanoch, je výnimočná svedčí aj štatistika za obdobie 1951 - 2015. Mráz vo výške 2 m nad povrchom v minimálne troch rôznych dátumoch počas poslednej aprílovej pentády sa tu v období 26. 4.-30. 4. vyskytol iba jeden krát. Bolo to v roku 1960, v iných rokoch počas uvedeného obdobia takáto situácia nikdy nenastala.
I keď na „zmrznutých“ 12.5. - 15.5. 2016 k nám po prednej strane rozsiahlej tlakovej níže nad juhozápadnou Európou prúdil od juhozápadu až juhu teplý vzduch a v Košickom kraji SHMÚ na Pankráca 12.5. dokonca zaznamenal prvý májový letný deň (no nie prvý v tomto roku - v apríli už boli 4 takéto dni), ochladenie sa k nám dostalo trochu neskôr v podobe studeného vzduchu spoza polárneho kruhu. Prítomnosť chladného vzduchu sme tak pocítili najmä na chladných nociach, kedy v dolinách a kotlinách sa teplota blížila k nule. V nížinách ostala teplota zväčša nad nulou, no opäť sa vyskytovali prízemné mrazy. Traja ľadoví muži tak predsa len prišli, i keď trochu oneskorene.
I toto všetko nás viedlo k vykonaniu monitoringu stavov porastov kukurice siatej na zrno po vzídení v r. 2016.
Všeobecné podklady
Počasie počas tejto jari je dosť premenlivé, striedajú sa suché obdobia s vlhšími a teplé s tými chladnejšími. Aká úroda sa dá očakávať, aký bude ďalší priebeh počasia, bude skoro zber? To ukáže čas nakoľko priebeh počasia, ktorý do istej miery môže nastúpený trend zo začiatku jari eliminovať. Z našich pozorovaní doteraz vyplynulo, že príliš skorý zber väčšinou prinášala aj dosiahnutie nižších úrod.
Vlastná inventarizácia
Inventarizácia porastov kukurice siatej bola vykonaná pracovníkmi NPPC – VÚRV Piešťany v mesiaci máj na 115 porastoch nachádzajúcich sa v pestovateľských oblastiach tejto plodiny v rámci celej SR.
Celkový stav porastov v ďalšom vývoji bude závisieť predovšetkým od ich „vysporiadania sa“ s nepriaznivými podmienkami nielen v počiatočných fázach vegetácie.
Celkový stav porastov hodnotíme ako primeraný. 19 % porastov bolo zaradených v kategórii 3 (kompletne vzídené, v dobrom kondičnom a zdravotnom stave, nezaburinené s predpokladom dosiahnutia dobrej úrody), v kategórii 2 (vzídené, avšak nevyrovnané, s nižším stupňom zaburinenia) bolo 64 % a 17 % porastov sme zaradili do najslabšej kategórie 1 (nekompletne vzídené, medzerovité, nevyrovnané, do veľkej miery zaburinené a poškodené chorobami a škodcami). Priemerná známka za celé Slovensko predstavovala hodnotu 2 body.
Porasty kukurice siatej na zrno sú v rôznom štádiu vývoja. Počet rastlín v krajoch SR sa pohybuje od 36 000 do 97 000 rastlín na hektár. Kompletnosť a vyrovnanosť porastov bola v jednotlivých regiónoch rozdielna a v mnohom boli ovplyvnené teplotami vo výške 5 cm nad povrchom pôdy a úhrnmi zrážok, v tom ktorom regióne. Kompletnosť v krajoch sa pohybovala od 50 % do 100 %, vyrovnanosť od 60 % do 95 %. V priemere za sledované porasty bola kompletnosť 83 %. Vyrovnanosť na jednotlivých honoch sa v závislosti od porastov v priemere na úrovni 83 %. Podľa osivárskych firiem je len málo nevyvrátiteľných dôkazov, ktoré vysvetľujú, prečo na jar dochádza k nerovnomernému rastu vzchádzajúcich rastlín, pretože môže byť prítomných množstvo faktorov prostredia.
Rozdielna bola aj vývojová fáza (počet listov) v jednotlivých krajoch. Počet listov sa pohyboval v čase monitoringu od 1 do 5. Priemerné zaburinenie po krajoch bolo od 6 % do
24 %, no stretli sme sa i s 50 % zaburinením. Porasty však boli väčšinou pred ošetrovaním proti burinám alebo v týchto dňoch ošetrované. V súčasnosti sú už v stave škodlivosti trávovité a teplomilné buriny. Vo viacerých prípadoch bola zvolená postemergentná aplikácia herbicídov. Najčastejšie vyskytujúce sa buriny v jednotlivých krajoch boli pichliač, pupenec, pýr, láskavec, mrlík, ježatka, praslička, moháre, výdrol repy. Pýr plazivý sa dnes už vyskytuje na cca 40 % orných pôd, pričom na 20 % je nutné proti nemu aj zasiahnuť, pretože už prekračuje prah škodlivosti. Jednoročné trávy treba ničiť už keď začínali odnožovať, kedy sú ešte dostatočne citlivé na graminicídy, a zároveň sú už dostatočne vzídené. Taktiež v niektorých prípadoch bolo zvolené aj plečkovanie kukurice.
| Mnohé porasty vyžadujú urýchlenú a zvýšenú starostlivosť v ochrane proti burinám a ostatným škodlivým činiteľom |
Z dôvodu vyššie spomenutých mrazov sme pozorovali i znovuvysiate porasty kukurice a tam, kde rastliny boli zasiahnuté mrazmi i fialové sfarbenie. Fialkastý odtieň do fázy šiesteho listu alebo nerovnomerný skorý rast mladých rastlín nemusia byť pri vzchádzaní kukurice nezvyčajné. Podľa výskumu viacerých osivárskych spoločností fialové zafarbenie nemá vplyv na kvalitu porastu, rast ani na úrodu. Fialová farba mladej rastliny kukurice je často výsledkom toho, že sa prejavujú gény zodpovedné za tvorbu pigmentu antokyanínu. Väčšina pestovanej kukurice obsahuje päť až osem génov potrebných na produkciu fialovej farby. U niektorých hybridov sú prítomné ďalšie tri gény, pričom niektoré z týchto génov sú citlivé na chlad. Keď sú vystavené nízkym teplotám, u mladých rastlín je vyvolané sfialovenie. Na spustenie procesu sfialovenia rastlín sú adekvátnymi nočné teploty vzduchu 4,5 až 10 °C v období, keď sú denné teploty na úrovni 15 až 21 °C. Tieto gény citlivé na teplotu sa prejavujú len v mladých rastlinách pred fázou šiesteho listu. Vzhľadom na to, že je pravdepodobné, že skoro na jar budú každý rok niekde chladné teploty, hybridy s uvedenými ôsmimi génmi na tvorbu pigmentu budú pravdepodobne každú jar produkovať určitú časť fialových rastlín. Testovanie rastlín kukurice, ktoré vykazujú geneticky spôsobené fialovenie vo fáze skorého rastu, nepreukázalo nepriaznivé účinky na metabolizmus, rast, tvorbu chlorofylu ani úrodu. Stres spôsobený chladnými teplotami, ktorý vyvoláva fialovenie, však už vplyv na skorý rast rastlín má. Chladné teploty spomaľujú rast bez ohľadu na to, či je kukurica fialová alebo zelená. Väčšina výskytov fialových mladých rastlín je výsledkom kombinácie chladného počasia a génov prítomných v rastline. Renomovaní dodávatelia osív by vám mali vedieť povedať, či má konkrétny hybrid tendenciu sfarbiť sa do fialova v chladných podmienkach. Taktiež nedostatok fosforu môže byť charakteristický akumuláciou fialových pigmentov v listoch. Ak sú rastliny už po rannej fáze (majú viac ako šesť až osem listov) a majú fialové zafarbenie, pravdepodobne ide o nedostatok fosforu.
Stres spôsobený nízkymi teplotami je faktorom, ktorý môže byť v vo vzťahu s variabilnými pôdnymi podmienkami, hĺbkou uloženia osiva, zhutnením pôdy, umiestnením hnojiva a množstvom rastlinných zvyškov. Fialové vzídené rastliny signalizujú stres z chladu, ale je možné, že ide len o genetický znak, ktorý nebude mať vplyv na úrodu. Ak príčina nie je v genetickej výbave, potom môže byť príčinou nedostatok fosforu spôsobený stresom. Preto treba poznať charakteristiky hybridu a prihliadať na stresové faktory prostredia, ktoré by mohli mať vplyv na rast rastlín.
| Aj v zhoršených pôdno-klimatických podmienkach chce kukurica siata svoje "miesto na Slnku" |
| Zaburinenosť kvári viaceré pozemky s kukuricou siatou na zrno |
| Riešenie zaburinenosti je naporúdzi – jednou z možností je chemická ochrana |
Na základe monitoringu porastov kukurice môžeme konštatovať:
- Kondičný a zdravotný stav porastov je primeraný.
- Porasty sa nachádzajú v období intenzívneho vegetatívneho rastu.
- Porasty sú v rôznom vývojovom štádiu ako v rámci honov, často aj v rámci rastlín na hone.
- Z hľadiska tvorby úrody bude limitujúcim faktorom ako si porasty poradia s nasledujúcimi poveternostnými podmienkami.
- Porasty do výšky 300 mm je ešte možné prihnojiť dávkou N v závislosti od ďalšieho priebehu poveternosti.
- Väčšina porastov je práve v období ošetrovania proti burinám. Mnohé vyžadujú urýchlenú a zvýšenú starostlivosť v ochrane proti burinám a ostatným škodlivým činiteľom. Zaburinenie bolo často veľmi výrazné. Najčastejšie sa vyskytujúcimi burinami boli pichliač, pupenec, pýr, láskavec, mrlík, ježatka, praslička, moháre, výdrol repy.
- Dôležité je prevzdušnenie pôdy – najlepšie plečkovaním - nakoľko nepriaznivé zrážkové (ale aj teplotné podmienky) a komplikácie nimi spôsobené je takto možné aspoň čiastočne eliminovať.
- Plečkovanie okrem už spomenutého prevzdušnenia pôdy má vplyv aj na reguláciu zaburinenosti i keď väčšina farmárov dnes už využíva likvidáciu burín chemickými prípravkami.
| Správna sejba je dôležitá pri zakladaní porastov |
