Integrovaná ochrana rastlín
Keď sa asi pred 10 rokmi začalo hovoriť o zavedení integrovanej ochrany do legislatívy, vyzeralo to pre životné prostredie veľmi optimisticky. Súčasný výsledok v podobe Smernice EP a Rady 2009/128/ES, slovenského zákona č. 405/2011 a k nemu nadväzujúcej vyhlášky MPRV SR č. 487/2011 sú však veľmi všeobecné. Na druhej strane treba konštatovať, že tento proces ani inak dopadnúť nemohol. Veď integrovaná ochrana nie je len o používaní prípravkov na ochranu rastlín, ale o celom súbore iných preventívnych opatrení proti škodlivým organizmom. Chemická ochrana je jej samozrejmou súčasťou a v kalamitných rokoch v podstate záchranným riešením. Preto ani nemožno pri tejto téme hovoriť „čierno-bielo“, ale v celom kontexte prirodzených súvislostí.
Ak si pozorne prečítame existujúce predpisy, veľa nového sa nedočítame. Takto koncipované pravidlá integrovaného pestovania vlastne každý poľnohospodár pozná a učil sa ich určite od svojich predkov alebo v školských zariadeniach. V súčasnosti ide skôr o to, či sme schopní zosúladiť tieto pravidlá s trhovými nástrojmi. Totiž základom všetkého sú peniaze a najmä zisk. Ak majú farmárovi s obmedzeniami ubudnúť príjmy, asi sa ťažko rozhodne pre ich uplatňovanie. Istým riešením je niektoré ľahko uplatniteľné a zároveň kontrolovateľné princípy zakotviť do schém podpory, čo sa aj v súčasnosti čiastočne deje. Ako to dopadne ukáže prax a potom aj následné nastavenie v nie ďalekých rokoch.
Integrovaná ochrana uprednostňuje nechemické metódy. Treba zdôrazniť, že za posledných 20-30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, zúžil sa počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podceňuje prevencia a uplatňuje sa najmä chemické riešenie zdravotného stavu plodín. Pritom medzi hlavné opatrenia integrovanej ochrany patria v značnej miere práve preventívne opatrenia, a to najmä:
- rotácia plodín – klasický osevný postup „obilnina – strukovina (okopanina) – obilnina – krmovina“ je v dnešnej dobe asi nereálny, ale treba sa mu čo najviac priblížiť. Čo je potrebné na farme urobiť:
- treba mať jasnú, stabilnú a udržateľnú koncepciu výroby,
- analýzu obrábanej pôdy z hľadiska jej potenciálu a výmer pôdnych dielov,
- čo najširší počet hlavných aj vedľajších plodín vrátane medziplodín,
- vytvoriť viacročný osevný postup zohľadňujúci úrodnosť pôdy, dostupnosť závlah, ale najmä optimálne striedanie plodín,
- pôdne diely deliť na menšie parcely s cieľom stabilizovať výmery jednotlivých plodín počas viacerých rokov,
- rozvojové plány prispôsobiť agrotechnickým možnostiam.
- obrábanie pôdy – správne ucelené agrotechnické opatrenia majú podstatný pozitívny vplyv na riešenie zaburinenia, hospodárenia s vlahou, ale aj na biologický život v pôde. Je to síce drahší, ale určite prírode bližší spôsob hospodárenia. Keď už sa pestovateľ nechce vzdať minimalizácie spracovania pôdy alebo dokonca bezorebných systémov, je vhodné aspoň v intervale niekoľkých rokov vykonať jeden celý hospodársky rok tradičným spôsobom obrábania pôdy.
- používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a štandardného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu – toto opatrenie je najlacnejším, prístupným a účinným opatrením proti škodlivým organizmom. Výber odrody musí okrem hospodárskych a trhových vlastností zohľadňovať aj maximálne možný zdravotný stav a odolnosť proti chorobám a škodcom. V opodstatnených prípadoch treba využiť rezistentné alebo tolerantné odrody, avšak s vylúčením geneticky modifikovaných odrôd. Pri použití farmárskeho osiva zohľadniť následné šírenie škodlivých organizmov a prípadne obmedziť jeho využite v ďalších rokoch.
- vyvážené hnojenie + vápnenie – treba aspoň čiastočne zmeniť myslenie v tom zmysle, že hnojíme pôdu, nie plodinu. Optimálny prísun živín zabezpečuje vyrovnaný a odolný porast. Nadbytok ktorejkoľvek živiny spôsobuje náchylnosť najmä na hubové choroby. Prehnojenie dusíkom je všeobecne nepriaznivé pre zdravý vývoj rastlín. Hnojenie organickými hnojivami musí byť základom zachovania priaznivých fyzikálno-chemických vlastností pôdy, čím sa podporí dobrá využiteľnosť všetkých dodávaných hnojív. Kyslosť pôdy je potrebné regulovať vápnením za účelom optimálneho sprístupnenia všetkých potrebných živín. Dodávanie živín regulovať na základe pôdnych rozborov a dosahovaných úrod. Hnojenie mikroživinami môže významne zvýšiť využiteľnosť ostatných živín a celkový produkčný potenciál.
- zavlažovanie (prípadne odvodňovanie) – vodný režim je základom dobrej úrody. Zavlažovanie intenzívnych plodín je potrebné kombinovať s intenzívnejším spracovaním pôdy najmä po zbere za účelom zachovania priaznivej štruktúry pôdy. Prípadné odvodňovanie je potrebné vykonávať veľmi citlivo, rozumnejšie je takúto pôdu zaradiť medzi neprodukčnú poľnohospodársku pôdu.
- ochrana a podpora užitočných organizmov – toto je najdôležitejšia a najúčinnejšia časť zmeny v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. V každom prípade dostupnosti komerčného využitia užitočných organizmov je potrebné ich postupne uplatniť v praxi. Samozrejme ešte lacnejší spôsob je ich podpora a neničenie v agroekosystéme ponechaním malých prípravkami na ochranu rastlín neošetrených plôch. Príklady z praxe sa týkajú najmä trvalých kultúr, a to viniča, ovocných sadov, v menšej miere zeleniny, najmä v rýchliarňach. Výber prípravkov by mal zahŕňať ako jeden z najdôležitejších faktorov vplyv na užitočné organizmy, a to aj v prípade, že užitočné organizmy aktívne nevyužívame.
V integrovanej ochrane je nevyhnutné využívať monitoring škodlivých organizmov. Pre budúcnosť by to mala byť samozrejmosť každého pestovateľa. Bez využitia dostupných metód a prístrojov na pozorovanie v teréne vrátane sledovania druhovej skladby burín nie je možná cielená ochrana chemickými prípravkami! Na monitoring nadväzuje rozhodnutie farmára, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ho uplatní spolu so správnym výberom prípravku v súlade so skutočným ohrozením porastu. Treba pri tom zohľadniť prahové hodnoty hospodárskej škodlivosti a konkrétne klimatické podmienky.
Namiesto chemických metód treba uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy. Chemická ochrana je väčšinou ekonomicky vhodnejšie opatrenie, avšak pri ochrane proti škodlivým organizmom treba zohľadniť aj iné faktory okrem finančných. Nakoľko využitie biologických prípravkov vyžaduje presné informácie, je potrebné v takýchto prípadoch viac využívať poradenstvo. Taktiež treba vyberať prípravky čo najviac špecifické prípravky pre cieľový druh s minimom vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie – okrem povinných obmedzení uvedených na etikete treba zohľadniť aj potenciálne ohrozenie aplikátorov prípravkov, užitočné organizmy a najmä vplyv na podzemnú a povrchovú vodu, napr. obmedziť širokospekrálne insekticídy a nahradiť ich druhovo alebo skupinovo špecifickými prípravkami. Pre minimalizáciu rizík na ľudské zdravie (rezíduá v produkcii) sa odporúča využiť informácie o degradácii prípravkov, ktoré možno nájsť v karte bezpečnostných údajov.
Používanie prípravkov musí byť na potrebnej úrovni, napr. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou. Z toho vyplýva pre prax:
- v opodstatnených prípadoch nižšieho infekčného tlaku choroby alebo nižšej početnosti škodcov využiť spodnú hranicu dávkovania prípravku,
- v súvislosti s pravidelným pozorovaním v teréne vykonať pre škodcov nalietavajúcich z okolitých porastov skorý zásah okrajových častí porastu,
- v prípade slabého alebo takmer žiadneho infekčného tlaku chorôb primerane predĺžiť interval medzi jednotlivými ošetreniami,
- zabrániť úletom prípravkov a využívať protiúletové techniky postreku vrátane dodržiavania ochranných pásov pozdĺž vodných zdrojov,
- využívať mechanizáciu presného (precízneho) poľnohospodárstva,
- po zhodnotení výhod a rizík maximalizovať využitie zmáčadiel.
Ak je známe riziko rezistencie a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu prípravkov, mali by sa využiť dostupné protirezistentné stratégie, aby sa zachovala účinnosť, to znamená, že všetky obmedzenia použitia uvedené na etikete z dôvodu vzniku rezistencie sa musia povinne dodržiavať. Krížová rezistencia v prípade účinných látok z rovnakej chemickej skupiny sa musí riešiť použitím prípravku s iným mechanizmom účinku alebo aspoň prípravkom s účinnou látkou z inej chemickej skupiny. Známe a potvrdené rezistencie v populáciách škodlivých organizmov na Slovensku treba rešpektovať.
Farmár by mal na základe viacročných záznamov o používaní prípravkov a o monitorovaní škodlivých organizmov vedieť porovnať účinnosť rôznych systémov ochrany. Povinné záznamy vyplývajúce z legislatívy by mali byť rozšírené o sledovanie škodlivých organizmov pred a po ošetrení, použité prahové hodnoty, využitú metódu prognózy a signalizácie, výšku úrod a odhadované straty na množstve a kvalite úrody. Výsledkom takýchto záznamov musí byť vyvarovanie sa chýb z nesprávne vykonaných zásahov v predošlom období a výber tých najvhodnejších riešení v budúcnosti.
Veľmi problematickým sa v súčasnosti javí nevyrovnanosť zaťaženia DJ/ha pôdy a s tým súvisiaci nákup alebo predaj krmív a organických hnojív. Pre farmára je najlepšie, ak dokáže vytvoriť vnútorný uzavretý systém výroby a spotreby krmív a výroby organických hnojív, ich skladovania a použitia.
Možno pre niekoho nasledovné 3 princípy nie sú podstatné, ale ich uplatnením sa značne chráni životné prostredie, najmä vody:
- nárazníkové zóny dodržiavať s primeranou rezervou,
- zachovanie časovo čo najdlhšieho pôdneho pokryvu počas celého roka.
Prístup jednotlivých členských štátov k integrovanej ochrane je rôzny. Všeobecne treba konštatovať, že vymáhateľnosť nejakých pravidiel bude minimálna. Aj u nás zatiaľ neexistujú žiadne ďalšie usmernenia, okrem uvedenej legislatívy. Preto treba zatiaľ integrovanú ochranu chápať na báze dobrovoľnosti. Farmár má totiž v systéme integrovanej ochrany kľúčovú úlohu, jeho pohľad, motivácia a odborná spôsobilosť sú úzko späté s jeho vnútorným presvedčením. Výsledkom všetkých týchto snáh by mal byť ale zákazník – konzument. Pre neho je kvalita vo „vnútri“, nie na „povrchu“ produkcie. Výsledný efekt by sa mal prejaviť v podobe potravín s nižším množstvom rezíduí prípravkov na ochranu rastlín.