Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Princípy racionálneho obhospodarovania trávnych porastov

17-05-2022
Ing. Miriam Kizeková, PhD. | miriam.kizekova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Kvalitné objemové krmivo vyrobené u nás „doma“ si získava vyššiu pozornosť chovateľov hospodárskych zvierat. Ak chceme dosahovať z trávnych porastov krmivo v optimálnej kvalite, musíme sa o lúky a pasienky starať pravidelným kosením, primeraným zaťažením zvieratami, racionálnym hnojením a zlepšovaním druhového zloženia.

Zlepšovanie produkcie a kvality závisí od konkrétnych pôdno-klimatických podmienok a následne od botanického zloženia. Pri každom zásahu do porastu, či je to hnojenie alebo prísev, je dôležité poznať agrochemické vlastnosti pôdy. Pôdna reakcia je častým dôvodom  zhoršenia botanického zloženia trávnych porastov alebo vypadnutia prisiatych druhov. Pri silne kyslej pôdnej reakcii sa znižuje prijateľnosť makroživín ako je dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a síra. Niektoré prvky ako je železo, mangán, olovo, kadmium a hliník sa naopak vo vyššej miere uvoľňujú do pôdneho prostredia, čo v mnohých prípadoch vedie k toxicite. Napríklad pre pestovanie lucerny je toxickým prvkom hliník. Ak je koncentrácia hliníka v pôde vyššia ako 5 %, rastliny lucerny v porastoch neprosperujú a vypadávajú. Ďatelina lúčna a ďatelina plazivá sú menej citlivé na pôdnu reakciu ako lucerna, a majú zastúpenie aj na pôdach s kyslou pôdnou reakciou (pH = 5,5). Akokoľvek, pri pH nižšom ako 5,5 sa zhoršuje prijateľnosť fosforu, ktorý je   dôležitým prvkom pre činnosť hrčkotvorných baktérií na koreňoch leguminóz. Z tohto dôvodu je pri silne kyslej pôdnej reakcii odporúča vápnenie.

Intenzita využívania je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dobrý stav trávneho porastu. Dvojkosné a jednokosné využívanie je extenzívne využívanie. Pri tom to spôsobe sa zachovávajú najmä druhovo bohatšie trávne porasty a zároveň sa predchádza zarastaniu a degradácii trávnych porastov. S extenzívnym  využívaním je väčšinou spojený vysoký obsah vlákniny a nízka kvalita krmiva. Pri troj- a viackosných lúkach sa znižuje zastúpenie ďateliny lúčnej na lúkach, ktorá je senzitívna na častú defoliáciu.

Pre získanie krmiva s optimálnym obsahom dusíkatých látok a vlákniny sa lúky kosia minimálne trikrát. Prvá kosba sa uskutočňuje v období metania prevládajúceho trávneho druhu, druhá kosba približne o 40 dní po prvej kosbe (5 – 6 týždňov). Tretia kosba nasleduje po 8 – 10 týždňoch po druhej kosbe. V súčasnom období klimatickej zmeny sa častokrát stáva, že trávne porasty sa môžu pokosiť aj štyri resp. päťkrát ročne. K častým chybám pri kosení patrí skorá kosba, ktorá vedie k rozširovaniu najmä menejhodnotných druhov ako je tomka voňavá, stoklas mäkký, iskerník prudký. Pri nízkej kosbe (výška strniska menej ako 5 cm), hodnotné druhy ťažko dorastajú a vytvára sa tým priestor pre menejhodnotné a agresívnejšie burinové druhy. Pri posúvaní termínu prvej kosby sa síce dosiahne vyššia úroda sušiny, avšak kvalita krmiva výrazne klesá. Výsledky výskumu ukázali, že pri kosení trávneho porastu v období metania je priemerný obsah dusíkatých látok okolo 140 g.kg-1 sušiny. Pri neskorej kosbe na konci kvitnutia tráv je to asi 100 g.kg-1 sušiny a pri prestarnutom poraste už len 90 g.kg-1 sušiny. Opačný trend má koncentrácia vlákniny, ktorá v období metania dosahuje v priemere 220 g.kg-1 sušiny a pri neskorej kosbe je to viac ako 320 g.kg-1 sušiny.

Pasienkové porasty si vyžadujú osobitnú pozornosť. Pri oplôtkovom aj voľnom pasení je potrebné kosiť nedopasky a porasty smykovať, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii živín z exkrementov. Vysoké zaťaženie pasienkov vedie k výraznému zhoršeniu botanického zloženia porastov, výskytu prázdnach miest a nadmernému výskytu nežiadúcich burín ako je štiavec kučeravý a žihľava dvojdomá. V prípade dlhotrvajúceho daždivého počasia dochádza k nadmernému poškodeniu vegetačného krytu až k erózii pôdy pod trávnym porastom.

Kvalitu a produkciu trvalých trávnych porastov určuje botanické zloženie, čiže zastúpenie hodnotných tráv, leguminóz a bylín. K najhodnotnejším druhom na trávnych porastoch patria nasledovné trávy: mätonoh trváci, mätonoh mnohokvetý, kostrava lúčna, lipnica lúčna, timotejka lúčna, ovsík vyvýšený, psiarka lúčna, a v súčasnosti aj medzirodový hybrid Festulólium lolioidného alebo kostravového typu. Z leguminóz sa vynikajúcimi kvalitatívnymi vlastnosťami vyznačujú ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, ľadenec rožkatý, bôľhoj lekársky a vika vtáčia. Nežiadúce druhy reprezentujú absolútne burinové druhy, ktoré pri lúčnom aj pasienkovom spôsobe využitia, v čerstvom aj konzervovanom stave  alebo v ktoromkoľvek zastúpení v poraste  považujeme za buriny. K tejto kategórii patria jedovaté rastliny ako je jesienka obyčajná, praslička močiarna. Potom sú to druhy, ktoré poškodzujú tráviace orgány pasúcich sa zvierat, ako napríklad ihlica tŕnistá, bodliak a ostrice. K burinovým druhom zaraďujeme aj psicu tuhú, sitiny, mätu a pakost. Tieto rastliny sa vyznačujú vyšším obsahom kremíka alebo nepríjemne voňajúcich látok, čo pasúce zvieratá odpudzuje a dobytok ich v podstate neprijíma. Na druhej strane, na trávnych porastoch sa vyskytujú aj druhy s obsahom éterických olejov ako je tomka voňavá alebo materina dúška, ktoré zvieratá uprednostňujú v usušenej forme ako v čerstvom stave. Naopak kozia brada východná sa vyznačuje sladkou chuťou a zvieratá ju radi konzumujú priamo na trávnom poraste v čerstvom stave. Pre iskerník je charakteristické, že v čerstvom stave je jedovatý, ale sušením sa jeho toxicita stráca. K burinovým druhom môžeme zaradiť aj rastlinné druhy s prízemnou ružicou listov ako je skorocel prostredný, sedmokráska obyčajná, prvosienka jarná a krasovlas (obrázok 1).

Obr. 1

Obr. 1: Krasovlas

Prízemná ružica listov znemožňuje rast iným rastlinám a tým znižujú produkčnú plochu porastu. Na lúkach a pasienkoch sa vyskytujú aj rastlinné druhy, ktorých kŕmna hodnota závisí od ich plošného zastúpenia v poraste. Pri výskyte do 2 % sú cenným doplnkom objemového krmiva. Je to napríklad rebríček obyčajný, alchemilka obyčajná, rasca lúčna, bedrovník lomikameňový, skorocel obyčajný.

Výber spôsobu zlepšenia trvalých trávnych porastov závisí od percentuálneho zastúpenia hodnotných tráv, leguminóz a hodnotných bylín (obrázok 2).

Obr. 2

Obr. 2: Zjednodušená rozhodovacia schéma pre výber spôsobu zlepšenia kvality trávneho porastu

Pri zastúpení hodnotných rastlinných druhov vyššom ako 85 %, trávny porast je v dobrej kondícii a pre udržanie tohto stavu ho treba ďalej racionálne využívať. Ak sa plošné zastúpenie burinových druhov pohybuje od 15 % do 30 % a výskyt hodnotných druhov je stále v rozmedzí 70 %, pre zlepšenie druhového zloženia je dôležité pravidelné využívanie, prihnojenie dusíkom, fosforom a draslíkom na základe obsahu živín v pôde,  prípadne lokálne použitie povolených herbicídnych prípravkov. Prísev ďatelinotrávnych miešaniek sa odporúča už v prípadoch, keď pokryvnosť prázdnych miest, burín a menej hodnotných trávnych druhov dosahuje minimálne 40 %. Totálna obnova trávneho porastu sa odporúča, ak plošné zastúpenie hodnotných trávnych druhov a leguminóz je 30 % a menej.

Úspešnosť prísevu je 70 – 85 %. Najvhodnejším obdobím na prísev je jarné obdobie s dostatkom vlahy po zime. Určitou nevýhodou môže byť výskyt burín na trávnom poraste, ktoré budú konkurovať vzchádzajúcim rastlinám. Ďalším termínom prísevu je jeseň, kedy je nižší tlak burinových druhov. Nevýhodou jesenného prísevu je nízka odolnosť prisiatych rastlín voči prezimovaniu. Zanedbané trávne porasty s vyšším výskytom machov je potrebné pobrániť prútovými bránami, aby sa odstránila starina a mach.

Pred jesenným prísevom je vhodné trávny porast pokosiť a pokosenú hmotu odstrániť. Na prísev sa používajú špeciálne sejačky, ktoré semená zapravia do pôdy. Po príseve je vhodné porast povalcovať Cambridskými valcami. Hnojenie dusíkatými hnojivami sa odporúča len po príseve trávnej miešanky. Dávka 50 kg N.ha-1 podporí intenzitu odnožovania tráv a rýchleho zapojenia porastu. V prípade prísevu ďatelinotrávnej miešanky sa odporúča maximálne 30 kg N.ha-1 pre podporenie rozvoja hrčkotvorných baktérií. Vyššia dávka dusíkatých hnojív nie je pri miešankách s vyšším zastúpením ďateliny lúčnej ďateliny plazivej efektívne.

Obr. 3

Obr. 3: Dobre zapojený prísev

Pri prísevoch a podobne aj pri totálnej obnove je ďalším dôležitým faktorom druhové zloženie miešaniek. Zloženie zmesí závisí od spôsobu využívania trávneho porastu (lúčne využitie pre výrobu sena alebo siláže, pasienkové využitie) a od konkrétnych pôdnych a klimatických pomerov na danom stanovišti. Pre lúčne využitie sú vhodné druhy ako je timotejka lúčna, reznačka laločnatá, Festulolium, kostrava lúčna, kostrava trsťovníkovitá. Mätonoh trváci, ako najhodnotnejší trávny druh je vhodný pre pasienkové aj lúčne využitie do trávnych porastov nachádzajúcich sa v nadmorskej výške do 600 m n. m. Vo vyšších nadmorských výškach je vhodné ho nahradiť timotejkou lúčnou, ktorá lepšie znáša chladnejšie a vlhkejšie podmienky. Do vyšších nadmorských výšok je tiež dobrou voľbou kostrava červená. V suchých podmienkach nížin sa dobre uplatňuje kostrava trsťovníkovitá. V ďatelinotrávnych miešankách sa z leguminóz najviac uplatňuje ďatelina lúčna a ďatelina plazivá. Pri pasienkovom využití podiel ďateliny plazivej môže tvoriť až 10 %. Pri kosnom využití môže ďatelinu lúčnu alternovať ľadenec rožkatý, ktorý je viac odolný voči častejšiemu koseniu.Po príseve je dôležitá starostlivosť s cieľom vytvoriť hustý a dobre zapojený trávny porast. To znamená častejšie kosenie, aby sa stimulovalo odnožovanie tráv a redukoval výskyt nežiadúcich burín. Pri pasienkoch, pri výške porastu 8 – 12 cm prepásť porast na výšku 3 – 6 cm. Trávne porasty sú tzv. sekundárne spoločenstvá. Ich existencia a plný produkčný potenciál sa prejaví len pri pravidelnom a racionálnom obhospodarovaní.