Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Význam biopásov v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine

02-12-2021
doc. Ing. Viera Petlušová, PhD.; RNDr. Peter Petluš, PhD. | vpetlusova@ukf.sk
FPV UKF v Nitre, Katedra ekológie a environmentalistiky

Problematika ochrany poľnohospodárskej krajiny sa v poslednom období dostáva do popredia záujmu odbornej aj laickej verejnosti. Znižovanie biodiverity, diverzity krajiny a zmena klímy sa stali hlavnými témami tvorby a ochrany udržateľnej poľnohospodárskej krajiny.

Človek ovplyvňuje vývoj krajiny mnohými spôsobmi. K najstaršej krajinotvornej činnosti patrí poľnohospodárstvo, ktoré v priebehu historického vývoja formovalo krajinu. V počiatku bol vplyv poľnohospodárskej činnosti vzhľadom k veľmi riedkemu osídleniu a relatívne jednoduchým technologickým postupom nevýrazný a málo zreteľný. So zvyšujúcimi sa požiadavkami na produkciu sa vplyv poľnohospodárstva stupňoval v stále intenzívnejších poľnohospodárskych sústavách a spôsobe organizácie pôdneho fondu. Prejavilo sa to v znížení stability a narušení prírodnej rovnováhy krajiny. Z ekologického a environmentálneho hľadiska to vedie k mnohým zásadným problémom. Popri klimatických otázkach sú to tiež otázky ekologické, otázky podnebia a straty biodiverzity. Postupne dochádza k strate úrodnosti pôdy, erózii, zhutneniu a zasoleniu pôd. Európske, aj slovenské poľnohospodárstvo čelí výzvam, s ktorými sa budeme musieť v nasledujúcom období vysporiadať. Jedná sa hlavne o ochranu prírodných zdrojov, zabezpečenie vyššej biodiverzity, zníženie vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy. Jedným z nástrojov zníženia negatívnych dôsledkov je aplikácia biologických pôdoochranných opatrení podporovaných v rámci agroenvironmentálno-klimatických opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Patria k nim aj biopásy. V podmienkach Slovenska je ich vytváranie podporované Nariadením vlády č.75/ 2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami Programu rozvoja vidieka ako multifunkčné okraje polí a biopásy na ornej pôde. Tvorba biopásov má pre slovenskú krajinu, vyznačujúcu sa veľkými blokmi ornej pôdy, pozitívny dopad. Význam spočíva v pestrosti, ktorú poskytujú. Hovoriť možno o pestrosti krajiny a tiež pestrosti potravy pre voľne žijúce živočíchy, ktoré z nich profitujú. Napriek podpore, významu a funkciám, ktoré biopásy v poľnohospodárskej krajine plnia nie sú v praxi často aplikované. Je preto namieste zhrnúť ich pozitívne stránky. K pozitívnym stránkam biopásov patrí:

  • podpora biodiverzity v krajine
  • podpora včelstiev a iných opeľovačov
  • vytváranie podmienok pre hniezdenie vtáctva, rozmnožovanie, úkryt a ochranu drobných živočíchov na poliach a v ich okolí
  • poskytujú možnosti znižovania škôd na pestovanej plodine tým, že ponúkajú ďalšiu ponuku potravy voľne žijúcim živočíchom
  • zaisťujú prirodzenú biologickú ochranu rastlín, zver a vtáky majú možnosť potravy v podobe burín, semien a hmyzu
  • majú krajinotvorný význam, ktorý spočíva v rozdelení veľkých pôdnych blokov na menšie, čím sa zlepšuje vzhľad krajiny
  • vhodne umiestnené biopásy môžu plniť funkciu biokoridoru
  • v období po zbere úrody môžu fungovať ako dôležitý orientačný bod a pomáhať tak zveri orientovať sa v monotónnej krajine
  • znižujú nebezpečenstvo procesov vodnej a veternej erózie
  • obmedzujú transport a odplavovanie agrochemikálií na susedné kultúry
  • spolupodieľajú sa na zadržiavaní vody v krajine

Nízky záujem o zakladanie biopásov možno spájať s ich nevýhodami. Získanie finančných prostriedkov na ich realizáciu je podmienené splnením prísnych podmienok ako napr. dodržanie rozmerov, vylúčenie používania agrochemikálií, zloženie rastlín, ktoré tvoria biopás.

Biopásy sa zakladajú na dobu 5 rokov. V priebehu tohto času nie je možné ošetriť porast herbicídmi. Vzniká riziko šírenia inváznych druhov a šírenia niektorých konkurencieschopných burinných druhov. Tiež nie je možné používanie insekticídov. Umožňuje to prežiť larvám a rôznym druhom hmyzu, ktoré môžu ohroziť okolitý porast pestovanej plodiny. Zároveň však slúžia ako potrava pre mnohé druhy poľných vtákov.

Ďalšou nevýhodou je ponechanie strniska bez akéhokoľvek zásahu. Naráža to na problém s nadmerným výparom vody (štandardne pozemky po pestovaní plodiny bývajú po zbere podmietané, čím sa preruší kapilarita).

Extenzívna starostlivosť o biopásy je približne o polovicu lacnejšia. Problémom môžu byť vyššie náklady za osivo.

Za nevýhodu možno tiež považovať nedostatok vhodnej techniky vo veľkých podnikoch, ktoré majú k dispozícii predovšetkým širokozáberové stroje a zariadenia. V praxi sa častokrát stretávame s obmedzením výmerou. Opatrenia sú smerované predovšetkým k veľkým podnikom, ale práve malí poľnohospodári majú záujem o ich realizáciu a starostlivosť o krajinu. Prekážkou je, že nemajú dostatočne veľké výmery pôdnych blokov, kde by sa dali biopásy aplikovať.

Problematické môže byť tiež samotné založenie biopásu, ktoré je viazané na podmienky poskytovania podpory na ich zakladanie. Pokúsime sa zhrnúť na čo všetko je potrebné prihliadať, ak sa rozhodneme biopás založiť.

Z nariadenia uvedeného vyššie vyplýva, že biopás so šírkou 6 až 12 m a dĺžkou najmenej 200 m je potrebné vytvoriť stanovenou zmesou osiva, pričom nesmie presiahnuť jednu tretinu pôdneho bloku. S tým súvisí aj ich umiestnenie. Všeobecne platí, že biopásy môžu byť umiestnené na okraji pôdnych blokov, pozdĺž krajinných prvkov ako sú medze, stromoradia, lesy, remízky, vetrolamy, poľné cesty, vodné plochy a pod. Je nebezpečné umiestniť ich v blízkosti cestnej komunikácie, kde hrozí zrážka so zverou. Biopás možno umiestniť aj vo vnútri (uprostred) pôdnych blokov, kde môže prepájať dva krajinné prvky a zároveň plniť funkciu biokoridoru. Vtedy je vhodné umiestniť ho v smere orby. Minimálna výmera mimo krajinného prvku by mala byť 0,5 ha. Dôležité je uvedomiť si, že biopás ovplyvňuje celkový vzhľad krajiny (Obrázok 1).

Obr. 1

Obr. 1: Návrh protieróznej ochrany pôdy na vybraných pôdnych celkoch (Petluš, Petlušová 2019)
Legenda: 1 pôdne celky, na ktorých sa realizoval návrh, 2 pásová obhospodarovanie pôdy, 3 navrhnuté nespevnené poľné cesty, 4 biopásy,
Zdroj: ortofotomapa ©EUROSENSE 2014

Biopás je potrebné vysiať do konca apríla, pričom jeho umiestnenie sa môže každý rok meniť. Efektívnejšie je však ponechať biopás po dobu trvania záväzku na jednom mieste. Vylúči sa tým zahubenie (hlavne po chemickom ošetrení pôdy po odstránení biopásu) prospešných pôdnych organizmov a hmyzu, ktoré sú dôležitou potravnou zložkou voľne žijúcej zveri. Je potrebné počítať s tým, že na založených biopásoch nie je možné používať chemické prípravky na ochranu rastlín ani minerálne hnojivá. Biopás sa po založení môže ošetriť pesticídmi, ale len bodovo.

Biopásy sa nekosia počas celého roka a najneskôr do začiatku vegetačného obdobia nasledujúceho roku sa zapravujú do pôdy.

Zloženie zmesi osiva pre vlhkejšie a suchšie podmienky uvádza uvedené nariadenie. Zmes musí obsahovať najmenej sedem druhov rastlín v pomere 55 % ďatelinovín (najmenej tri druhy), 20 % až 25 % bylín (najmenej dva druhy) a 15 % až 20 % plodín (najmenej dva druhy), pričom zastúpenie facélie nesmie byť vyššie ako 3 % zmesi. Zmes osiva musí mať výsevok približne 12 kg/ha.

Pri zakladaní biopásu je možné zvoliť si medzi pásom nektáronosným a kŕmnym. Na jednom pôdnom bloku nemôžu byť obidva druhy, ale môžu sa v rámci jedného podniku kombinovať. Oba poskytujú potravinovú bázu a úkryt malej zveri, hmyzu a vtákom hniezdiacim na zemi. Rozdiely medzi nektáronosným a kŕmnym biopásom uvádza Tabuľka 1.

Tabuľka 1: Rozdiely medzi nektáronosným a kŕmnym biopásom

Tabuľka 1

Zdroj: spracované podľa Vojvodová (2016)

Význam biopásov v poľnohospodárskej krajine sa spája predovšetkým so živočíšnou zložkou v krajine – malá zver, hmyz, vtáky hniezdiace na zemi. Nezanedbateľnou je však aj pôdoochranná funkcia. Významnú úlohu zohráva v intenzívne využívanej pahorkatinovej krajine, kde na svahoch dochádza k vodnej erózii. Založenie biopásov na miestach s eróziou pôdy možno považovať za účinné biologické opatrenie. V kombinácii s pásovým hospodárením a ďalšími jednoduchými opatreniami sa dosiahne účinná ochrana pôdy. V rámci výskumu sme sa zamerali na modelovanie potenciálnej priemernej straty pôdy v modelovom území. Na základe výsledkov sme identifikovali eróziu ohrozené pôdne bloky, na ktorých sme vypracovali návrh (Obrázok 2).

Obr. 2

Obr. 2: Biopásy ako súčasť pásového obhospodarovania pôdy na svahoch s potenciálom na erózne procesy. V strednej časti obrázku je biopás založený ako súčasť krajinného prvku. Aplikovaním biopásov a pásového obhospodarovania pôdy vznikla mozaikovito usporiadaná poľnohospodárska krajina s vysokým potenciálom pre podporu biodiverzity, Poysdorf, Rakúsko (Petluš, júl 2021)

Následne prebehol výpočet potenciálnej priemernej straty pôdy, ktorý potvrdil účinnosť opatrení (Tabuľka 2). Potenciálna priemerná ročná strata pôdy sa znížila v kategórii vysoká a extrémna a naopak v kategórii žiadna až stredná erózia došlo k zvýšeniu takmer na 200 ha poľnohospodárskej pôdy.

Tabuľka 2: Potenciálna priemerná ročná strata pôdy v modelovom území

Tabuľka 2

Pri zakladaní biopásov na plochách ohrozených eróziou je potrebné vychádzať z princípov protieróznych biologických opatrení, ktoré chránia pôdu pred pôsobením kinetickej energie vody a vetra, zvyšujú infiltračnú schopnosť pôdy, zvyšujú stabilitu pôdnych agregátov, retenčnú a akumulačnú kapacitu povrchu pôdy. Tiež zvyšujú drsnosť povrchu pôdy, ktorý je schopný, najmä na ľahších pôdach, zachytiť a bezpečne odviesť časť zrážkovej vody.

Biopásy a ďalšie opatrenia na podporu biodiverzity a v krajine sa realizujú, aby sa zabránilo pokračujúcej degradácii pôdy, podporili sa cenné stanovištia druhov indikujúcich zdravú poľnohospodársku krajinu. Zároveň sa podporí biodiverzita celého agroekosystému a obmedzia sa škody na poľnohospodárskych kultúrach. Vytvorí sa priestor pre prirodzených predátorov škodcov, poľné druhy a opeľovače. V rozsiahlej poľnohospodárskej krajine to pomôže zveri s orientáciou a zároveň sa podporí mozaikovosť krajiny. Zároveň sa v nadväznosti na aktualizovanú Stratégiu adaptácie SR na zmenu klímy pomôže čeliť nepriaznivým dôsledkom klímy, ktoré so sebou prinášajú extrémy počasia s negatívnymi prejavmi v poľnohospodárskej krajine.

Použité literárne a iné zdroje

Antal, J., Streďanský, J., Streďanská, A., Tátošová, L., Lackóová, L. 2013. Ochrana a zúrodňovanie pôdy. Nitra : SPU. s. 206

https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf

Marada P., 2020. Návrh nového agroenvironmentálního opatření – ochrana drobné zvěře, Myslivost, 2: 6-9 s., ISSN 0323-214X 46887

Libosvár F., Hanzal V., 2010. Rostliny vhodné pro zvěř, Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, Svět myslivosti. ISBN 978-80-87154-47-2.

Vejvodová A., 2016, Biopásy: informační materiál pro zemědělce. 2. aktualizované vydání. Praha, Ministerstvo zemědělství, ISBN 978-80-7434-302-5.