Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Spôsoby zmierňovania negatívnych následkov vplyvu lesnej zveri na trávnych porastoch

19-08-2021
Ing. Zuzana Kováčiková, PhD., Ing. Vladimíra Vargová, PhD. | zuzana.kovacikova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Súčasťou bežnej pratotechniky na lúkach a pasienkoch je uplatňovanie rôznych zásahov biologickej, chemickej ale aj mechanickej povahy. Zásahy rešpektujú biológiu a ekológiu trávnej mačiny aj lúčno-pasienkových porastov, zlepšujú fyzikálne a biologické pomery pôdy, menia floristické zloženie a tým následne aj produkčné a kvalitatívne parametre krmu. Nepoužívajú sa však paušálne, ale vždy podľa podmienok stanovišťa a aktuálneho stavu porastu.

Nedostatočným využívaním trávnych porastov sa vytvárajú nerovnosti, čím sa mení mikroreliéf a zhoršuje sa mechanizačná dostupnosť povrchu pôdy pre zberové linky. Nerovný povrch bráni nielen pri kosbe, zbere krmovín, ale spôsobuje aj značné škody, zvyšuje poruchovosť mechanizmov. Keď sa povrch dlhodobejšie neošetruje, vznikajú prerastené krtince, mačina sa prerieďuje, zvyšuje sa zastúpenie burinných druhov. Preto zvýšenie produkčnej schopnosti porastov súvisí s úpravou povrchu pôdy. Každoročne čo najskôr na jar sa pravidelnou povrchovou úpravou odstraňujú prekážky pre obhospodarovanie trávnych porastov. Tým sa docieli vyrovnanosť povrchu trávneho porastu a zachovanie priaznivého floristického zloženia.

Obr. 1

Obr. 1: Porast pred založením pokusu

Z bežných a najrozšírenejších opatrení je bránenie. Má význam hlavne na zanedbaných, degradovaných a extenzívnych plochách pri odstraňovaní stariny, preriedení silne zahustených, splsnatených porastov, ale aj pri tvorbe prísušku po aplikácii vyššej dávky hnojovice, avšak vždy spojený s prísevom chýbajúcich hodnotných druhov tráv a ďatelinovín. Je dôležité použiť predovšetkým ľahké prstové brány, ktoré majú aj odburiňujúci účinok z dôvodu narúšania širokolistých burín. Nielenže prevzdušňujú mačinu, ale vyrovnávajú povrch pasienkov, rozhŕňajú mraveniská a exkrementy. Intenzívne jarné bránenie sa neodporúča, pretože spomaľuje dorastanie poranených rastlín, oneskoruje zber a negatívne vplýva na druhové zloženie. Je to z dôvodu, že výkonné druhy tráv reagujú na brány citlivejšie. Negatívny vplyv bránenia pri produkčných porastoch sa prejavuje znížením úrod až o 9 - 22 %, a môže po zásahu trvať 3 – 6 rokov. Bránenie preto odporúčame vykonať čo najskôr na jar. Neskoré bránenie je škodlivé na jar i na jeseň. Porasty treba brániť vždy po vrstevnici, aby vznikli jemné ryhy, ktoré zvyšujú zadržiavanie vody na svahoch.

Obr. 2

Obr. 2: Bránenie a prísev

V súčasnosti máme na Slovensku značné výmery nevyužitých a neobhospodarovaných trávnych porastov. Tieto degradujú, zarastajú, ich kvalita sa zhoršuje, a tým sa veľmi ochudobňuje aj potravinová báza zveri. Týmto procesom sa súčasne narúša a mení aj ráz krajiny a klesá biodiverzita.

Ďalším nežiaducim procesom narušenia trávnych porastov je aj zvýšenie počtu lesnej zveri. Tá v dôsledku hľadania potravy, narúša – rozrýva povrch porastov. Kvalita sa znižuje, klesá produkcia fytomasy, lúky sa ťažšie mechanicky obhospodarujú a nepridáva im to ani na atraktivite.

Prezentované výsledky predstavujú pokus, pri ktorom sme sledovali možnosti eliminácie negatívnych dôsledkov pôsobenia lesnej zveri na poľnohospodársky využívaných trávnych porastov. Plochy sa nachádzajú v obci Králiky, ležiacej na východnej strane Kremnických vrchov v nadmorskej výške 800 m n. m. a obhospodaruje ich PD Podlavice. Celé územie patrí do regiónu Kremnických a Starohorských vrchov. Dlhodobý priemer teplôt vzduchu za rok je 8,0 °C, za vegetáciu 14,3 °C. Úhrn dlhodobých ročných zrážok sa pohybuje na úrovni 819,5 mm a za vegetačné obdobie 431,5 mm. Pôdny typ je kambizem, pôdny druh hlinitá až hlinito piesočnatá pôda. Pokus bol založený na jar v roku 2019 metódou dlhých blokov na trávnych porastoch poškodených lesnou zverou.

Tabuľka 1: Varianty pokusu

Tabuľka 1

Pred samotným zrealizovaním prísevu bola pokusná plocha upravená bránami na prieč (na kríž). Variant 1 - pôvodný porast zostal bez úpravy. Následne sa zrealizoval prísev miešanky s výsevkom 38 kg.ha-1 sejačkou PNEUMATIC BOX. Zloženie miešanky bolo nasledovné : ďatelina lúčna (Margot 5 %), ďatelina plazivá (Rivendel 13 %), kostrava lúčna (Levočská 13 %), kostrava červená (Levočská 13 %), lipnica lúčna (Slezanka 5 %), kostravovec (Bečva 13 %), mätonoh trváci (Mustang 19 %), timotejka lúčna (Levočská 19 %. Ďalším krokom bolo vykonanie tzv. presvetľovacej kosby - pri výške porastu 20 - 25 cm. Po presvetľovacej kosbe sa uskutočnila produkčná kosba a jednorazovo sme aplikovali uvedené dávky živín vo forme LAD, superfosfátu a draselnej soli. V roku 2020 sa uskutočnili už tri produkčné kosby. Termíny kosieb: 1. kosba - v čase klasenia prevládajúcich druhov tráv; 2. kosba - 6 až 8 týždňov po prvej kosbe; 3. kosba - 8 až 10 týždňov po druhej kosbe. Po príseve sa ďatelinotrávna miešanka veľmi dobre zapojila. Percentuálne zastúpenie trávnych druhov a ďatelinovín bolo na úrovni 82 až 84 %. Najlepšiu zapojenosť vykazoval prisievaný variant s vyššou dávkou NPK hnojív. V druhom sledovanom roku bola zapojenosť miešanky na jednotlivých variantoch opäť stredná až dobrá. Prisievané druhy si udržali svoje postavenie v poraste a zastúpenie tráv a leguminóz sa pohybovala na úrovni 86 až 88 %.

Najvyššiu produkciu sušiny v prvom roku dosiahol prisievaný variant 6, s výživou 90 kg N : 30 kg P : 40 kg K. Produkcia bola 4,76 t.ha-1. Varianty 2 až 5 mali produkciu sušiny nad 2 t.ha-1. Pôvodný porast mal produkciu v priebehu roka najnižšiu (1,47 t.ha-1). Pri porovnaní kosieb bola produkcia na všetkých sledovaných variantoch v 1. kosbe na veľmi nízkej úrovni. Pôvodný porast dosiahol produkciu sušiny v prvej(presvetľovacej kosbe) 0,68 t.ha-1. Pôvodný, ale pobránený porast, mal produkciu sušiny vyššiu (0,92 t.ha-1). Zvýšenie sme zaznamenali aj pri prisievaných porastoch. Výnimku predstavuje len variant 5 (0,30 t.ha-1). Nízka produkcia bola spôsobená aj poveternostnými podmienkami (vysoká teplota vzduchu a nízky úhrn zrážok počas vegetačného obdobia) v čase prvej kosby. Ale aj tým, že porast na danom variante bol poškodený lesnou zverou. Najvyššiu produkciu sušiny 1,06 t.ha-1 dosiahol prisievaný variant 4, pobránený a s PK hnojením. Prisievaný porast s vyššou dávkou NPK hnojenia dosiahol produkciu sušiny 0,68 t.ha-1. V druhej kosbe sme zaznamenali zvýšenie na všetkých sledovaných variantoch. Najvýraznejšie na variante 6, produkcia bola na úrovni 4,08 t.ha-1. Výrazné zvýšenie sme zaznamenali aj na prisievanom variante s nižšou dávkou NPK hnojenia (o 1,74 t.ha-1). Najmenší nárast v produkcii sušiny v druhej kosbe bol na prisievanom variante s PK výživou (1,11 t.ha-1). Pôvodný porast mal najnižšiu produkciu sušiny (0,79 t.ha-1) v porovnaní s jednotlivými variantmi.

Obr. 3

Obr. 3: Trávny porast pri prvej kosbe, rok 2019

V roku 2020 bol porast využívaný už tromi kosbami počas vegetačného obdobia. Vyššia intenzita využívania, ale aj dostatok zrážok a nižšia teplota vzduchu sa podpísala na vyššej produkcii sušiny v priebehu roka (graf 1). Najvyššiu produkciu sušiny sme zaznamenali na variante 3, prisievaný a pobránený. Produkcia bola na úrovni 13,31 t.ha-1. Prisievané varianty s NPK hnojením mali produkciu sušiny počas roka takmer vyrovnanú (11,04 t.ha-1 a 11,76 t.ha-1) a aj varianty 2 a 4 mali produkciu nad 10 t.ha-1. Pôvodný porast mal aj v druhom roku využívania produkciu opäť najnižšiu (6,98 t.ha-1). Úhrn zrážok počas mesiacov jún a júl (242 mm), kedy zrážky dominovali nad teplotou vzduchu, sa prejavil aj na náraste produkcie sušiny počas druhej kosby. Na variante 3 bola produkcia sušiny až 6,40 t.ha-1. Porasty hnojené dávkou 30 kg P : 40 kg K (variant 3) a dávkou 90 kg N : 30 kg P : 40 kg K (variant 6) mali produkciu sušiny viac ako 5 t.ha-1, čo bol takmer dvojnásobok v porovnaní s 1. kosbou. Pôvodný porast mal produkciu sušiny 2,56 t.ha-1 a pobránený mal produkciu 2,76 t.ha-1. Analýza rozdelenia úrody sušiny počas vegetačného obdobia preukázala, že nižšiu produkciu dosiahli porasty v 3. kosbe. Výnimku predstavuje len pôvodný porast a porast s vyššou dávkou NPK hnojenia. Napriek tomu, že boli porasty poškodené lesnou zverou, bola produkcia v porovnaní s 1. kosbou vyššia.

Obr. 4

Obr. 4: Trávny porast pri prvej kosbe, rok 2020

Graf 1: Produkcia sušiny v rokoch 2019 a 2020

Graf 1

Tak, ako prísev, aj výživa ovplyvnili obsah dusíkatých látok a minerálnych látok v sušine nadzemnej fytomasy. Najvyšší obsah N - látok a draslíka v priebehu sledovaného obdobia 2019 mal prisievaný variant hnojený dávkou 90 kg N : 30 kg P : 40 kg K v porovnaní s jednotlivými variantmi. Obsahy minerálnych látok - fosforu, horčíka a vápnika sú z krmovinárskeho hľadiska na vyššej úrovni ako sú požadované hodnoty (graf 2). V porovnaní s pôvodným porastom boli hodnoty uvedených prvkov vyššie na ošetrovaných porastoch. Výnimku predstavuje len koncentrácia fosforu v druhej kosbe. Pôvodný porast mal vyšší obsah uvedeného prvku ako prisievané hnojené porasty. Koncentrácia K bola vyššia na prisievaných variantoch v porovnaní s pôvodným a pobráneným porastom. Najvyššiu koncentráciu K dosiahol variant 6 v prvej kosbe (34,85 g.kg-1). Deficitný bol však obsah fosforu na pôvodnom variante (2,42 g.kg-1) a obsah sodíka (0,37 - 0,38 g.kg-1) na všetkých sledovaných variantoch v prvej kosbe. Ku koncu vegetácie sa koncentrácia minerálnych prvkov (Ca, P, Mg a Na) zvýšila. Z krmovinárskeho hľadiska však boli uvedené hodnoty na požadovanej úrovni.

Graf 2: Obsah organických a minerálnych látok v sušine v priemere rokov 2019 a 2020

Graf 2

V druhom roku obhospodarovania sme najvyšší obsah organických a minerálnych látok v sušine nadzemnej fytomasy zaznamenali v tretej kosbe. Koncentrácia dusíkatých látok sa pohybovala v rozpätí od 149,16 až do 185,34 g.kg-1 na variante ošetrenom bránami. Uvedený variant spolu s prisievaným pobráneným variantom mali aj najvyššie hodnoty K, Mg a P. Koncentrácie spomínaných prvkov boli na vyššej úrovni nielen v tretej ale aj v druhej kosbe ako sú požadované hodnoty z krmovinárskeho hľadiska. Odporúčaná koncentrácia vápnika pre zvieratá sa pohybuje v intervale od 4 do 11 g.kg-1. Nami zistené hodnoty boli v požadovanom rozpätí. V priemere kosieb najvyššia koncentrácia Ca bola na prisievanom variante s PK výživou (8,85 g.kg-1). Obsah sodíka je všeobecne nízky v sušine nadzemnej fytomasy. V priemere sa hodnoty pohybovali od 0,29 g.kg-1 na pôvodnom variante až do 0,70 g.kg-1 na variante s PK hnojením.

Jednoznačne možno konštatovať, že v porovnaní s neobhospodarovanými porastami, ošetrovaním dochádza k významnému zlepšeniu kvality a k zvýšeniu produkcie sušiny. Zvyšuje sa druhové zastúpenie rastlín, podporí sa aj diverzita a zintenzívni sa aj atraktivita trávnych porastov. Okrem toho, vyššia produkcia fytomasy umožňuje užívateľom pripraviť na zimné obdobie väčšie množstvo kvalitného objemového krmiva aj z menšej plochy.